Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zanechali korporáciu a preniesli čerstvú zeleninu na internet

12.04.2017, 10:02 | Radovan Kopečný

V hypermarkete sa sotva človek dočká kvalitnej zeleniny z dvora či domácich potravín, chodiť po trhoviskách je časovo náročné, a tak mnoho pokladov zostáva skrytých. S takouto myšlienkou začínali nadšenci okolo projektu Farmička.sk. Je to už päť rokov, čo vo februári 2012 úspešne preniesli tržnicu na internet. Aj keď začiatky neboli ľahké, uviedol v rozhovore pre TREND.sk otec projektu Jaroslav Hric.

  • Tlačiť
  • 0

Čo nájdete v rozhovore?

Ako sa predávajú ovocie a zelenina na webe

Nielen internet, ale aj outdoor, eventy a workshopy

Ekológia, potravinová sebestačnosť a podpora malých farmárov

Kto sú predávajúci farmári a aký je ich vzťah k zákazníkom

Kedysi sme chodili po čerstvú zeleninu a mäso na trh. Vy ste ho preniesli na internet. Ako vznikol tento nápad? Kto stojí za projektom Farmička.sk?

Nápad spraviť tržnicu domácich produktov na internete vznikol tak trochu z núdze – klasické trhy s domácimi produktmi aj pod tlakom supermarketov upadli, zároveň sme s priateľkou chodili po rôznych regionálnych podujatiach a videli, že ešte stále existuje množstvo farmárov a malých výrobcov so skvelými produktmi, žiaľ, spôsob, ako sa k nim dostať, vôbec nie je jednoduchý a väčšinou o nich ani nemusíte vedieť, aj keď sú možno v susednej obci. Napadlo nám, že v čase, keď je na internete takmer všetko, prečo by sme nemohli vytvoriť jedno miesto, kde nájdete chutné regionálne výrobky. Táto myšlienka nás tak nadchla, že sme hneď vedeli, že musíme ísť do toho. Keďže nie sme „ajťáci“, zohnali sme si ešte programátora a tento tím funguje doteraz.

Trh bol vždy o komunikácii, stretávaní sa, ale aj zjednávaní a charakteristickom ruchu. Darí sa udržať komunikáciu medzi farmármi? Organizujete aj outdoorové podujatia?

Je to veľmi zaujímavé, lebo nič ako typický farmár neexistuje. Je to veľmi pestrá skupina ľudí, jedni sú komunikatívnejší a otvorenejší možnostiam internetu, iní sú skôr uzavretí, a to bez ohľadu na vek či región. Čo sa nám však darí, je postupne získavať si ich dôveru, máme množstvo farmárov, ktorí u nás ponúkajú svoje výrobky od prvých dní a sú spokojní, s niektorými dokonca organizujeme včelárske či ovocinárske školenia a workshopy. Práve vzdelávanie je typ podujatia, ktorému sa chceme venovať, keďže vidíme, že mnohých mladých ľudí gazdovanie zaujíma, ale nemali sa možnosť naučiť, ako na to. Organizovanie skutočných trhov prenechávame iným, jednak na to nemáme kapacitu a jednak vidíme, že mnohí v regiónoch to robia veľmi dobre, väčšinou si to za svoje zoberú miestne občianske združenia a vznikajú tak fakt skvelé podujatia. Napríklad Malý trh na Stanici Záriečie v Žiline.

Neprehliadnite

Aké boli začiatky projektu?

Keď sme projekt spúšťali, mysleli sme, že taký skvelý nápad sa po malom nakopnutí rozbehne sám. Trošku sme tu narazili na realitu, ale určite nám neubrala na nadšení. Prvé inzeráty sme pridali sami, čo nám napadlo, že by sa nám v kuchyni zišlo. Oslovili sme záujmové organizácie typu záhradkári, včelári či drobnochovatelia. Mysleli sme si, že ich to zaujme, ale reakcia bola, diplomaticky povedané, vlažná. Začali sme preto oslovovať priamo farmárov, výrobcov, ale aj našich priateľov ako prvých zákazníkov, využívať sociálne siete a postupne to šlo. Neskôr sme sa zúčastňovali rôznych podujatí v regiónoch, trhov či výstav a prezentovali našu myšlienku priamo ľuďom.

Jaroslav HricZdroj: archív J.H.

Málo sa hovorí o tom, že ľudia nemusia byť farmári na plný  úväzok, ale predajom prebytkov zo svojich záhrad si dokážu finančne  prilepšiť, čo má pozitívny vplyv na život v regiónoch.

Spolu s priestorom pre farmárov prinášate aj myšlienku spoločenskej zodpovednosti. Projekt Farmička sa nesie v duchu zvýšenia dostupnosti čerstvých potravín, ale aj zvýšenie potravinovej sebestačnosti či dokonca zníženia ekologickej náročnosti. Skeptik by sa však mohol spýtať – nejde len o marketingový ťah?

Nejde o marketingový ťah, keďže priemernému spotrebiteľovi sú tieto pojmy ukradnuté. Sú to skôr hodnoty, na ktorých nám, a mnohým iným, záleží a treba v týchto oblastiach robiť osvetu, aby sa veci pohli k lepšiemu. Ak si dokážete nájsť svojho pestovateľa ovocia vo svojom okolí, nemá zmysel kupovať také isté ovocie, ktoré prešlo pol sveta a má obrovskú uhlíkovú stopu. Naša skúsenosť dokonca hovorí, že ho často zoženiete vo svojom okolí lacnejšie alebo vo vyššej kvalite, alebo oboje. Málo sa hovorí o tom, že mnohí ľudia nemusia byť farmári na plný úväzok, ale predajom prebytkov zo svojich záhrad si dokážu finančne prilepšiť, čo má pozitívny vplyv na život v regiónoch. Alebo o tom, že je to tiež cesta uchovania gastronomickej tradície a miestnych špecialít ako kultúrnej hodnoty. Samozrejme, treba ochutnávať a spoznávať aj to, čo ponúka svet, aby sme sa mohli inšpirovať v tom dobrom zmysle.

Ako vnímate Farmičku po piatich rokoch existencie?

Za päť rokov sa objektívne na trhu s potravinami mnohé veci zmenili k lepšiemu. Možno sme k tomu aj my trošku prispeli, ale stále vidím, že je toho mnoho, čo by sme mohli robiť lepšie, či už na samotnom webe po technickej stránke, alebo sa aj obsahovo venovať ďalším dôležitým témam v oblasti potravín. Určite sa nám Farmička nezunovala a máme chuť ju posúvať ďalej.

Koľko vás pracuje na projekte?

Od počiatku sa projektu venujem predovšetkým ja s priateľkou Jankou a okrem IT vecí pokrývame všetko. Predtým sme obaja pracovali pre korporácie, v súčasnosti sa ja okrem Farmičky venujem občianskemu združenie Gemerské grúne, Janka je na materskej dovolenke, resp. venuje sa našej dcérke. Na technické veci máme externého spolupracovníka Marka a aby som bol úplný, v súčasnosti sme do tímu pribrali expertku na marketing Katku.

Jaroslav Hric s priateľkou JankouZdroj: archív J.H.

Ak napríklad doma zo záľuby chovám včely a vytáčam med, čo musím urobiť, aby som ho mohol ponúknuť na Farmičke?

Farmička je určená pre domácnosti, záhradkárov, ktorí majú nejaký prebytok, ale i pre farmárov a výrobcov, ktorí sa svojou aktivitou živia na plný úväzok. Na každého sa vzťahujú iné nariadenia, či už zo strany hygieny, veteriny alebo daňového úradu. Chvíľu trvá sa v tom zorientovať, ale kto chce pokojne predávať, mal by určite ten čas investovať, prípadne sa poradiť. Čo sa týka medu, každý chovateľ včiel je povinný mať ich zaregistrované v Centrálnom registri včelstiev a ak chcete predávať med, aj na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Ešte by som si dal pozor na povinné údaje pri značení medu, ale nie je to nič neprekonateľné a môžete legálne predávať. Samozrejme, ak toho budete predávať viac alebo spracúvať, pribúdajú povinnosti ako živnosť, registračná pokladňa alebo schválenie prevádzky a podobne, je to individuálne.

Ak si dokážete nájsť svojho pestovateľa ovocia vo svojom okolí, nemá  zmysel kupovať také isté ovocie, ktoré prešlo pol sveta a má obrovskú  uhlíkovú stopu.

Ako sa rieši distribúcia?

Distribúciu si rieši predajca a zákazník samostatne, ideálne je, keď sa stretnú, spoznajú, zákazník má priestor na otázky a budujú si tak vzájomný vzťah.

Jablko, ilustračné fotoZdroj: archív J.H.

Ako dostať ľudí z hypermarketov späť na trh? Existuje nádej pre lokálpatriotizmus, nádej pre návrat k čerstvej zelenine na trhu, hoci reťazce operujú nízkou cenou?

Nielen nízkou cenou, ale v podstate neobmedzenou dostupnosťou a širokým sortimentom na jednom mieste a s tým sa ťažko súperí. Preto treba ľuďom ponúkať to, čo v supermarketoch tak ľahko nenájdu – výnimočnú chuť, originalitu, potraviny bez chémie a konzervantov, ale aj príbeh, aby ľudia vedeli, kto za ich potravinami stojí.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy ovocie, potraviny, zelenina

Diskusia (0 reakcií)