Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Pozor na tunelárov a biele kone v biznise

07.11.2014, 16:40 | Zuzana Kollárová | © 2014 News and Media Holding

Podnikateľ všetky svoje aktíva a majetok uprace a potom takto vyčistenú firmu zavrie. Vo vzduchu ostanú visieť nezaplatené faktúry pre dodávateľov. To je len jeden z podvodných spôsobov firiem, ktoré takto likvidujú serióznych obchodných partnerov.

  • Tlačiť
  • 1

Podľa viacerých dostupných prieskumov sa takmer polovica podnikateľov stala obeťou nekalých podnikateľských praktík iného podnikateľa.

Najčastejšie uvádzanými je používanie nastrčených osôb (takzvaných bielych koňov). Podvodník sa zbaví spoločnosti fúziou, teda spoločnosť je "pohltená" nástupníckou spoločnosťou s bielym koňom.

Spoločnosť nespláca záväzky a následne sa majetok prevedie na inú spoločnosť, zatiaľ čo záväzky zostali v nemajetnej firme.

Registrový súd na základe podnetu zruší a vymaže firmu - neplatiča bez likvidácie za to, že si táto firma neplní zákonné povinnosti a podmienky existencie. Dlhy ostávajú nevyriešené.

Firma si objedná tovar alebo služby, pričom už v momente objednania má objednávateľ úmysel ukrátiť veriteľa tým, že ho nevyplatí alebo ho vyplatí len z časti. Tým objednávateľ získava lacnejšie tovar, respektíve službu.

Dlhujúca firma podpíše s veriteľom splátkový kalendár. Cieľom dlžníka však nie je získanie výhody menších splátok v určitom časovom horizonte, ale oddialenie času na presun majetku v spoločnosti.

Najviac sofistikovanou metódou, ktorá sa začína uplatňovať v slovenskej podnikateľskej praxi, je podľa Jána Marôneka, vedúceho právneho oddelenia firmy M2Business, pomalé, ale isté presúvanie majetku zo spoločnosti dlžníka na inú spoločnosť, ktorá javí známky korektnosti. "Samozrejme, presun majetku nie je bezodplatný, nepresúva sa na firmy rodinných príslušníkov, čo by bolo okaté, ale je to cielený postupný mechanizmus."

Sprievodnými znakmi podvodov v biznise je neexistujúce sídlo spoločnosti, tunelovanie spoločnosti majoritným vlastníkom, podnikanie bez príslušných oprávnení a licencií, krádež identity inej spoločnosti či vlastníckych práv k autorským dielam, vynálezom, patentom, ochranným známkam alebo nevrátenie poskytnutého preddavku na zákazku.

Nasadené biele kone

Častá situácia - jediný spoločník a zároveň jediný konateľ obchodnej spoločnosti firmu zadlží. Keď už nie je schopný finančne ju udržať, prevedie celý obchodný podiel v tejto spoločnosti na bieleho koňa. Následne takýto podnikateľ založí novú obchodnú spoločnosť, niekedy dokonca s podobným obchodným menom, a podniká veselo ďalej.

Biele kone v biznise sú často bezdomovci, ľudia bez majetku či aj nastrčení cudzinci. Väčšina z nich ani netuší, čo to podnikanie v obchodnej spoločnosti vlastne je. Podvodníci ich využijú, aby skutoční majitelia ostali skrytí a takto sa zbavili obchodných podielov.

Medializované sú najmä prípady vytvorenia veľkých reťazcov podvodných obchodných spoločností, ktoré medzi sebou uskutočňujú fiktívne obchody a uplatňujú si nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Pritom subjektmi povinnými odviesť túto daň štátu je spravidla jedna či niekoľko obchodných spoločností v tejto sieti. Ich spoločníkmi a konateľmi sú však biele kone, ktoré štátu daň neodvedú.

Ako sa môže brániť seriózny podnikateľ či firma voči podvodným partnerom v biznise? Aj keby už mal v rukách rozhodnutie zo súdu, ktorý mu uznal jeho pohľadávku, k peniazom sa nedostane, lebo dlžník svoju firmu vytuneloval.

Je prevod obchodného podielu v spoločnosti v dlhoch na bieleho koňa trestným činom ?

"Naše právo nepozná skutkovú podstatu trestného činu prevod obchodného podielu na bieleho koňa. V prvom rade je nutné si uvedomiť, že sa prevádza obchodný podiel v spoločnosti a nie samotná spoločnosť. To má veľký význam na posúdenie toho, či ide alebo nejde o znižovanie hodnoty majetku spoločnosti, a teda v konečnom dôsledku aj na posúdenie ukracovania veriteľa," vysvetľuje legislatívu J. Marônek.

Podľa neho rozlišovanie medzi spoločnosťou a obchodným podielom robí problémy aj samotným štátnym orgánom. Ak dlžník uzavrie kontrakt na spoločnosť, v ktorej má 100-percentný obchodný podiel, tak záväzok vznikne spoločnosti, a nie jemu ako jej majiteľovi.

Samotná spoločnosť môže mať len majetok napríklad 1 000 eur na účte v banke, jej majiteľ môže mať však miliónový majetok. Ak má takáto spoločnosť veľa záväzkov a dlhov a následne by dlžník previedol obchodný podiel v nej, tak neznižuje jej hodnotu, nakoľko 1 000 eur jej ostáva v majetku. Ide len o personálnu výmenu osôb v spoločnosti. Samotná spoločnosť je samostatný právny subjekt, pričom prevod obchodného podielu v nej nemá dopad na jej majetok.

Tým, že podnikateľ nezmenšil majetok spoločnosti, ktorá je dlžníkom, ani jej majetok inak nezaťažil, tak ani neukrátil veriteľov spoločnosti a nespôsobil im škodu, nakoľko majetok spoločnosti je taký istý ako pred prevodom obchodného podielu.

"Podnikateľ by sa teda prevodom obchodného podielu v spoločnosti nemal dopustiť ani trestného činu poškodzovania veriteľa, ktorého skutková podstata sa asi najviac približuje konaniu, ktorým podnikavci produkujú dlhy na spoločnosti, v ktorých následne prevádzajú obchodné podiely," hovorí J. Marônek.

Tunelári

Cieľom podnikania je dosahovanie zisku. Keď však podnikateľ firmu úmyselne vedie do krachu, reč je o tunelovaní. Majiteľ firmy potom pomocou fiktívnych alebo zjavne nevýhodných obchodov vynáša z firmy majetok do iných spoločností, ktoré spravidla vlastnia alebo ovládajú tí istí ľudia. Doplácajú na to veritelia.

O trestnosť by podľa slov J. Marôneka mohlo ísť vtedy, kedy už v čase vstupu spoločnosti do zmluvných vzťahov mal podnikateľ úmysel nevyplatiť dodávateľov spoločnosti, teda už v danom okamihu mal plán zarobiť na nevyplatení iných. Dokázanie takejto skutočnosti je však mimoriadne komplikovanou záležitosťou. Spor dotiahnuť do úspešného konca je možné len v minime prípadov. Ťažko dokázať úmysel, vôľu, pohnútky páchateľa, nakoľko ide všetko o vnútorné, subjektívne procesy, ťažko objektívne preukázateľné.

Na druhej strane, k spáchaniu trestného činu poškodzovania veriteľa (ale aj prípadne iných trestných činov ako napríklad porušovanie práv pri správe cudzieho majetku) môže podľa J. Marôneka ísť v prípade, ak by dlžník presúval majetok spoločnosti v dlhoch na iné subjekty s úmyslom ukrátiť veriteľov.

"V praxi môže nastať prípad, kedy dlžník sľubuje peniaze alebo iné plnenia a žiada splátkové kalendáre. Jeho cieľom môže byť však získanie času na presun majetku zo spoločnosti na iný subjekt. Samozrejme, nutné je potom zisťovanie, či predajom získal peniaze v približne trhovej hodnote predanej veci. Ak nie, tak možno uvažovať o konaní, ktoré by mohlo budiť podozrenie, že dochádza k znižovaniu majetku spoločnosti."

Ak ale dochádza k prevodu a zaťažovaniu majetku ešte v čase, keď spoločnosť nemá dlhy, a teda ani veriteľov, tak pravdepodobne možno vylúčiť konanie, ktoré by sa mohlo trestnoprávne posúdiť ako poškodzovanie veriteľa. Veď v tom čase ešte neexistoval veriteľ, preto nemožno ani hovoriť o jeho poškodzovaní.

Či už pôjde o presun majetku spoločnosti v čase, keď má dlhy, alebo v čase, keď ich nemá, vždy je tu primárnym znakom majetok, zníženie jeho hodnoty alebo iné jeho zaťaženie. Pri prevode obchodného podielu však nedochádza k presunu majetku spoločnosti ani jeho zaťažovaniu. Prevod podielu nemá dopad na majetok spoločnosti. Účastníkom zmluvy o prevode obchodného podielu nie je spoločnosť, ale jej majiteľ, ktorý prevádza len obchodný podiel v nej zo seba na niekoho iného.

Ak sa presúva a zaťažuje majetok v spoločnosti v čase, keď má spoločnosť dlhy, tak možno podľa J. Marôneka uvažovať nad konaním, ktoré poškodzuje veriteľa. „Samotný a pravdepodobne následný prevod obchodného podielu v takejto spoločnosti nie je trestný, nakoľko nemá dopad na majetok spoločnosti. Takéto konanie možno skôr posudzovať ako zastieranie a skrývanie možného predchádzajúceho poškodzovania veriteľa."

Seriál Vaša eseročka pripravujeme v spolupráci s JUDr. Jánom Marônekom z firmy M2 Business, ktorá zabezpečuje zakladanie, predaj firiem, vymáhanie pohľadávok, likvidácie a konkurzy firiem. Prečítajte si všetky vydania tu.

  • Tlačiť
  • 1

Tagy Vaša eseročka