Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Príbehy a výroky Slovákov, ktorí odišli do zahraničia

17.12.2016, 14:00 | Tomáš Nejedlý | © 2016 News and Media Holding

Občianske združenie LEAF podporuje návrat mladých Slovákov zo zahraničia domov. Tu sú niektoré z vyjadrení a osudov, ktoré im poslali a opísali zahraniční Slováci vo veľkom online prieskume.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Dostal som sa do Nemecka tak, že som nemal ako splácať hypotéku a prišiel som o byt. Keďsi našetrím na nový, tak sa vrátim.


Manžel pracoval na Slovensku celý život, nebol bez práce ani jediný deň a jeho netto výplata bola 350 eur. Včera som našla informáciu, že tým, ktorí sú nezamestnaní a nájdu si prácu, štát zaplatí 500 eur. To na toto môj manžel drel? O šesť rokov by mal ísť do dôchodku. Čo dostane? Momentálne sa snažíme odísť všetci.


Najradšej by som sa vrátila do môjho rodného Popradu. Milujem Tatry, prírodu v okolí a predstavu o rodinnom živote s miernejším tempom, keď máte čas sa porozprávať so susedom cez plot. Pracujem ako interiérová dizajnérka a mojím momentálnym focusom sú rekonštrukcie reštaurácií, kaviarní, barov.


Richard Varga, triatlonista a slovenský olympionik, dlho žil a trénoval vo Veľkej Británii, kam sa presťahovali jeho rodičia. Rozhodol sa vrátiť a žiť na Slovensku. Čo ho k tomu motivovalo?:

Môj priateľ je z Maurícia. Moslim. A hoci je menej nábožensky založený ako poniektorí moji ex zo Slovenska, súčasná politická situácia (keď premiér vyhlási, že moslimovia na Slovensku nemajú miesto) a súčasný trend radikalizácie v spoločnosti mi nehrajú do kariet v snahe presvedčiť ho, že Slovensko je krajinou, kde môžeme mať pekný život.


Bakalárske a magisterské štúdium molekulárnej biológie som absolvovala na Masarykovej univerzite v Brne. Na doktorandské štúdium som sa pokúsila vrátiť do SR a robila som doktorát v SAV. Prístup ľudí, kvalita vzdelania, pracovné možnosti a výška ohodnotenia po skončení štúdia ma po dvoch rokoch presvedčili, aby som sa vrátila do ČR a doktorát začala odznova


Podnikateľské prostredie je čoraz viac utláčané a malé podniky živoria. Rozhodol som sa odísť zo SVK za lepšou budúcnosťou, kde nevládnu oligarchovia a korupcia najväčšieho stupňa.


O návrate neuvažujem, ak sa nevymenia ľudia na súdoch. 


Po ukončení vysokoškolského štúdia som vycestoval do Írska, kde som sedem rokov pracoval v oblasti podielových fondov. Momentálne šiesty rok pracujem v bankovníctve v nemeckom Mníchove. O rok v lete máme s rodinou v pláne sa vrátiť do Košíc, kde sa chceme usadiť.


Začala som na zeleninovej farme cez priateľovho bratranca. Jazyk mizerný, orientácia vo Švajčiarsku žiadna – len choď a makaj. Som tu šiesty rok a mám prácu, auto, podnájom. Ak človek chce, prepracuje sa, len začiatok nie je jednoduchý. Na Slovensko sa vrátim možno tak v dôchodku, pretože klesnúť z toho, čo mám, na 300 eur mesačne – ďakujem, neprosím.


Návrat domov by mal byť samozrejmý, keďže by som mal na mojej domovskej univerzite dokončiť inžinierske štúdium. No veľký rozdiel medzi kvalitou štúdia, ako aj každodenného života ma od návratu odrádza.


Do zahraničia som sa dostal neplánovane cez pracovnú ponuku v automobilovom priemysle po skončení školy. Z ČR do Rakúska, potom krátko do Francúzska a Nemecko, naspäť do ČR, potom do Veľkej Británie a nakoniec ostatných päť rokov v Nemecku :-) O návrate uvažujem len v teoretickej rovine. Odrádza ma nízka politická kultúra, rodinkárstvo a korupcia, ale predovšetkým obava o vzdelanie môjho potomstva. Školstvo ide rok za rokom dole vodou a nikto nemá rozumnú dlhodobú koncepciu. Ak sa to nezmení, tento základný problém našej krajine skôr alebo neskôr zlomí väzy.


Keď dôjde k momentu, keď budú poctivo prešetrené politické kauzy a adekvátne odsúdení ich figuranti, keď sa krajina presunie z druhej priečky vo svetovom rebríčku korupcie na podstatne nižšie miesta, keď prestanú na právnických fakultách študovať indivíduá, ktoré nemajú základy slušného správania a morálky už v takom mladom veku, keď zo súdov a iných inštancií legislatívy zmiznú komunistické kádre, z ktorých sa po roku 1989 zázračne stali odborníci na „demokratické právo“, tak vtedy sa vrátim. A toho sa, predpokladám, v mojej generácii nedožijem.


Slovensko je nádherná krajina, avšak byrokraticky zničená a neskutočne skorumpovaná. Je tam veľmi málo prozákaznícky orientovaných firiem a tým pádom nevzniká potrebný tlak pre zvyšovanie životnej úrovne. Na Slovensko sa z tohto dôvodu nechystám zatiaľ vrátiť. Zaujímavé je, že už aj v blízkom Brne a na Morave celkovo je mentalita ľudí rozdielna a životná úroveň vyššia. Rovnako mám pocit, že kvôli médiám na Slovensku sú ľudia veľmi negatívni. V správach sa človek nedozvie takmer nič iné ako negatívne veci a seriály typu rodinné prípady, súdna sieň a kriminálky naozaj nepodporujú pozitívne myslenie.


Ako rozvedená matka som ostala žiť na východe Slovenska s malým synom, kde rodičovský príspevok nestačil ani na pokrytie platieb elektriny a plynu. Prišla ponuka na prácu a odišla som pôvodne len na tri mesiace dorobiť peniaze pre syna na oblečenie a iné potreby do domácnosti. Po piatich mesiacoch som do Anglicka zobrala aj syna. Dnes je to už viac ako 12 rokov, čo tu bývame. Začiatky boli ťažké, hlavne skĺbiť prácu a rodičovstvo, bez pomoci rodiny, keďže škôlky a družiny sú tu veľmi drahé. Postupne som si dorobila vzdelanie, našla nového partnera, lepšiu prácu, kúpili sme si dom na hypotéku a narodila sa nám dcéra. Stále ťažko pracujeme, partner odpracuje 80 hodín týždenne, ale aspoň je niečo po nás vidieť, aj keď je to na úkor voľného času a zábavy. Ale máme deti a to je naša budúcnosť.


Študentská láska s cudzincom prerástla do dlhodobého vzťahu a rodiny. Žili sme niekoľko rokov aj na Slovensku, ale keďže môj manžel je v PR, ktoré sa dá na Slovensku robiť iba po slovensky, nenašiel profesionálne uplatnenie. Pred pár mesiacmi som mala možnosť pracovať niekoľko týždňov na Slovensku. Bol to spätný kultúrny šok. Rozumela som, ako fungujú, ale je mi to absolútne cudzie – cela pracovná kultúra je založená na nedôvere a kontrole, namiesto odbornosti, kreativity a servisnej orientácie. V prvom rade sa hľadá, čo sa nedá, namiesto toho, aby sa hľadalo riešenie. Veci sa „poriešia“, ale nevyriešia, takže s tou istou záležitosťou strácate čas niekoľkonásobne. To potom ani nemotivuje na návrat.


Rozhodol som sa nasledovať môj smäd po cudzine a vďaka znalosti španielčiny som sa dostal na University of Navarra v Španielsku, kde študujem International Relations and Political Science. Politické dianie na Slovensku a zanedbávanie esenciálnych pilierov krajiny – vzdelávania a zdravotníctva, vo mne vytvára „produktívny“ hnev, ktorý premieňam do tvrdej práce a naplnenia vízie priniesť to najlepšie, čo môžem, na Slovensko. Keď uznám, že som zo zahraničia načerpal čo najviac, chcem sa vrátiť a dať svojej krajine všetko.


Som vášnivá cestovateľka a posledných 10 rokov na Slovensko zavítam len kvôli rodine a priateľom. Pri každom návrate ma obvykle hneď v prvý deň zasiahne pocit malosti. Priatelia sa sťažujú na zlé pracovné podmienky, ovláda ich strach a stres. Ľudia si závidia úspechy, mrzí ma ich obmedzené videnie súčasného sveta. Myslím, že by bolo fajn naučiť ľudí, aby sa nespoliehali na štát a vzali zodpovednosť za svoj život viac do svojich rúk. Aby vypli JOJ-ku a Markízu a hľadali možnosť sebarealizácie. Máme na Slovensku veľa šikovných ľudí, ale pokiaľ nedostanú priestor na svoj rast a finančné ohodnotenie, vďaka ktorému by mohli viesť kvalitnejší život, budú prijímať ponuky zo zahraničia. Z mojich 30 spolužiakov z gymnázia približne polovica žije a pracuje mimo SR.


Otázku, prečo som sa vrátila, keď som viac ako polovicu môjho života prežila v zahraničí, a prečo som stále tu, dostávam často. Po rokoch vidím, že na Slovensku sú šikovní ľudia na správnom mieste, vedia priniesť reálne výsledky a posunúť našu krajinu ďalej. A že Slovensko je nádherná krajina. Oplatí sa venovať tomu, čo je naše. Cieľom je, aby sme mali na Slovensku najlepší z možných svetov, bez korupcie a s fungujúcimi inštitúciami v každej oblasti nášho života.


Študujem v zahraničí, rozbehli sme študentský start-up projekt a počas leta som stihol aj internship v e-commerce data science focused spoločnosti. Na Slovensko sa chcem určite po škole vrátiť, keďže verím, že sem treba prinášať skúsenosti zo zahraničia, že je tu obrovský potenciál a že sa môžeme stať bioinžinierskym Silicon Valley strednej Európy.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Tagy Slováci v zahraničí