Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Režim krízy budú môcť firmy ľahko obísť

12.06.2015, 14:55 | Zuzana Kollárová | © 2015 News and Media Holding

Novela Obchodného zákonníka okrem legislatívneho hasenia poškodzovania malých veriteľov vo Váhostave má v budúcnosti viac chrániť práva bežných veriteľov napríklad aj ustanovením o „spoločnosti v kríze“ (§ 67 až 67i).

  • Tlačiť
  • 0

Ak sa firma ocitne v takejto situácii, plnenia napríklad od spoločníkov, členov štatutárnych alebo dozorných orgánov a iných osôb zúčastnených na riadení spoločnosti, ktoré sa poskytnú spoločnosti v kríze, sa budú uspokojovať až po uspokojení nárokov bežných veriteľov. Nové ustanovenia o spoločnosti v kríze nadobudnú účinnosť od 1. januára 2016. Od 29. apríla tiež platí, že spoločník nesmie spoločnosti poskytnúť úver v hotovosti, len bezhotovostne.

Myšlienka takto zmeniť pravidlá v Obchodnom zákonníku bola podľa právnika Jána Marôneka fajn. Malo sa zabrániť najmä prípadom, kedy spoločníci úverujú spoločnosť fiktívne (napríklad hotovostne - len zmluvou o pôžičke), ale následne z majetku sa už vracajú peniaze reálne. Pôžička takto umožnila získať postavenia veriteľa v konkurze, či reštruktúre.  Legálne sa takto znížil majetok spoločnosti a tým sa poškodili veritelia. Taktiež malo ísť o odstránenie „spriaznených obchodov“, ktoré boli uzatvárané za netrhové hodnoty. Reálnym cieľom bol presun majetku spoločnosti na iný subjekt. Zasa logicky na to doplácali veritelia.

Kedy je firma v kríze. To je otázka

Nové pravidlá začnú platiť, keď bude z účtovníctva firmy jasné, že spoločnosť sa nachádza v kríze. Je to vtedy, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Úpadok spoločnosti je upravený v zákone o konkurze a reštrukturalizácii (§ 3). Firma sa nachádza v úpadku, ak je predlžená alebo platobne neschopná.

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku (má záporné vlastné imanie). Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Spoločnosti hrozí úpadok vtedy, ak pomer jej vlastného imania a záväzkov je menší ako 8 ku 100. Takejto spoločnosti hrozí úpadok a podľa Obchodného zákonníka je v kríze a vzťahujú sa na ňu osobitné pravidlá. Podľa prechodných ustanovení sa pomer 8 ku 100 použije až od roku 2018. V roku 2016 bude na posúdenie hroziaceho úpadku rozhodujúci pomer vlastného imania a záväzkov 4 ku 100 a v roku 2017 pomer 6 ku 100.

Podľa J. Marôneka je filozofia týchto zmien správna. Zákon má postihovať za nekalé praktiky, pričom sa upustilo na „lipnutí“ na základnom imaní, ktoré vôbec nadávalo a ani nedáva garancie veriteľom. Problémom je ale podľa neho až prílišná komplikovanosť zmien, snaha postihnúť všetky prípady a všetko precizovať. 

„Kríza vyjadrená ako pomer vlastného imania a záväzkov mi nepripadá ako šťastné riešenie. Platí, že v kríze je ten, koho vlastné imanie klesne pod 8 % záväzkov. Teda, ak mám dlh 100, a vlastné imanie menej ako 8, tak som v kríze. Problémom je čisté zameranie na účtovníctvo. Vlastné imanie je tvorené základným imaním, nerozdeleným ziskom, kapitálovými fondmi. Výšku vlastného imania si môže podnikateľ určovať svojvoľne. Ak ho zvýši, tak navýši vlastné imanie, tým sa vyhýba tomu, aby spadol do krízy. Možné je navýšenie cez nepeňažný vklad, kedy hodnota domény, alebo ochrannej známky je navýšená umelo, avšak práve táto hodnota sa zoberie na navýšenie imania, a teda sa navýši i vlastné imanie. K navýšeniu vlastného imania, netreba ani navýšenie základného imania a zápis do registra, postačuje aj vytvorenie kapitálových fondov, resp. kapitalizácia.“

To, aby sa na spoločnosť uplatňoval režim krízy, sa dá podľa J. Marôneka ľahko obísť. Ak spoločnosť nie je v kríze, tak potom sa anulujú aj iné inštitúty, ktoré by mali chrániť veriteľov. Dokladom toho, či je spoločnosť v kríze je najmä súvaha, čiže podnikatelia budú pri podávaní daňových priznaní zrejme klásť dôraz na to, aby riadok vlastného imania a záväzkov v podanom priznaní bol v norme.

Obmedzenia pôžičiek

Keď sa spoločnosť ocitne v kríze, začne platiť zákaz vrátenia niektorých plnení. Plnenie nahrádzujúce vlastné zdroje financovania spoločnosti je úver alebo obdobné plnenie spoločníka (spriaznenej osoby), ktoré mu hospodársky zodpovedá. Ide o pôžičku a jej rôzne podoby a formy, ktorú spoločník poskytne vlastnej spoločnosti. Tieto plnenia budú týmto ustanovením zmenené na podriadené záväzky spoločnosti a títo veritelia budú môcť byť uspokojovaní až vtedy, keď spoločnosť krízu prekoná.

„Samozrejme, toto plnenie môže byť poskytnuté aj spriaznenými osobami spoločníka - napríklad sestrou spoločníka. Zákon výslovne uvádza čo sa za takéto plnenie nahradzujúce vlastné zdroje nepovažuje, hoci je poskytnuté spoločníkom, či s ním spriaznenou osobou. Teda, všetky ostatné možné hospodárske obdoby pôžičiek a úverov tam môžeme zaradiť,“ vysvetľuje J. Marônek.

Za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje bude považované aj také plnenie, ktoré bolo poskytnuté osobou, u ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod (schránkové spoločnosti), ak táto osoba sama nepreukáže, že nie je takouto osobou. Ak firma zákaz vrátiť plnenia nahrádzujúce vlastné zdroje počas krízy poruší a takémuto veriteľovi ich vráti (napríklad aj započítaním, speňažením zálohu či exekúciou), musí sa takéto plnenie spoločnosti vrátiť. Ručia za to od 1. júla všetci členovia štatutárneho organu firmy.

Za plnenie nahrádzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré spoločnosti poskytne:

  • člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady,
  • ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom 5 %,
  • tichý spoločník,
  • osoba blízka vyššie spomínaným osobám,
  • osoba konajúca na účet týchto osôb.

Za plnenie nahrádzujúce vlastné zdroje financovania sa nebude považovať:

  • plnenie alebo zábezpeka poskytnutá spoločnosti počas krízy za účelom jej prekonania v rámci reštrukturalizačného plánu,
  • poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní (ak ide o opakované poskytnutie týchto prostriedkov, táto výnimka neplatí),
  • odloženie splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov (ak ide o opakované odloženie splatnosti takéhoto záväzku, táto výnimka neplatí),
  • bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.

Zákaz vrátenia vkladu

Novela Obchodného zákonníka vyslovene zakazuje vrátenie vkladu spoločníkom. V praxi teda pôjde o akékoľvek transakcie, ktoré sa uskutočňujú na úkor spoločnosti v prospech spoločníka za podmienok nie obvyklých v bežnom obchodnom styku ako napríklad dar, bezplatný prenájom motorového vozidla alebo bezúročná pôžička spoločníkovi.

Inštitút zákazu vrátenia vkladu znamená, že spoločnosť nemôže poskytnúť plnenie "svojim ľudom" za neobvyklých podmienok. Ak napríklad spoločnosť poskytla plnenie nad rámec trhových a štandardných podmienok, tak jej tento rozdiel, nadhodnota musia byť vrátené ako bezdôvodné obohatenie sa. J. Marônek vysvetľuje, že to slúži na ochranu veriteľov, aby majetok neutekal inde.

Pri určovaní primeranosti protiplnenia, ktoré by mal spoločník poskytnúť spoločnosti, sa má posudzovať obvyklá trhová cena ako aj cena, za ktorú obdobné plnenia spoločnosť poskytuje v bežnom obchodnom styku iným osobám. V prípade, že takéto informácie o cene nie sú k dispozícii, musí sa pri jej stanovovaní vychádzať z najpravdepodobnejšej ceny plnenia ku dňu plnenia v danom čase a mieste, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou a zohľadnení všetkých dostupných informácií.

„Žiaľ, otázkou je čo je primerané, obvyklé, trhové. Teda platí, že spoločnosť môže obchodovať s vlastnými dcérami, sestrami, svojimi, ale za primeraných podmienok. V konečnom dôsledku teda k odlivu majetku môže dôjsť za predpokladu, že pôjde o obvyklé podmienky.“

J. Marônek to ilustroval na príklade. „Ak predávam tvárnice spoločnosti mojej sestre za 100 eur a ich trhová hodnota je 300 eur (ak si urobím prieskum trhu), tak ich nemôžem sestre predať za 100 eur, lebo to nebude zrejme za obvyklých podmienok a evokuje to môj zámer vytiahnuť peniaze zo spoločnosti, a prípadne tak poškodzovať veriteľov.“

J. Marônek pripomína, že filozofia tohto inštitútu je zakotvená aj v daňových predpisoch, kedy „nadhodnota = respektíve neprimeraná marža vysoko nad rámec trhových podmienok" nemusí byť zahrnutá do daňových výdavkov. Ide teda o ochranu pred presunom aktív za účelom úpravy daňového základu, a tým logicky ovplyvňovanie daňovej povinnosti na daň z príjmov.

Môže to však obmedziť flexibilitu podnikania, najmä ak sa medzi obchodnými partnermi využívajú synergie. Napríklad zaplatím možno za prepravné služby aj viac ako určí trh, ale dopravca mi umožní umiestniť reklamné nosiče mojej firmy na návesoch jeho nákladných automobilov. Skúmanie objektívnych podmienok musí byť preto zo strany súdov veľmi citlivé.

V poskytnutí bezúročnej pôžičky medzi matkou (aj zahraničnou schránkou) a dcérou J. Marônek nevidí problém. „Len sa nemôže vrátiť matke ak je dcéra v kríze, respektíve by sa do krízy dostala, ak by pôžičku vrátila, teda tu by som aplikoval inštitút zákazu vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastného zdroje.“   

Seriál pripravujeme v spolupráci s Jánom Marônekom, spolumajiteľom M2 Business s.r.o., spoločnosti zaoberajúcej sa zakladaním, predajom a správou obchodných spoločností

Nabudúce: Zmeny pri zakladaní spoločností a register diskvalifikácií konateľov

  • Tlačiť
  • 0

Tagy Nový Obchodný zákonník

Diskusia (0 reakcií)