Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vysielate zamestnanca do zahraničia? Musíte s ním spísať dohodu

20.06.2016, 04:38 | Zuzana Kollárová | © 2016 News and Media Holding

Ministerstvo práce sa pokúša vyriešiť problém falošného cezhraničného vysielania.

  • Tlačiť
  • 6

Firma by mala mať od 18. júla jasno v tom, kedy je jej zamestnanec v zahraničí na pracovnej ceste a kedy ho tam zase „vysiela“. Začína totiž platiť zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, ktorý súvisí s európskou smernicou.

Našim ale aj zahraničným firmám pribudnú nové byrokratické povinnosti.

Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš si nemyslí, že kvôli sprísneniu legislatívy pri vysielaní zamestnancov ubudne. „Myslím si, že sprísnené podmienky zastavia nezmyselný tlak na znižovanie nákladov na úkor zamestnancov.“

Neprehliadnite

Ministerstvo sa podľa jeho slov tiež zákonom pokúša vyriešiť problém falošného cezhraničného vysielania. Slovenské firmy si zakladajú firmy v iných krajinách EÚ a tvária sa, že slovenských občanov vysielajú na prácu do zahraničia na územie Slovenskej republiky. Takýmto spôsobom sa snažia obchádzať odvodové povinnosti.

„Zámer smernice je možné hodnotiť kladne, nakoľko sa snaží ochrániť medzinárodne mobilných zamestnancov, ako aj zabrániť nelegálnej práci. Slovenská republika však smernicu prebrala vo veľmi širokej podobe, s čím je spojených množstvo administratívnych povinností na strane vysielajúceho aj prijímajúceho zamestnávateľa. A nedodržanie týchto povinností je spojené s vysokou penalizáciou,“ uviedla Ľubica Dumitrescu, riaditeľka na oddelení daní spoločnosti Deloitte.

Prihlasovanie do registra

Zahraniční zamestnávatelia budú musieť Národnému inšpektorátu práce najneskôr v deň vyslania zamestnancov oznámiť predpokladaný počet vyslaných zamestnancov, deň začatia a skončenia ich vyslania, či miesto a druh vykonávanej práce a meno a údaje poverenej osoby na území SR pre účely doručovania písomností.

Budú to môcť nahlásiť elektronicky cez portál Národného inšpektorátu práce alebo písomne. Budú musieť tiež uchovávať na mieste výkonu práce viaceré dokumenty ako je pracovná zmluva či platový dekrét.

Dohoda o vyslaní pre našich

Podobné povinnosti môžu ale čakať aj slovenskí zamestnávatelia, ak svojho zamestnanca vyšlú do zahraničia. Navyše, novou povinnosťou zo zákona je, že zamestnávateľ musí s ním najskôr spísať dohodu o vyslaní. Teda, zamestnanec musí s vyslaním súhlasiť. Pri služobnej ceste mu dáva príkaz.

V písomnej dohode musí byť deň začatia a skončenia vyslania, druh práce počas vyslania, miesto výkonu práce počas vyslania a mzdové podmienky počas vyslania.

V prípade dočasného pridelenia zamestnanca musí tieto náležitosti obsahovať dohoda o dočasnom pridelení (§58 ods. 5 Zákonníka práce).

„Počas obdobia vyslania zamestnanca do iného členského štátu sú za kontrolu pracovných podmienok, ktoré sa majú dodržiavať podľa smernice 96/71, zodpovedné orgány hostiteľského členského štátu. V prípade potreby môžu tieto orgány požiadať inšpekciu práce Slovenskej republiky o spoluprácu pri zabezpečení dokladov a doručovaní písomností,“ informovala Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva práce.

Pokuty teda ukladajú príslušné orgány v štáte, kde sú zamestnanci vyslaní. Ak pokutu ani šesť mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty nebude možné vymôcť na ich území, môžu požiadať o vymáhanie slovenskú inšpekciu práce.

Pozor na iné podmienky

Pri vysielaní do akéhokoľvek štátu EÚ by si mal zamestnávateľ vopred zistiť miestne špecifiká v súvislosti s pracovným pomerom. Napríklad Rakúsko je špecifické tým, že tu platia pre zamestnancov rôzne kolektívne zmluvy podľa druhu vykonávanej práce, ktoré sa automaticky vzťahujú aj na vyslaných zamestnancov. Podľa smernice EÚ (č. 96/71/ES) sa musia pri dočasnom vysielaní zamestnancov do cudziny zachovávať minimálne pracovné podmienky štátu, do ktorého bol zamestnanec vyslaný.

Zamestnanec, ktorého zamestnávateľ vyšle do iného členského štátu, aby tam vykonával prácu, bude naďalej podliehať právnym predpisom domáceho členského štátu v oblasti sociálneho zabezpečenia, ak trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak tento zamestnanec nie je vyslaný za účelom nahradenia inej osoby.

Pred vyslaním je potrebné včas si zabezpečiť vystavenie formuláru PD A1 „Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“, ktoré vydá Sociálna poisťovňa.  

Národný inšpektorát práce na svojej stránke vysvetľuje rozdiel medzi vyslaním a pracovnou cestou. V prípade vyslania ide o cezhraničné poskytovanie služieb zamestnávateľom prostredníctvom jeho zamestnancov v prospech prijímateľa služby.

Pri zahraničnej pracovnej ceste nejde o cezhraničné poskytovanie služieb, teda zamestnanec vykonáva prácu v prospech svojho zamestnávateľa, ale spravidla nie v prospech tretej osoby. Zamestnanec ide na obchodné rokovanie či školenie, svojou činnosťou teda nekonkuruje zamestnancom na území iného štátu.

Pracovná cesta alebo vyslanie?

1. Zamestnávateľ pošle svojho zamestnanca na pracovnú cestu do zahraničia

Pracovnú cestu upravuje § 57 a zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, kde sa upravuje zahraničná pracovná cesta a nároky zamestnanca na cestovné náhrady.

2. Zamestnanca slovenská firma dočasne pridelí v rámci krajiny EÚ k inému užívateľskému zamestnávateľovi

Zamestnanec je cezhranične dočasne pridelený podľa § 5 ods. 6 ZP a od 18.6.2016 podľa § 5 ods. 11 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ so zamestnancom podpíše dohodu o vyslaní (§ 5 ods. 12 a 13 novej úpravy, alebo § 5 ods. 6 starej úpravy ZP), ktorá je súčasťou dohody o dočasnom pridelení (§ 58 ZP).

Zamestnancovi patria cestovné náhrady z titulu vyslania – druhá veta § 6 ods. 1 zákona o cestovných náhradách - Ak je zamestnanec vyslaný do členského štátu Európskej únie, patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

3. So zamestnancom zamestnávateľ dohodol zmenu miesta výkonu práce do zahraničia na 2 roky.

V tomto prípade ide o miesto výkonu v zahraničí. Keďže ide o miesto výkonu práce v krajine EÚ/EHP aplikuje sa nariadenie Rím I, resp. Rímsky dohovor a na ich základe sa určí tzv. rozhodné právo, ktorým sa budú spravovať pracovné podmienky (napr. čl. 3, 8 nariadenia Rím).

Pri zmene miesta výkonu práce v pracovnej zmluve do zahraničia na 2 roky je potrebné aplikovať aj § 43 ods. 5 Zákonníka práce a nadväzne na to aj § 18 zákona o cestovných náhradách (cestovné náhrady sú len za cestu tam a späť a nie za čas pobytu).

4. Zamestnávateľ vyšle zamestnanca na výkon služby v zahraničí

Zamestnávateľ musí so zamestnancom pred vyslaním spísať dohodu o vyslaní. Teda, zamestnanec musí s vyslaním súhlasiť.

Zdroj: Ministerstvo práce

  • Tlačiť
  • 6

Tagy zákonník práce