Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vláda v druhom balíčku opäť rozdáva. Zaplatia to najmä podnikatelia

06.08.2015, 15:48 | Zuzana Kollárová | © 2015 News and Media Holding

Približne 300 miliónov eur chce vláda dať na v poradí druhý sociálny balíček. Ide najmä o marketingový ťah, zásadné problémy ekonomiky nerieši.

  • Tlačiť
  • 4

Tento týždeň si premiér Robert Fico na nástenke odškrtol prvú splnenú úlohu - bezplatné pobyty detí zo sociálne slabých rodín v rekreačných zariadeniach ministerstva vnútra a obrany. Po lete by sa malo v parlamente začať schvaľovanie ďalších opatrení z balíčka. Odhlasované by mali byť do novembra, lebo v decembri chce vláda predstaviť už tretí balíček. Podľa premiéra by malo ísť o tri až päť opatrení na podporu podnikania a firiem. Hodnotu všetkých balíčkov predseda vlády vyčíslil na miliardu eur.

Čo prinesú ľuďom konkrétne opatrenia?

1. Zníženie DPH na základné potraviny

Zo súčasných 20 na 10 percent by sa mala od januára znížiť DPH na vybrané základné potraviny, ako sú mlieko, mäso, maslo, chlieb, pečivo a ryby.

Zámer premiér Robert Fico zverejnil už na pracovnom sneme svojej strany 23. mája. Odvtedy viackrát vyhlásil, že vláda na zozname potravín intenzívne pracuje. Opatrenie by sa do vlády malo dostať 26. augusta a verejný rozpočet by malo stáť 80 až 100 miliónov eur.

Spotrebitelia by ale nemali očakávať zásadné zníženie cien potravín. Na to štát nemá. Rozsah potravín bude úzky a pôjde len o čerstvé, nie mrazené potraviny.

Nižšia DPH má pomôcť domácim výrobcom. Mechanizmus, ako chce vláda vyselektovať domáce čerstvé potraviny od tých z cudziny, nie je jasný. Otázne je aj to, ako chce vláda zabrániť špekuláciám obchodníkov, ktorí ešte v tomto roku zvýšia ceny potravín a tak si budú v predstihu kompenzovať znižovanie výnosu z dane od januára. Bude nemožné posúdiť, či sa ceny zvýšili napríklad v dôsledku zlej úrody alebo silného dopytu a slabej ponuky, alebo či si len obchodníci zvýšili svoje marže.

2. Vyššia minimálna mzda

V súčasnosti je minimálna mzda 380 eur. Na takúto sumu sa zvýšila od januára zo sumy 352 eur. Išlo o najvyššie zvýšenie – o takmer 8 percent.

V roku 2012, keď sa ujala moci súčasná vláda, bola minimálna mzda 327 eur.

Mechanizmus jej každoročného zvyšovania je určený. Najskôr o nej rokuje tripartita. Ak sa sociálni partneri nedohodnú, rozhodne vláda. Tak to bude s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote aj teraz. Vzrásť by mala minimálne na 400 eur. Takúto výšku už dávnejšie avizoval aj sám premiér. Sumu už navrhol minister práce Ján Richter odborárom a zástupcom zamestnávateľov. Premiér pri predstavovaní opatrení z balíčka povedal, že "minimálna mzda sa bude začínať číslom štyri."

Proti jej zvyšovaniu sú už tradične zamestnávatelia. Tvrdia, že zvyšovanie miezd neutiahnu a hrozia prepúšťaním. Vlani im vláda vyššie náklady na mzdy zmiernila úľavami na zdravotných odvodoch, ktoré sa do 380 eur neplatia. O posunutí hranice na odpočet odvodov zatiaľ vláda neuvažuje. Zvýšenie minimálky teda zaplatia zamestnávatelia. Vyššie náklady ich určite nebudú motivovať, aby prijímali do práce nových zamestnancov.

Vláda by sa mala viac ako na pravidelné, manifestačné zvyšovanie najnižších miest sústreďovať na iný problém - nízke priemerné mzdy a slabú strednú vrstvu na Slovensku, znižovanie odvodového a daňového zaťaženia zamestnancov, ktorí si potom budú môcť dovoliť z príjmov viac minúť. Dnes je častá situácia, že kvalifikovaní ľudia sú nútení vykonávať nekvalifikované práce za nízke mzdy a ľudia bez kvalifikácie sú na dávkach, nezamestnaní a nemusia robiť nič.

3. Pomoc pre slabé regióny

Do vlády by sa mal čoskoro dostať aj program pomoci pre okresy s nezamestnanosťou, ktorá je vyššia ako 20 percent. Opatrenia by sa mali týkať okresov Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Veľký Krtíš, Trebišov, Sobrance, Poltár.

Vláda chce do regiónov pritiahnuť investorov daňovými či odvodovými úľavami, ak v regióne investujú aspoň 100-tisíc eur. Dotácia má byť využitá napríklad na budovanie infraštruktúry, projekty na zamestnávanie, na tvorbu pracovných miest či podporu pri cestovaní za prácou. Keď bude niekto pracovať v okrese, kde bude miera nezamestnanosti vyššia ako 20 percent, môže zamestnávateľ dostať podporu na cestovanie pre svojich zamestnancov. Návrh zákona o pomoci okresom má byť účinný už od 1. decembra tohto roka.

Nejde o prvý program, ktorý mal pomôcť slabým regiónom. Dosiaľ išlo len o formálne, nič neriešiace opatrenia. Investorov do regiónov neprilákali. Podľa štatistiky sa naďalej prehlbuje hospodárske a sociálne zaostávanie týchto regiónov, nepodarilo sa ani zlepšiť infraštruktúru, najmä cestné spojenie či využiť tamojšie prírodné zdroje a zvýšiť podporu pre malé podniky.

4. Vyššia materská dávka

Zvýšenie materskej dávky zo 65 na 70 percent z príjmu.

Treba vedieť, že vymeriavací základ (mzda) pri výpočte materskej má svoj limit. To znamená, že ak má žena príjem 1 600 eur, nedostane materskú dávku z celého príjmu, ale najviac približne 819 eur mesačne pri 31-dňovom mesiaci a 792 eur pri 30-dňovom mesiaci.

5. Vyšší príspevok na starostlivosť o dieťa

Z 230 na 280 eur sa má zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov. Príspevok dostáva matka na zaplatenie nákladov na jasle či škôlku, ak sa po materskej rozhodne vrátiť do práce.

Ak sa matka ale rozhodne, že sa bude starať o dieťa do jeho troch rokov, štát jej nepridá ani cent. Dnes dostáva rodičovský príspevok 203,20 eura, od januára sa táto suma nezmení, pretože zvyšovanie príspevku je naviazané na nárast životného minima. To ministerstvo práce zmrazilo. Meniť sa od januára nebude ani prídavok na dieťa. Rodič dostane od štátu mesačne 23,52 eura.

6. Rozšírenie kapacít materských škôl

Nejde o nové opatrenie, ale o pokračovanie projektu z prvého balíčka. Dosiaľ sa rozšírili kapacity materských škôlok o 3,6-tisíca miest pre deti, vláda hovorí v druhom balíku o vytvorení ďalších 5- až 6-tisíc miest.

7. Výstavba základných škôl

Ide o školy modulového typu. Táto výstavba sa začala už v roku 2013. Pripravených na tento rok je 14 lokalít.

8. Príspevky na lyžiarske kurzy a školy v prírode

Žiaci piatej triedy by mali dostať príspevok sto eur na školu v prírode. Siedmaci a žiaci prvých ročníkov stredných škôl by mali dostať 150 eur na lyžiarsky kurz. Starší budú mať smolu.

9. Pobyty pre deti zo sociálne slabších rodín

Má ísť v prvej etape o 700 detí, ktoré strávia pobyty v rekreačných zariadeniach ministerstva vnútra a obrany. Zatiaľ pobyt absolvovalo 200 detí. Pobyt dieťaťa stojí štát 20 eur na deň.

Podmienkou je, že deti musia byť zdravé, vo veku od 8 do 12 rokov, jeden z rodičov by mal byť zamestnaný a príjem rodičov by mal byť do hranice 800 eur. Prečo práve takto nastavili rezorty kritériá, známe nie je. Diskriminačná je najmä podmienka zamestnania aspoň jedného z rodičov a takisto hranica príjmu rodiny.

Verejnosť má tiež málo informácií o konkrétnom mechanizme výberu detí, ako sa deti zo sociálne slabých rodín môžu dostať do zariadenia. Žiadosti sa podľa informácie ministerstva vnútra nachádzajú na obecných či mestských úradoch alebo úradoch práce. Tie posielajú obce či mestá priamo do rekreačných zariadení. Ministerstvo vnútra informovalo, že bola zriadená bezplatná linka 0800 222 222, kde rodičia môžu získať informácie. V ďalšej etape by sa mali dostať do zariadení celé rodiny.

10. Zníženie doplatku na lieky

Zníženie doplatku na lieky pre deti a dôchodcov. U dôchodcov by mal doplatok klesnúť zo 42 na 25 eur štvrťročne. Deti do 6 rokov budú mať strop 8 eur štvrťročne. Pre zdravotne postihnutých sa doplatky môžu znížiť až na nulu.

11. Obnova priestorov v nemocniciach

Vybraným štátnym nemocniciam by mal štát prispieť na rekonštrukciu vstupných priestorov zariadení.

Vláde sa nepodarilo zastaviť zadlžovanie v zdravotníctve. Záväzky štátnych nemocníc po lehote splatnosti na konci roka 2014 dosahovali 334,2 milióna eur, pričom iba v minulom roku dosiahla strata štátnych nemocníc 75 miliónov eur. Len Sociálnej poisťovni dlhovali zdravotnícke zariadenia na konci roka 2014 viac ako 120 miliónov eur. Zavedenie DRG systému, ktorý by stransparentnil toky financií v rezorte, ministerstvo zdravotníctva posunulo na rok 2017.

Nemocnice stále hospodária po starom, zdravotníctvo je neefektívne, dlhodobo finančne neudržateľné a potrebuje zmenu.

Tu vláda Smeru za takmer osem rokov neurobila takmer nič. Navyše, na zdravotníctve sa nabaľujú lobistické firmy v predražených tendroch. Zdravotná starostlivosť sa zhoršuje. Zlepšenia vstupných priestorov niektorých nemocníc sú naozaj len kozmetické zmeny.

12. Príspevok na zatepľovanie

Štát sa chystá odpustiť 30 percent nákladov na zatepľovanie domov. Občan môže dostať príspevok najviac do výšky 6-tisíc eur. Fond rozvoja bývania podporí zateplenie v bytových domoch. Na jeden bude úľava 15 percent z istiny úveru rekonštrukcie nových domov.

Vláda si sľubuje, že podpora zatepľovania domov a energetické investície do bytoviek budú stimulom pre malé firmy.

13. Poukážky na nákup ekologických zdrojov energie

Občan by mal dostať na jeseň poukážku na nákup fotovoltaických panelov, veterných turbín, slnečných kolektorov či tepelných čerpadiel. Nové príspevky sa už nebudú viazať len na samotné zariadenia, ale na cenu za kompletnú dodávku a montáž. Presné podmienky by mali byť známe do konca augusta.

Štát už pred pár rokmi takúto dotáciu na obnoviteľné energetické zdroje poskytoval. Vtedy ju využilo do desaťtisíc domácností.

14. Lacnejšie bankové účty

Je to už druhý pokus Ficovej vlády zabezpečiť pre klientov bánk lacný bankový účet pre každého. Každý občan by mal mať nárok na jeden účet s maximálnou cenou 3 eurá.

Toto opatrenie nezaplatí vláda, ale naše banky, ktoré by na to mali dať okolo 70 miliónov eur. Je pravdepodobné, že ak by banky prišli pre tento návrh o časť svojich výnosov, tak by hľadali možnosti, kde si to vykompenzovať. Môžu zvýšiť iné poplatky či úroky na úveroch, alebo znížiť úroky na vkladoch.

15. Fakturácia bez DPH medzi dodávateľmi v stavebníctve

Posledným opatrením je fakturácia bez DPH medzi dodávateľmi v stavebníctve. DPH odvedie štátu až posledná firma v reťazci. Vláda takto reaguje na neplatenie faktúr hlavných dodávateľov malým, ktorí však aj z nepreplatených faktúr musia DPH štátu odviesť. Rizikom môže byť nepresná formulácia stavebných prác.

  • Tlačiť
  • 4