Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nominácie Manažér roka 2012: Tomáš Bella

17.10.2012, 14:30 | TREND

Po slovenskom experimente so spoplatnením internetového obsahu má Piano Media ambíciu radiť webom po celom svete

  • Tlačiť
  • 6

Manažér roka 2012: hlavná stránka  | hlasovanie

Tomáš Bella zatiaľ nešéfuje ziskovej firme ani projektu, ktorý by sa dal jednoznačne označiť za úspešný. Napriek tomu ho médiá poznajú po celom svete. Pár dní pred tým, ako sa s ním TREND stretol, ho navštívil napríklad štáb televízie Al Jazeera, ktorú tiež zaujal pokus o spoplatnenie internetového obsahu Piano.

V čase, keď mnohí vydavatelia tlače museli po rokoch pokusov uznať, že reklama z internetu tak skoro, respektíve nikdy nevynahradí výpadky z odchádzajúcej inzercie v tlači, prišiel so svojimi kolegami s úplne novým nápadom, ako vytiahnuť peniaze od čitateľov navyknutých na to, že na webe je všetko zadarmo. Po rozbehnutí projektu na Slovensku v minulom roku je jeho stratégia jasná – medzinárodná expanzia.

Kráľ blogov

Generálny riaditeľ internetového start-upu Piano Media mal už od svojho štúdia blízko k médiám a novým technológiám zároveň. Študoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Počas školy začal pracovať v časopise CD tip, ktorý sa venoval technológiám, softvérom aj rozbiehajúcemu sa internetovému biznisu.

Magazín pred vyše desiatimi rokmi kúpil vydavateľ denníka Sme, kde T. Bella strávil zatiaľ najdlhšiu časť svojho pracovného života. CD Tip sa pod Petit Pressom premenil na bývalú prílohu Počítače, ktorú mal mladý novinár od roku 2000 na starosti.

K webu sa dostal postupne. Okrem občasného editovania sa v Sme.sk začali v rokoch 2003 a 2004 zamýšľať nad projektom občianskej žurnalistiky, vtedy horúcim trendom, ktorý mal podľa niektorých „expertov“ ohroziť povolanie tradičných novinárov.

T. Bellovi preto napadlo, že novinárov a čitateľov by bolo lepšie spojiť, než proti sebe poštvať. Na Sme.sk začal vyvíjať projekt blogov, z ktorých vznikla najväčšia domáca stránka združujúca blogy. Zároveň išlo zrejme o prvú platformu pre príspevky čitateľov na svete, fungujúcu priamo pod webom novín. Aktivity na webe začali v náplni T. Bellu pribúdať a novinár nakoniec prebral pozíciu šéfredaktora Sme.sk.

Najprv zadarmo

Neúmyselne si v tejto pozícii v podstate vytvoril pre Piano štartovaciu platformu. Veľa spravodajských médií vo svete sa domnievalo, že rýchlo rastúci web im raz prinesie obrovské príjmy. Preto začali obsah z tlačených vydaní „hádzať“ bezplatne na svoje webstránky, ktoré začali nabaľovať státisíce používateľov. A ďalšie tisícky čitateľov printu naučili, že tlač si kupovať netreba, pretože na webe sa k článkom dostanú zadarmo. Kvôli oveľa väčšej konkurencii zo strany grátis online médií sa však inzertné tržby začali deliť medzi oveľa väčší počet hráčov a za oveľa nižšiu cenu. Tlač preto stratégiu v posledných rokoch zmenila – voľne dostupné články mnohí obmedzili a začali experimentovať s platobnými systémami.

To nie je úplne prípad Sme.sk. To naďalej publikuje články z printu na internetovej stránke, ktorá v septembri prekročila dvojmiliónovú hranicu používateľov. Či to je alebo nie je chyba, sa podľa T. Bellu zatiaľ nedá zodpovedať. „Uvidíme o desať rokov, či prežijú médiá ako Sme, ktoré do toho išli naplno. Alebo prežijú tie, ktoré sa to snažili skôr zdržiavať,“ uvažuje.

Jedno riešenie pre všetkých

V Sme skončil Tomáš Bella v roku 2010. „Bol som tam dlho a nevedel som, ako nebyť workoholik, čo sa teraz učím. Čiastočne som sa tým zničil a vedel som, že musím niečo zmeniť. Tiež som začínal mať pocit, že tomu najlepšie rozumiem, čo nebola pravda a ten pocit je nebezpečný. Išiel som preto radšej robiť niečo, čomu som nerozumel vôbec, aby som sa niečo naučil,“ spomína. Spolu s českými odborníkmi na médiá Milošom Čermákom a Adamom Javůrkom založil konzultačnú firmu NextBig, ktorá mala mediálnym podnikom radiť v oblasti stratégií na internete. Reálne vo firme pôsobil iba niekoľko mesiacov. Do cesty mu prišlo Piano.

Pôvodný nápad za platobným systémom nepovažuje T. Bella za svoj. Myšlienku spoplatnenia webov nadhodil riaditeľ online reklamnej spoločnosti eTarget Marcel Vašš. „Videl, že médiá, ktoré na internete vytvárajú vlastný obsah, ho nebudú vedieť financovať iba z inzercie.“ Nápad M. Vašša spočíval vo vytvorení jedného systému pre spoplatnenie stránok, podobne ako funguje nástroj pre kontextovú reklamu. Šéf eTargetu síce absolvoval prvé stretnutia s médiami, no projekt sa ďalej nerozvinul. „V tej chvíli som vedel, že musím zanechať všetko ostatné, čo som plánoval – bol to taký dobrý nápad, že ak to nespravíme my, nespraví to nikto.“

Piano Media začala pod vedením T. Bellu vylaďovať základnú myšlienku: jedno riešenie pre viaceré konkurenčné médiá. Na palubu postupne vstúpila väčšina hlavných slovenských vydavateľstiev s výnimkou Ringier Axel Springer (Spoločnosť 7 Plus sa pridala až neskôr), ako aj televízia Joj a web MeToo. Systém sa naostro spustil vlani v máji.

Prekonať skepsu

T. Bellovi sa začali ozývať médiá z celého sveta. „Po tom, ako sme spustili Piano na Slovensku, bol záujem médií obrovský. Až v takej miere sme to nečakali,“ hovorí T. Bella. Piano nezaujalo iba ako novinka z „exotického“ Slovenska. O slovenský start-up sa zaujímali aj mnohé vydavateľstvá, ktoré zvažovali, ako inovatívna internetová „stena“ funguje.

Okrem záujmu prevládala u médií, pochopiteľne, aj skepsa. K jej prekonaniu mohol pomôcť aprílový vstup kapitálového fondu 3TS, patriaci technologickej firme Cisco, ktorá za dva milióny eur získala menšinový podiel v Piano Medii a po slovenskom Monogram Ventures sa stala druhým investorom. Ani jeden z nich neočakáva rýchlu ziskovosť projektu. Start-up v rukách dvoch investorov, eTargetu a NextBig je tak v strate, hoci aj v súčasnosti by ako malý biznis mohol byť podľa T. Bellu na jednotlivých trhoch ziskový. To nie je zatiaľ zámer. Piano Media investuje peniaze investorov na zlepšovanie technológie a rozširovanie platobného systému do čo najväčšieho počtu krajín. Cieľ je jasný: „Piano by mal byť najlepší expert na platený obsah na svete.“

Piano stále vzbudzuje otázniky u mediálnych domov najmä preto, že ide o málo odskúšaný experiment, pri ktorom konkurenti ponúkajú obsah za jeden spoločný poplatok. „Debata v zahraničí sa často týkala toho, že je to síce super, ale zopakovať sa to inde nedá,“ hovorí T. Bella. Keď Piano Media spustila začiatkom tohto roka platobný systém v Slovinsku, mnohí si namýšľali, že paywall bude fungovať iba na malých trhoch. Keď start-up v júli ohlásil, že od septembra adaptujú Piano aj najväčšie poľské vydavateľstvá, ostáva podľa T. Bellu už iba jedna méta – nasadiť systém v západoeurópskej krajine. „Musíme ukázať, že to nie je iba pre strednú Európu.“

Záchrana kvality

Najťažšie na zavádzaní Piana je zrejme presvedčiť čitateľov, prečo by mali platiť za niečo, čo mali dosiaľ zadarmo. Tu šéf Piano Medie priznáva zrejme najväčšie chyby, ktorých sa firma dopustila pri štarte na prvom domácom trhu. Piano sľubovalo čitateľom viac prémiového obsahu, hoci v skutočnosti išlo od začiatku o financovanie toho existujúceho. „Nechali sme sa natlačiť do pozície, že keď ľudia zaplatia, uvidia kvalitnejší obsah.“

No ani v nových „Piano krajinách“ nie je ľahké vysvetliť spotrebiteľom, prečo by mali začať na webe platiť. „Keď si človek kupuje rožky, nemá ho prečo zaujímať ekonomika pekární. Problém vydavateľstiev je, že sa musia pokúšať vysvetliť, prečo to robia.“Čitatelia by podľa neho mali pochopiť, že bez nájdenia nového zdroja príjmov to mnohé kvalitné médiá budú musieť zabaliť a túto stratu už nik nenahradí. „Chcem žiť v spoločnosti, ktorá má kvalitnú žurnalistiku. Ľudia, ktorí robia investigatívu a píšu kvalitné články, musia byť zaplatení. Nie je jedno, či budú alebo nebudú robiť tú prácu. Preto existuje celé Piano.“

Tomáš Bella (33)

vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Písať začínal v Pravde a v časopise CD tip, ktorý kúpil vydavateľ denníka Sme a premenil na prílohu Počítače. Popri vedení prílohy a písaní začal riešiť viaceré internetové projekty na Sme.sk na čele so sekciou blogov. Šéfredaktorom Sme.sk sa stal v roku 2007. Z Petit Pressu odišiel v roku 2010. Bol spoluzakladateľ česko-slovenskej konzultačnej firmy NextBig, krátko po jej vzniku však začal šéfovať firme Piano Media.

Partner projektu:                                             Official image partner:

kpmg logo manazer roka 2012

                                                    

marco mirelli logo manazer roka 2011

Foto - Maňo Štrauch

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 41/2012. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 6

Rubrika Manažér roka 2012

Tagy Manažér roka 2012