Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Rošková brala dotácie aj na letisko, podozrenia siahajú vyššie ako k výskumníkom

30.03.2018, 15:24 | SITA

Praktiky firmy exposlankyne Smeru Ľubice Roškovej ukázali diery v systéme agrodotácií. Najlepšie informácie o tom, na ktoré pozemky nikto nežiadal agrodotácie, a najrýchlejší prístup ku všetkým žiadostiam o dotácie mali v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Informuje o tom Denník N v článku „Rošková brala dotácie aj na letisko. Matečná s Kožuchom vinia výskumníkov, ale podozrenia siahajú vyššie“.

  • Tlačiť
  • 0

Článok pripomína, že firma Agro Porúbka získavala priame farmárske platby aj na pozemky, kde v skutočnosti stálo parkovisko, alebo šlo o cudzie záhradky a menšie vinice za rodinnými domami.

Podľa denníka ďalším absurdným miestom, na ktoré dostávala Roškovej firma dotácie, je malé dedinské letisko v obci Trhovište pri Michalovciach. Zo štátneho katastra vyplýva, že ide o zastavané plochy a na tie nie je možné brať agrodotácie.

Ako v článku ďalej píše Denník N, ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) a jej podriadený a šéf PPA Juraj Kožuch vinia zo zlyhania pri prideľovaní dotácií firme bývalej poslankyne Smeru Ľ. Roškovej štátnych výskumníkov z ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy.

V skutočnosti teraz nie je vôbec jasné, kto všetko firme „pomáhal“, odkiaľ mohli informácie uniknúť a G. Matečná s J. Kožuchom obviňujú podriadených výskumníkov v momente, keď nedokázali, že problémy nesiahajú až k nim samým.

Neprehliadnite

Najviac informácií o žiadostiach a dotáciách má Pôdohospodárska platobná agentúra a tam sa aj dejú najdôležitejšie rozhodnutia. Denník o téme hovoril s niekoľkými odborníkmi, ktorí systém farmárskych dotácií detailne poznajú.

Môže vyskúšať aj na cudziu pôdu

Priestor na čudné praktiky dávajú termíny aj spôsob, akým sa podávajú žiadosti o agrodotácie a to, kto má k systému prístup, konštatuje Denník N. Náskok má napríklad ten, kto vie, kde budú kontroly.

Žiadosti na priame farmárske platby sa podávajú do 15. mája. „Len málokto vie, že už podané žiadosti môžete meniť do 31. mája,“ hovorí v článku odborník na poradenstvo v poľnohospodárstve, ktorý chce zostať v anonymite.

Rozpráva o období, keď takmer nepozorovane dokážu farmári žiadať aj príspevky na pôdu, na ktoré nemajú nárok. Krížovú kontrolu robia po 9. júni. Dovtedy môže farmár uberať zo svojej chybnej žiadosti bez toho, aby dostal pokutu. Môže to teda vyskúšať aj na cudziu pôdu a keď sa mu na to príde, jednoducho sa stiahne. Ak má teda informáciu, že jeho žiadosť môže byť problémová, ustúpi, a nič sa mu nestane.

„Do 9. júna je možné vidieť údaje iba v centrále. Informácie mohli odísť aj z centrály PPA, aj z regionálneho pracoviska,“ cituje denník Zsolta Simona, ktorý bol ministrom pôdohospodárstva za druhej vlády Mikuláša Dzurindu a za vlády Ivety Radičovej.

Papierový systém, ktorý sa nedal skontrolovať

Denník N pripomína, že do roku 2016 (vrátane) sa žiadosti o agrodotácie totiž podávali na papieri. Farmári zakresľovali perom či fixkou svoje plochy so žiadosťou o dotáciu do ortofotomáp na papieroch formátu A3. A tisíce týchto papierov boli v PPA.

Išlo o papierový systém, ktorý takmer nebolo možné skontrolovať – keď sa hranice nahláseného pozemku prekrývali so zakreslenou pôdou iného žiadateľa a dochádzalo k takzvanému kríženiu, začala sa o to zaujímať PPA. No ak si farmár zakreslil pôdu, ku ktorej sa nikto iný neprihlásil, papier sa založil do skrine na pracovisku agentúry a nikto neskúmal, či je všetko v poriadku. Kontroly sa robili iba náhodne. Celý proces zakresľovania do papierových máp prebiehal v PPA.

Podľa odborníkov, s ktorými Denník N hovoril, informácie o tom, na ktoré výmery boli podané žiadosti o priame platby a na ktoré neboli, mali v čase ich spracovania iba pracovníci PPA s prístupom do systému.

Rok 2017 bol prechodný, väčšina plôch už bola zakreslených vo webových mapách systému GSAA, ale stále v nich bolo veľa chýb. Kto si aké plochy deklaruje v systéme GSAA, vidia PPA aj operátori výskumného ústavu.

Ak prichádzalo k úniku informácií, nemuselo to byť len od výskumníkov. A priebežne už plochy so žiadosťami vidia aj farmári, z ktorých každý má do týchto máp celého Slovenska prístup. V tomto roku už má byť všetko na webe. V týchto týždňoch už farmári zakresľujú svoje pozemky a žiadosti o dotácie výlučne na webe a mapy by už mali byť vyladenejšie.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy agrodotácie, Gabriela Matečná, letisko, Pôdohospodárska platobná agentúra, Smer

Diskusia (0 reakcií)