Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Štát vytvoril zložitý odpadový zákon, ktorý nič nerieši

15.12.2016, 16:30 | Zuzana Kollárová | © 2016 News and Media Holding

Podnikateľ, ktorý balí a rozváža tovar, sa stáva automaticky výrobcom obalov. Mal by sa zapísať do registra na webe životného prostredia a platiť poplatky.

  • Tlačiť
  • 7

Ak podnikateľ poskytne svojim zákazníkom k tovaru aj vrecúška, podľa zákona o odpadoch sa tak stáva výrobcom neobalového výrobku. Ako výrobca obalu musí uzatvoriť zmluvu s vybraným spracovateľom odpadu a platiť mu dohodnutý poplatok.

Ďalšou jeho povinnosťou je registrácia na webe ministerstva životného prostredia v registri výrobcov obalov. A aby toho nebolo málo, tak ak si podnikateľ objedná zabalený výrobok u dodávateľa, ktorý je síce výrobcom obalov, avšak nie je zapísaný v spomínanom registri, povinnosti výrobcu obalov automaticky prechádzajú na objednávateľa.

Neprehliadnite

Uvedeným povinnostiam sa môže podnikateľ vyhnúť iba v prípade, ak preukáže, že obalový výrobok sa nestane súčasťou komunálneho odpadu.

Zákon sa týka takmer všetkých firiem a aj živnostníkov. Podnikateľ, ktorý balí a rozváža tovar, je považovaný za výrobcu obalov a mal by si plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch.

Zákon výrazne zvýšil podnikateľom poplatky a ani po roku platnosti o ňom polovica veľa nevie. Zistila to Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v prieskume. Podľa jeho výsledkov si tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný, najviac získajú medzičlánky, štát a právnici.

„Nový zákon odpadoch je oveľa zložitejší, administratívne náročnejší a pre podnikateľov podstatne finančne nákladnejší. Neprinesie zníženie poplatkov za odpad pre obyvateľov a môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov,“ pripomenul v tejto súvislosti Peter Kremský z PAS.

Zlý zákon a málo informácií

Podnikatelia musia platiť organizáciám zodpovednosti výrobcov poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Tie by potom mali zase peniaze posúvať odpadovým a recyklačným firmám.

O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená len viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie a na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti. S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem.

Pre väčšinu podnikateľov to predstavuje vysoký – až päťnásobný nárast poplatkov, platiť by však mali aj tí podnikatelia, ktorých sa to doteraz netýkalo.

Z tých, čo už nové poplatky za odpad platia, ich má takmer 40 percent firiem aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol že desaťnásobné – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. Nižšie ich má iba jeden respondent, rovnaké traja.

Zákon je nezrozumiteľný, ale prakticky aj nevykonateľný a nevymáhateľný, keďže na zhruba 500-tisíc firiem a živnostníkov by malo dohliadať len 30 kontrolórov. Zatiaľ sa v registri na ministerstve životného prostredia zaregistrovalo len okolo 12-tisíc subjektov.

V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, 5 percent o nich vôbec nevie, 9 percent je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje.

Kto na tom zarobí

Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu.

Naopak, jednota vládne v tom, kto najviac stratí – budú to práve podnikatelia. Túto možnosť označilo za správnu až 65 zo 77 účastníkov prieskumu, po 12 hlasov dostali aj obyvatelia a príroda.

Otázka, ako podnikatelia na nové pravidlá zareagujú, mala veľký rozptyl odpovedí. Najviac účastníkov si myslí, že síce budú platiť, ale zároveň zatlačia na zmiernenie poplatkov.

Viac ako štvrtina opýtaných je presvedčená, že budú túto agendu presúvať na poradenské firmy, prípadne že ju budú ignorovať a dúfať, že sa na to nepríde. Len o niečo menšiu podporu získala možnosť, že budú nahlasovať menšie objemy odpadu.

Viacerí odborníci si myslia, že tento zákon sa nedá zlepšiť novelizáciou. Ministerstvo životného prostredia má iný názor. Zisťuje najväčšie problémy, ktoré zákon v praxi spôsobuje podnikateľom a pripravuje jeho novelu. O konkrétnych zmenách je však ešte podľa rezortu predčasné hovoriť.

Podľa P. Kremského by sa mal pri nakladaní s odpadmi najmä stransparentniť chod financií tak, aby smerovali priamo k recyklačným firmám.

Spaľovňa odpaduZdroj: SITA/Marko Erd

Nad tým, ako by sa mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať, sa zamysleli aj účastníci prieskumu. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, krabice na nápoje alebo pneumatiky.

Zhruba 28 percent tvrdí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.

Takmer pätina označila možnosť, že by systém mali financovať výrobcovia a dovozcovia tovarov. Za súčasný nový systém zahlasovalo iba päť účastníkov prieskumu. Ďalší upozorňujú, že štát vytvoril zložité zákony, ktoré však nemotivujú k separačnému zberu.

Zákon tiež nevytvoril ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať.

  • Tlačiť
  • 7

Tagy legislatíva, odpad