Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zlo a fanatizmus: Stačí málo a vznikne v každom z nás

11.07.2014, 05:37 | Jozef Tvardzík | © 2014 News and Media Holding

Je demokracia samozrejmou vlastnosťou civilizovaných krajín súčasnosti? Skutočne sme sa ocitli v pokojnej dobe, v ktorej už nie sú možné žiadne formy masového fanatizmu, akým bol napríklad krvavý nacizmus? Aká je pravdepodobnosť jeho vzniku?

  • Tlačiť
  • 0

Nedávna štúdia partie francúzskych vedcov sa snažila identifikovať náchylnosť ľudí k poslušnosti voči autoritám. Podľa výsledkov zverejnených v mesačníku Journal of Personalitybolo cieľom psychológov nadviazať na slávny experiment, ktorý v 60. rokoch realizoval americký psychológ Stanley Milgram (o jeho experimente píšeme trocha nižšie) a zmenil pohľad na ľudské zlo, ktoré je často nanútené externým prostredím.

Najnovší výskum si dal za cieľ identifikovať ľudí, ktorí sú najľahšie manipulovateľní a dokážu tak v spoločnosti napáchať najväčšie zlo.

Vedci si vybrali pre experiment 35 mužov a 31 žien vo veku 26 až 54 rokov. O týchto ľuďoch sa snažili vedci zistiť všetko - zážitky zo života, postoje k životu a ľuďom či politické presvedčenie. Viedli s nimi detailné telefonické a osobné pohovory osem mesiacov, dávali im príkazy a merali vývoj osobnosti.

Tichá voda brehy myje

Vedci zistili pomerne prekvapivé výsledky. Viesť sa príkazmi, ktoré vedú k násiliu, a tendenciu sa nimi riadiť majú bezkonfliktní ľudia, ktorí sú svedomití. Prečo? Pretože vnútorne nechcú sklamať.

To platí aj v práci. Ak je šéf – psychopat (podľa odborného pohľadu) a núti svojich zamestnancov napríklad navzájom sa špehovať, podvolia sa mu najskôr zamestnanci, ktorí sú inak v kolektíve obľúbení alebo sedia ticho pri počítači.

Naopak u ľudí, ktorí aj v živote často vystupujú „proti prúdu“ a patria medzi menej príjemné a na prvý pohľad problematické osobnosti, vedci zistili menšiu zhovievavosť k príkazom, ktoré mali ublížiť iným ľuďom.

Z politického hľadiska majú menšiu tendenciu ublížiť iným ľuďom účastníci experimentu s ľavicovo orientovaným politickým názorom, rovnako tvrdohlavé sú aj ženy, ktoré sa v bežnom živote zúčastňujú politických štrajkov a bojujú napríklad za pracovné práva.

„Ak chceme zanechať zdravšiu planétu budúcim generáciám, musíme skončiť s rutinným správaním založenom na ekonomike a kultúre, ktorá vedie k rastúcemu konzumu a politickej nečinnosti,“ okomentoval na blogu výsledky výskumu filozof a psychológ Kenneth Worthy, ktorý patrí medzi známych ekologických aktivistov.

Keď je normálnosť drsnejšia ako obyčajne

Ako je však možné, že ctižiadostiví, starostliví a zákon dodržiavajúci ľudia majú sklon páchať príšerné zločiny? V roku 1961 prebehol súdny proces s nacistickým vojnovým zločincom Adolfom Eichmannom, ktorého po rokoch hľadania chytila izraelská služba Mosad v Argentíne a postavila pred súd.

Bol architektom nacistických táborov, v ktorých zomreli milióny nevinných ľudí. Kto očakával počas súdneho pojednávania sadistického magora, musel byť prekvapený. Pred porotou sedel človek s okuliarmi, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako typický nevýrazný úradník.

Architekt nacistických vyhladzovacích táborov Adolf Eichmann na súde

Architekt nacistických vyhladzovacích táborov Adolf Eichmann na súde

„Jeho normálnosť je desivejšia ako všetky tie brutality spolu,“ napísala v knihe Eichmann v Jeruzaleme politologička Hannah Arendt.

Nacistický zločinec necítil žiadnu ľútosť. Z hľadiska práva sa cítil nevinný. To, že svedomito plnil rozkazy, dosvedčil aj bývalý policajný veliteľ v Budapešti, nacista Otto Winkelmann, ktorý povedal, že A. Eichmann mal „povahu podriadeného“ a všetku svoju autoritu používal bez zábran, morálnych prekážok a akéhokoľvek rozumového obmedzovania svojej sily.

H. Arendt jeho počínanie opísala ako banálne zlo, ktoré nepácha psychopat, ale obyčajný človek bez sebareflexie s komplexmi, ktorý sa snaží autoritu (v jeho prípade Adolfa Hitlera) ctiť a do bodky počúvať.

Ide o človeka, ktorý nie je príliš inteligentný, ale za každú cenu sa chce šplhať po kariérnom rebríku nahor. Americká profesorka histórie Claudia Koonzová sa v knihe Svedomie nacizmu pozrela, ako je možné, že nacizmus pohltil celý národ. Kniha, na ktorú upozornil aj časopis Týždeň, odmieta najrozšírenejšiu tézu, že Nemci boli na spoluprácu s nacizmom nútení terorom a vymývaním mozgov.

Skôr sa podľa nej sami prispôsobili pravidlám, ktoré im pripadali prijateľné. A tie nepopulárne sa naučili obchádzať. „Okrem minority fanatických antisemitov reagovali Nemci negatívne na násilie, ktoré vnímali ako neoprávnené, ale rýchlo sa naučili akceptovať opatrenia, prizdobené aurou legality,“ napísala Koonzová s tým, že nemeckú cestu k zlu charakterizovala postupná selektívna prispôsobivosť.

Experiment: Učiteľ - žiak

V čase, keď prebiehal súd s A. Eichmannom, bol Stanley Milgram ambiciózny americký psychológ, ktorý si chcel overiť, či si esesák nevymýšľa. Cieľom jeho práce bolo preveriť, nakoľko je slušný človek pod tlakom autority schopný páchať zverstvá proti svojmu presvedčeniu a zásadám.

Do denníka v americkom štáte New Haven dal inzerát, že slávna Yale University hľadá dobrovoľníkov na pokusy týkajúce sa učenia. Ponúkol za to celkom slušnú finančnú odmenu, vtedy štyri doláre. Asistent vysvetlil každému účastníkovi, že študujú aspekty procesu učenia. Či je lepšie, keď je učiteľ starší, či sa muži učia lepšie, keď vyučujúcim je žena a tak podobne. Na programe bol v skutočnosti vplyv trestu na učenie.

Celý pokus bol realizovaný v dvoch od seba oddelených miestnostiach tak, aby sa učiteľ a žiak nemohli vidieť. Kto bude učiteľom a žiakom rozhodol žreb z klobúka. Učiteľom bol vždy dobrovoľník, žiakom naopak stále pomocník S. Milgrama (dobrovoľník o tom však nevedel).

E zobrazuje na obrázku autoritu, T je osoba učiteľa a L je žiak, ktorý odpovedá na otázky

E zobrazuje na obrázku autoritu, T je osoba učiteľa a L je žiak, ktorý odpovedá na otázky

Učiteľ bol usadený za stôl, na ktorom bol uložený prístroj na udeľovanie elektrošokov. Autorita pred samotným začatím experimentu udelila slabý elektrošok učiteľovi, aby uveril, že prístroj naozaj funguje.

Cez hlasovú aparatúru učiteľ kládol žiakovi pripravené otázky, pred sebou mal tlačidlo na elektrošoky.
Ak je odpoveď správna, prešiel k ďalšej otázke. V opačnom prípade musel žiakovi za stenou za trest dať elektrošok. Kým pri prvej nesprávnej otázke bol elektošok len 15 voltov, pri každej ďalšej sa zvyšoval až na úroveň 450 voltov, čo je už nebezpečná dávka, ktorú učiteľovi označovali aj viditeľné piktogramy.

Nebezpečná hra so psychikou

Podstatou experimentu bolo aj hranie na psychiku učiteľa. Po udelení elektrošokov učiteľ počul bolestné nariekanie, kričanie o pomoc a protestovanie žiaka, že chce skončiť s pokusom (v skutočnosti však išlo o zvukovú nahrávku).

Dobrovoľníci - učitelia začal bojovať so svojím presvedčením a začali spochybňovať zmysel a podstatu celého experimentu. Začali sa pýtať, či je v poriadku, ak žiak protestuje a trpí neznesiteľnými bolesťami a či by nebolo lepšie vzdať sa celého experimentu.

Dozorca učiteľov, na ktorého sa obracali, však reagoval slovami „prosím, pokračujte“ alebo „je absolútne nevyhnutné, aby ste pokračovali“ a poslednou odpoveďou bolo „nemáte inú možnosť, musíte pokračovať ďalej“.

Ako sa to skončilo? Do úplného konca s dávkou 450 voltov to doviedli dve tretiny osôb (62,5 percenta dobrovoľníkov). A ako mohla Yale University niečo také dovoliť? Nedovolila.

Generátor nebol pod prúdom, jedinú elektrickú ranu dostal učiteľ (dobrovoľník) od autority na začiatku testu.

Na zrekonštruovanie tohto experimentu v roku 2010 kývla francúzska televízia France 2. Experiment sa uskutočnil v rámci reality show Hra smrti. Do maxima 460 voltov to dotiahli nie dve tretiny dobrovoľníkov ako v prípade pokusu S. Milgrama, ale až 81 percent účastníkov. Príkazy v reality show odmietlo zrealizovať len 16 ľudí z 80.

Ako podľahnúť fanatizmu? Jednoducho

Nemecký film Die Welle (Vlna) bol inšpirovaný reálnym príbehom z Kalifornie. V roku 1967 vykonal vo svojej triede učiteľ dejepisu Ron Jones, na strednej škole Cubberley v kalifornskom Palo Alto experiment. Počas vyučovacej hodiny na tému národný socializmus položil jeden z jeho študentov otázku, na ktorú nebol učiteľ schopný odpovedať. Študent nevedel pochopiť, ako je možné, že mnohí mladí Nemci bezhlavo nasledovali Hitlera a páchali zločiny.

Učiteľ sa rozhodol, že im to ukáže. R. Jones bol vtedy mladý učiteľ - v čase, keď sa v USA presadzovala uvoľnená forma učenia sa. Začal malými a jednoduchými krokmi ako disciplína v triede. Vytvoril medzi žiakmi pocit, že sú skupina, ktorá má špeciálny a dôležitý cieľ, s nemalým dôrazom na pocit príslušnosti k danej skupine.

Výsledkom boli činy a prísna disciplína. Stlmil svetlo a keď študenti prichádzali, pustil Wagnerovu hudbu. Potom povedal študentom, že im dá kľúč ku sile a úspechu, použijúc heslo - Sila vďaka disciplíne. Niektorí sa museli naučiť mená všetkých v skupine, iní robili transparenty, pásky na ruku, členské karty.

Experiment, ktorý mal spočiatku trvať len jeden deň, uchvátil aj zvyšok školy. Inak zmýšľajúci boli vyčlenení zo skupiny, pričom členovia sa vzájomne špehovali a študentov, ktorí sa odmietli pripojiť, skupina zbila. Piaty deň musel R. Jones experiment pod názvom tretia vlna ukončiť.

„Tretia vlna sa stávala niečím väčším a ja som bol obeťou vlastného experimentu. Miloval som jej silu a obdiv,“ povedal v rozhovore pre server sfgate.com.

Experiment s väzením

Tento experiment inšpiroval v roku 1971 amerického psychológa Philipa Zimbarda k jej pozmeneniu - náhodne rozdelil skupinu študentov Stanfordskej univerzity na väzňov a dozorcov a umiestnil ich do simulovanej väznice. Jeho experiment bol aj sfilmovaný v roku 2001 vo filme Das Experiment.

Psychológ sa snažil pochopiť, akým spôsobom nás ovplyvňuje externé prostredie, strata individuality, poslušnosť voči autoritám, príležitosť ponižovať iných ľudí bez nutnosti za to prevziať zodpovednosť. Počas šiestich dní sa bežní študenti premenili na násilníkov. Rýchlosť, akou sa vzdali svojej ľudskosti, svet šokuje dodnes.

Súčasťou trestov boli aj papierové tašky na hlave alebo vyzlečenie zo šiat a samotka. Päť študentov sa počas experimentu psychicky zrútilo. Výsledky sa nápadne podobali týraniu v irackom väzení Abú Ghraib, kde americkí vojaci mučili väzňov.

Psychológ bol aj členom tímu, ktorý obhajoval jedného z obžalovaných amerických vojakov, veliaceho seržanta Ivana Chipa Fredericka. „Ukázal som mu fotky a spýtal som sa: Ako ste toto mohli robiť? Pretože zo všetkého, čo som o ňom dopredu vedel, vychádzal ako normálny, duševne zdravý, spoľahlivý vojak, dobrý manžel a otec. Odpovedal: Ja vôbec neviem. Neviem, prečo som sa tak správal. Nechápem to,“ povedal psychológ pred pár rokmi v rozhovore pre české HN.

Seržanta podrobil armádnym testom, ale bez akéhokoľvek nálezu. Nemal žiadny sklon k sadizmu. V jeho vojenských záznamoch, v jeho osobnosti, v jeho rodine jednoducho nenašli nič, podľa čoho by šlo predvídať, že bude týrať väzňov. Ale urobil to, pretože bol ovplyvnený situáciou, do ktorej ho umiestnila armáda.

Psychológ, ktorý sa celý život zaoberal povahou človeka, vie presne identifikovať, čo je najhoršia vec v spoločnosti. Korupcia. U bežných ľudí buduje cynizmus a požiera akúkoľvek ambíciu a iniciatívu.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)