Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zistenie TREND.sk: Smer pošle až tri z desiatich eseročiek do soft bankrotu

19.09.2014, 13:33 | Adam Valček | © 2014 News and Media Holding

Až tretina eseročiek môže byť od 1. januára 2015 v kríze, pretože ich dlhy podľa zverejnených účtovných výkazov vysoko prevyšujú majetok. Konateľ eseročky v kríze musí narýchlo zvolať valné zhromaždenie a vypracovať ozdravný plán firmy, no keď to neurobí, postih mu za to nehrozí.

  • Tlačiť
  • 3

„Krízou“ chce ministerstvo spravodlivosti zamedziť podnikateľom, aby vyťahovali z firiem svoje peniaze, keď ich majú nedostatok a hrozí im skutočný bankrot alebo reštrukturalizácia. Na ministerstve veria, že tak vo firme ostane viac peňazí na vyplácanie dlhov počas skutočného bankrotu. Keď sa firma dostane do krízy, nemôže napríklad vrátiť majiteľom pôžičky a iné plnenia, ktorými ju financovali po začatí krízy.

Paragraf o kríze pritom nebude platiť len na eseročky, ale aj na akciovky a komanditné spoločnosti, ktorých komplementárom (ručí neobmedzene za záväzky komanditnej spoločnosti) je akákoľvek iná právnická osoba. V kríze bude podľa zákona o jednoeurovej eseročke napríklad firma, ktorá je platobne neschopná, teda má viac ako dvoch obchodných partnerov a aspoň jednému dlhuje peniaze viac ako tridsať dní.

Ministerstvo pridalo aj ďalšiu možnosť, ako sa dostanú firmy do krízy a tá postihne najširší okruh podnikateľov: keď budú mať málo majetku a veľké záväzky. Na rok 2015 navrhuje ministerstvo pomer 4:100, teda eseročka s majetkom päťtisíc eur môže dlžiť najviac 125-tisíc eur. Pre rok 2016 sa navrhuje pomer 6:100, teda na päťtisícový majetok môžu pripadať dlhy najviac za 83-tisíc eur. Neskôr sa má pomer ešte sprísniť na 8:100, teda na päťtisícový majetok má pripadať najviac 63-tisíc eur.

Keby zákon platil už tento rok, v kríze sú tri z desiatich eseročiek na Slovensku, pretože na každé euro majetku majú viac ako 25 eur dlhov. Ukazuje to analýza účtovných závierok slovenských eseročiek, ktorú pre TREND.sk spracoval analytický web Finstat.sk. Na webe sú dnes zavesené účtovne výkazy od takmer 141-tisíc spoločností s ručením obmedzeným a vyše 40-tisíc z nich má 25-krát väčšie dlhy ako majetok.

Kríza oddiali splatnosť faktúr od blízkych

Keď vedenie spoločnosti zistí, že sa dostala do krízy, musí zvolať valné zhromaždenie a majiteľom predložiť ozdravný plán podniku. Platí to aj pri jednoosobových eseročkách, kde bude konateľ predkladať ozdravný plán sám sebe ako majiteľovi. „Neexistuje priama sankcia za to, že štatutári firmy v kríze nezvolali valné zhromaždenie a nevypracovali ‚návrh vhodných opatrení‘ ako sa z krízy dostať,“ vraví partner advokátskej kancelárie TaylorWessing Radovan Pala: „Ide preto o pomerne nadbytočné ustanovenie, ktoré veriteľov prakticky nechráni.“

S krízou sa však nespájajú len organizačné opatrenia, zásadný vplyv bude mať na možnosť vyplácať peniaze: firma v kríze totiž nesmie svojmu vlastníkovi vrátiť peniaze, ktoré predtým spoločnosti poskytol. A nemusí ísť pritom len o lacné pôžičky, ale napríklad aj o odklad splatnosti faktúr. Napríklad vtedy, keď materská firma dodá svojej dcére počas krízy tovar a postupne jej dlhodobo odkladá splatnosť faktúry, nesmie už dcéra za tovar svojej matke zaplatiť, pokým bude v kríze.

Ministerstvo spravodlivosti sa podľa dôvodovej správy inšpirovalo pri písaní návrhu rakúskym zákonom, čo potvrdzuje aj R. Pala. Pôžičky od spoločníkov a iných spriaznených osôb poskytnuté firme počas krízy budú podľa zákona akoby ich vkladom do spoločnosti, z firmy si ich preto nebudú môcť späť vytiahnuť, kým kríza nepominie. Teda dovtedy, dokým sa firme nezvýši majetok alebo naopak, neznížia dlhy.

Otáznik (avízo)

Prečítajte si, koľko by stál únik pred novými pravidlami: 

Akciovka ani družstvo lacné nie sú


Najľahším (a najriskantnejším) únikom pred krízou je účtovanie o fiktívnom majetku, núka sa aj premena eseročky.

Kríza sa dá ignorovať, zúčtovanie príde pri krachu

R. Pala upozorňuje, že navrhovaná právna úprava má dieru. „Návrh zákona hovorí, že firma nesmie spriazneným osobám (napríklad majiteľom, pozn. redakcie) vrátiť takéto plnenie, no naproti tomu obdobný rakúsky zákon upravuje, že spriaznené osoby sa ‚nesmú domáhať‘ vrátenia takéhoto plnenia,“ uvádza R. Pala. Naoko drobný jazykový posun môže v praxi znamenať, že firma v kríze síce nebude môcť majiteľom peniaze vrátiť, no oni ich aj počas krízy budú môcť od svojej firmy vymáhať. „Inak povedané, návrh zákona výslovne nebráni tomu, aby si spoločník alebo iná spriaznená osoba vymáhal plnenie cez platobný rozkaz a exekúciu.“

Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová vraví, že návrh R. Palu by v skutočnosti nezabránil tomu, aby sa spoločníci svojich peňazí cez súd domáhali. „Dôležité je predsa to, že spoločnosť napriek takémuto návrhu [na exekúciu, pozn.] nesmie vrátiť takéto plnenie, exekúcia vedená na majetok spoločnosti pre uspokojenie takejto pohľadávky preto nebude môcť byť vykonaná,“ reagovala na kritiku A. Donevová. V praxi bude závisieť na súde, či takúto exekúciu povolí alebo zamietne.

Keďže na priebeh krízy nedohliada súd ani bankrotový správca, dá sa celý tento mechanizmus obísť. Ale podnikatelia tak riskujú opletačky s konkurzným správcom a súdom. Ak totiž podnik nakoniec zbankrotuje a správca zistí, že konatelia ignorovali krízu, môže od nich vymáhať peniaze, ktoré z podniku počas krízy vyplácali majiteľom.

Nedostatok vlastných zdrojov a následná kríza sa dá obísť aj fiktívnym zvýšením majetku firmy, najjednoduchšie je umelé zvýšenie základného imania eseročky. „Tento zákon môže motivovať k tomu, že niektoré firmy budú fiktívne účtovať o vlastnom imaní a začnú sa množiť ‚kreatívne‘ nepeňažné vklady do spoločností, čo bol neduh 90. rokov,“ myslí si advokát R. Pala.

Takmer všetky eseročky budú jednoeurové

Návrh zákona o jednoeurovej eseročke rozdelí spoločnosti s ručením obmedzeným oficiálne na dve kategórie, no nepriamo budú až tri. Spoločnosti so základným imaním od 1 eura do 4 999 eur, eseročky s imaním od 5-tisíc eur do 24 999 eur a potom tie, ktoré budú mať imanie 25-tisíc eur a viac. Na „jednoeurové“ eseročky, teda tie s imaním od eura do 4 999 eur, bude Obchodný zákonník nazerať najprísnejšie. Ich majitelia si napríklad nebudú môcť vyplatiť celý zisk, dividenda môže dosiahnuť najviac 75 percent čistého zisku. Zdaňovanie zisku to neovplyvní, daň bude treba zaplatiť z celého hospodárskeho výsledku.

Obmedzenia vyplácania zisku budú v skutočnosti platiť len na nové „jednoeurové“ eseročky, ktorých základné imanie bude 1 euro až 4 999 eur. Pokiaľ základné imanie bude 5-tisíc eur, čo je dnes jeho minimálna hodnota, dividendy si majitelia môžu vyplácať ako teraz. Základné imanie presne 5-tisíc eur mali podľa údajov Finstat.sk štyri z desiatich eseročiek, najviac ich pripadá na bratislavský, nitriansky a žilinský kraj. V absolútnom vyjadrení išlo o takmer 54-tisíc firiem zo skúmanej vzorky 141-tisíc eseročiek.

Kategorizácia eseročiek podľa veľkosti imania sa dotkne takmer všetkých spoločností s ručením obmedzeným na Slovensku, podľa prepočtov webu Finstat.sk má totiž 93 percent eseročiek základné imanie do 25-tisíc eur. Väčšie základné imanie má len zvyšných sedem percent eseročiek. Viac ako tretina z nich sídli v Bratislavskom kraji, zvyšných sedem krajov si z nich ukrojuje zhruba po desatine (podrobnosti v mape).

Spoločnosti s ručením obmedzeným s imaním do 24 999 budú musieť na faktúrach, zmluvách či ponukách uvádzať informáciu, aké je ich základné imanie a akú časť z neho splatili. Za chýbajúci údaj sankcie nehrozia, hoci ministerstvo ich pôvodne navrhovalo.

Na základe prísnejších kritérií sa bude posudzovať aj povinnosť konateľov zvolávať mimoriadne valné zhromaždenia, pokiaľ je eseročka príliš stratová. Manažéri malých eseročiek budú mať túto povinnosť, keď strata dosiahne desatinu z imania do 24 999 eur. Teda firma, ktorej základné imanie bude sto eur, bude musieť zvolať mimoriadné valné zhromaždenie, už keď dosiahne stratu desať eur. Pri eseročkách s imaním 25-tisíc eur a viac stačí valné zhromaždenie zvolať až vtedy, keď strata dosiahne tretinu hodnoty imania, teda v prípade firmy s imaním 25-tisíc eur by muselo ísť o stratu 8 333 eur. Za nezvolanie zhromaždenia nehrozí sankcia.

  • Tlačiť
  • 3

Tagy Borec, eseročky, firmy, konkurz, krach, kríza