Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní

09.06.2006, 13:21 | Tím C.A.S. Consulting

Osoby povinné riadiť sa verejným obstarávaním sa zaraďujú do dvoch skupín.

  • Tlačiť
  • 1

Viac ako 70 miliárd korún ročne minie štát a samospráva na nákup tovarov, prác a služieb.

Štátne orgány, právnické osoby pod kontrolou štátu a orgány samosprávy tak spolu realizujú každoročne nákupy vo výške štvrtiny štátneho rozpočtu. Alebo inak – v hodnote viac ako päť percent hrubého domáceho produktu.

Pre podnikateľov ide nepochybne o jednu z najlepších a najistejších možností predaja tovarov, prác a služieb. Štát je dobrý a spoľahlivý zákazník, za zrealizovanú zákazku zaplatí načas.

Od 1. februára tohto roku vstúpil do účinnosti nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorý priniesol množstvo noviniek a zmien. Do slovenského právneho poriadku prebral päť smerníc Európskej únie. Na Slovensku je tak v súčasnosti účinný zákon, zložený z väčšej časti z prebratých smerníc.

Oblasť verejného obstarávania totiž patrí v EÚ najmä v posledných rokoch k najregulovanejším. Ide o logický a očakávaný krok, keďže finančné prostriedky, ktoré prichádzajú na Slovensko z Európskej únie, možno získať práve prostredníctvom verejného obstarávania. Každý rok má Slovensko z rozpočtu Európskej únie k dispozícii viac ako 25 miliárd korún a od budúceho roka sa táto suma viac než zdvojnásobí.

Dve skupiny.

Zákon rozdeľuje osoby povinné riadiť sa verejným obstarávaním do dvoch skupín. Prvou sú verejní obstarávatelia: štátne orgány, obce a vyššie územné celky.

Ďalej sem patria právnické osoby, ktoré nemajú priemyselný ani komerčný charakter a zároveň boli zriadené na plnenie potrieb vo verejnom záujme, sú kontrolované alebo financované iným verejným obstarávateľom, alebo ten u nich volí viac ako polovicu členov riadiaceho či kontrolného orgánu (napríklad hospice alebo domovy sociálnych služieb zriadené obcou či vyšším územným celkom).

papiere.jpg

Nakoniec, medzi verejných obstarávateľov zaraďujeme aj združenie právnických osôb, ak je jeho členom aspoň jeden verejný obstarávateľ. Verejní obstarávatelia musia postupovať metódami podľa zákona už pri zadávaní zákaziek s nižšími hodnotami.

Zákon o verejnom obstarávaní vytvoril aj druhú – novú skupinu osôb, ktoré sú povinné zadávať zákazky metódami verejného obstarávania.

Skupinu týchto osôb zadefinoval ako obstarávateľov. K nim patria tí verejní obstarávatelia, ktorí vykonávajú činnosť v oblasti elektroenergetiky, plynárenstva a tepelnej energetiky.

Ide napríklad o Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, a.s., a Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Ďalej sem patria prevádzkovatelia verejných vodovodov a zásobovatelia verejných vodovodov pitnou vodou.

Potom sú to prevádzkovatelia siete dopravných služieb verejnosti, a to v železničnej, električkovej a trolejbusovej doprave, v pravidelnej verejnej autobusovej dopravy, pri lanovej doprave a v automatizovaných systémoch.

Patria sem tiež napríklad poskytovatelia poštových služieb (Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., či Dopravný podnik mesta Žilina, s.r.o., atď.) Samozrejme, do tejto skupiny patria aj tie právnické osoby, na ktoré majú obstarávatelia rozhodujúci vplyv, alebo tie, ktoré vykonávajú uvedené činnosti na základe osobitných alebo výlučných práv.

K obstarávateľom je zákon menej prísny. Pri zadávaní zákaziek musia postupovať metódami verejného obstarávania až pri vyšších hodnotách.

Metódy.

Podľa výšky predpokladanej ceny delí zákon zákazky na niekoľko druhov: s nízkou hodnotou, podprahové, podlimitné a nadlimitné zákazky. V prípade zákaziek s nízkou hodnotou má verejný obstarávateľ len dve povinnosti. Aby vynaložené náklady boli primerané cene a kvalite zákazky a uchovať dokumentáciu po dobu piatich rokov od uzavretia zmluvy, ktorá však môže byť aj ústna.

Na takéto obstarávanie nepotrebuje obstarávateľ ani odborne spôsobilú osobu, ktorá je vo všetkých ostatných prípadoch povinná. Dá sa predpokladať, že pôjde o často využívaný spôsob, keďže takto možno nakúpiť jeden druh tovarov a služieb až do jedného milióna korún ročne alebo zrekonštruovať objekt až do výšky štyroch miliónov korún.

V prípade podprahových zákaziek zákon určuje, aké pravidlá a náležitosti je nevyhnutné dodržať. Zákon však nestanovuje presný formálny ani administratívny postup, ani lehoty na zadanie takejto zákazky.

Verejný obstarávateľ je povinný verejne prístupným spôsobom uverejniť výzvu na predkladanie ponúk, zmluva musí byť uzatvorená písomne a celé obstarávanie musí realizovať odborne spôsobilá osoba. Na rozdiel od zákaziek s nízkymi hodnotami musí obstarávateľ poslať do štrnástich dní od uzavretia zmluvy Úradu pre verejné obstarávanie informáciu o uzavretí zmluvy.

V prípade podlimitných a nadlimitných zákaziek možno tak ako doteraz na nákup tovarov, služieb a prác použiť verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia. Ostáva aj možnosť použiť kvalifikačný systém a súťaž návrhov. Pre obstarávanie obzvlášť zložitých projektov zákon spomína súťažný dialóg.

V prípade verejnej a užšej súťaže ostáva postup zachovaný. Zavádza sa možnosť skrátiť lehoty v prípade odoslania oznámenia o vyhlásení súťaže elektronicky alebo ak je zabezpečený elektronický prístup k súťažným podkladom.

V prípade rokovacieho konania bez zverejnenia sa výrazne sprísňujú podmienky na jeho použitie v prípade mimoriadnej udalosti a časovej tiesne. Rokovacím konaním bez zverejnenia už nie je možné uzavrieť napríklad rámcovú zmluvu.

Súťažný dialóg môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak nie je objektívne schopný definovať technické požiadavky, ktoré by spĺňali jeho potreby, či špecifikovať právne alebo finančné podmienky. Od 1. januára 2007 budú musieť verejní obstarávatelia pri nákupe tovarov používať elektronickú komunikáciu. Nebude sa to týkať len obstarávania tovarov s nízkou hodnotou.

Podmienky a kritériá.

Pri plnení podmienok účasti zákon prináša množstvo noviniek. Napríklad každý účastník verejného obstarávania musí predložiť potvrdenie príslušného inšpektorátu práce, že neporušil v predchádzajúcich piatich rokoch zákaz nelegálneho zamestnania. Vzhľadom na to, že ide o nové potvrdenie, inšpektoráty práce ho vydávajú do 15 dní od podania písomnej žiadosti.

Všetky ostatné potvrdenia, ktoré sú potrebné na preukázanie osobného postavenia uchádzača, sa dajú získať za niekoľko dní. Preto je dobré začať si vybavovať potvrdenie z inšpektorátu práce s dostatočným predstihom.

Potvrdenie potrebuje uchádzač aj vtedy, ak je zapísaný v zozname podnikateľov vedenom na Úrade pre verejné obstarávanie podľa starého zákona. Až potvrdením o zápise do zoznamu podnikateľov podľa nového zákona možno nahradiť všetky potvrdenia, ktorými sa preukazuje osobné postavenie uchádzača.

Novinkou tiež je, že finančné, ekonomické postavenie a technickú a odbornú spôsobilosť možno preukázať aj prostredníctvom tretej osoby. To znamená, že ak uchádzač nemôže sám splniť niektorú z takýchto podmienok účasti, nemusí vytvárať združenie s inou spoločnosťou. Postačí, ak predloží doklad preukazujúci takúto skutočnosť, akým je napríklad prísľub tretej osoby, že bude môcť využiť jej odborné či technické kapacity alebo finančné zdroje.

Túto novinku určite množstvo spoločností využije. Takto sa možno vyhnúť viacerým problémom a komplikáciám s partnerom v združení. Napríklad pri predkladaní všetkých potrebných potvrdení a dokladov pri verejnom obstarávaní, pri vytváraní združenia po získaní zákazky alebo komplikáciám pri rozdelení zodpovednosti za plnenie zákazky.

Z pohľadu účasti vo verejnom obstarávaní, ako aj pri realizácii zákazky je v drvivej väčšine prípadov výhodnejšie mať s dodávateľmi subdodávateľský vzťah, a nie rovný vzťah v združení.

Ďalšou novinkou v zákone je ustanovenie o uznávaní certifikátov kvality. Stanovuje povinnosť pre obstarávateľov a verejných obstarávateľov uznať namiesto požadovaného certifikátu kvality aj iné certifikáty alebo osvedčenia, ktoré preukazujú požadované zabezpečenie kvality. Eliminuje sa tým možnosť selektovať uchádzačov nie podľa noriem kvality, ale konkrétneho certifikátu vydaného konkrétnou inštitúciou.

Zákon tiež stanovuje podmienky na predkladanie a uznávanie certifikátov kvality, ktorými sa preukazuje splnenie noriem environmentálneho riadenia. Zákon dovoľuje použiť schému Európskej únie či normy vyplývajúce z európskych noriem alebo medzinárodných noriem certifikovaných orgánov. Tiež tu platí povinnosť uznať namiesto požadovaného certifikátu rovnocenný certifikát.

Zákon rozširuje výpočet toho, čo nesmie byť kritériom na hodnotenie ponúk. Kým doteraz to bola len dĺžka záruky, podľa nového zákona to nesmie byť aj lehota výstavby, lehota poskytnutia služieb, podiel subdodávok a lehota splatnosti faktúr. Mení sa tiež maximálna výška možnej zábezpeky z 5 na 10 miliónov korún. Obstarávateľ ani verejný obstarávateľ však už pri nadlimitných zákazkách nemusia zábezpeku vyžadovať.

Revízne postupy.

Medzi revízne postupy patria, tak ako doteraz, žiadosť o nápravu, námietka a dohľad nad verejným obstarávaním. Každý uchádzač sa môže obrátiť v zákonom stanovených prípadoch na obstarávateľa, resp. na verejného obstarávateľa so žiadosťou o nápravu. Ak mu ten nevyhovie, môže sa obrátiť s námietkou na Úrad pre verejné obstarávanie.

Tu nastáva v novom zákone podstatná zmena: uchádzač musí spolu s podanou námietkou zložiť na úrad aj kauciu. Pri službách a tovaroch je to najviac 60-tisíc korún a pri prácach najviac 250-tisíc korún.

Ak však uchádzač podá námietku proti výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov, kaucia je jedno percento z ceny ponúknutej uchádzačom. Strop je stanovený na 20 miliónov korún. Ak úrad rozhodne v neprospech uchádzača, kaucia prepadne v prospech štátu.

V minulom roku bolo na úrad podaných 1 089 námietok. V 578 prípadoch úrad konanie zastavil. Z celkového počtu 509 konaní o námietkach v 44 percentách vyhovel uchádzačom a v 56 percentách prípadov ich námietky zamietol. Pri podávaní námietky je preto určite namieste poradiť sa buď s advokátom alebo so spoločnosťou, ktorá sa profesionálne venuje poradenstvu v oblasti verejného obstarávania.

Významná zmena tiež je, že úrad už vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním len na základe vlastného podnetu. Uchádzači tak stratili možnosť obrátiť sa na úrad s podnetom na nesprávny alebo nezákonný postup v konkrétnom verejnom obstarávaní.

Ilustračné foto – Profimedia.cz

  • Tlačiť
  • 1

Súvisiace články

O čom je IT biznis so štátom

IT biznis vo verejnej správe sa sprehľadnil. Viac ako kedykoľvek predtým možno predvídať, kto získa nové zakázky

Je to drahé? Ktovie

Dodržať zákon. Za každú cenu

Trochu menej hmly vo verejnom obstarávaní

Verejné obstarávanie: Krok vpred, krok vzad