Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Byť chlapcom je nebezpečné a novinárka upozorňuje bohov Silicon Valley

27.04.2019 | Jozef Tvardzík

Diskusia (7 reakcií) Pravidlá diskusie

27.04.2019 | Gema

Evoluční biológovia sa budú po prečitaní tejto štúdie masovo rekvalifikovať, rodičia zaplačú nad svojimi adolescentmi a adolescenti si prechýlia identitu.
Podobné študie sú kognitívnou hrozbou.

27.04.2019 | martin33

Tak, tak niekto by si mal precitat nieco o vplyve testosteronu na agresivitu. Ale chciet po humanitne "vzdelanych" aby respektovali prirodovedne poznatky je asi sci-fi.
"Testosterone is significantly correlated with aggression and competitive behaviour and is directly facilitated by the latter."
https://en.wikipedi...

27.04.2019 | Kladivo na hlupákov

Nuž, bude tam zrejme viac premenných. Každopádne asi netreba vážnejšie pochybovať o tom, že rodový stereotyp, ktorý je dlhodobo zaužívaný na Západe a v ďalších kultúrach, má na tom svoj podiel.

Snažiť sa však definovať nejakú „prirodzenú rolu“ v rámci spoločnosti, ktorá by sa u človeka neoddeliteľne viazala resp. mala viazať k jeho pohlaviu, tak to mi skutočne príde ako poriadna demonštrácia pavedeckých metód a fabulácií. Niečo na spôsob, ako keď feministiky a gender fanatici hovoria o tom, že sú to všetko sociálne konštrukty, akurát tento krát v obrátenom garde na spôsob: my za nič nemôžeme, veď to príroda :-D

Pravdepodobne tam však vždy budú aj prírodné aj kultúrne príčiny. Nakoniec, výskum v iných častiach sveta by mohol ukázať celkom iné čísla a to už by sa výlučne prírodovednými argumentmi zdôvodniť nedalo. Čo ma privádza k záveru, že za tým treba hľadať rôzne príčiny, avšak to aký konkrétny podiel majú na celkovom výsledku, tak to je prakticky neurčiteľné pre veľké množstvo premenných.

Mimochodom, od kedy je psychológia humanitnou vedou?

27.04.2019 | martin33

Vyskum na zvieratach, kde sa daju kulturne vplyvy zanedbat, vplyv testosteronu na agresivitu jednoznacne potvrdzuju. Clovek je tiez zviera (s tenkou vrstvou kultury na povrchu). Ono to dava zmysel, samce vacsinou musia o samice bojovat (co je dane tym, ze sirenie genov samca je limitovane poctom samic, ktore dokaze oplodnit) a tam zvysena agresivita prinasa uzitok a je teda evolucnym tlakom zosilnovana.

To, ze ludia dokazu svoje vrodene mechanizmy spravania kontrolovat, nevyvracia fakt, ze vrodene sklony (aj tie silno zavisle od pohlavia) existuju. "Prirodzene role pohlavi" existuju prakticky rovnako vo vsetkych kulturach (napriklad bojovnikmi, kde je zvysena agresivita vitana, boli prakticky vzdy muzi) nezavisle od stupna ich vyvoja a geografickej lokality, nie je to len zalezitost Zapadu a nasej civilizacie. To potvrduje ich biologicky zaklad. Prave naopak, Zapad v poslednuch 100 rokoch sa snazi "porucit vetru desti" a na biologickom zaklade spolocnostou vytvorene, prirodzene role pohlavi, potlacat.

Psycholgia je spolocenska veda, niekedy sa spolocenske vedy zaraduju do humanitnych, niekdy su povazovane za samostatnu kategoriu. U nas sa psychologia studuje na Filozofickej fakulte, kde sa studuje aj vacsina humanitnych odborov. V kazdom pripade, nie je psychologia prirodnou vedou.

27.04.2019 | rarasok

Presne tak. Staci ist na detske ihrisko a pozorovat spravanie dvojrocnych deti, na ktore sa este nestihla "nalepit vychova". Je to skor naopak vdaka dosiahnutemu stupnu vyvoja u ludi dnes najsilnejsi samec neberie vsetky samice a tie dnes mozu rozpravat o rovnopravnosti. Bude zaujimave pozorovat spolocnost ked dorastu jedinci (resp. podstatne vyssi pocet ako predtym), ktorym bolo hovorene, ze mozu vsetko a nemusia nic.

28.04.2019 | Kladivo na hlupákov

Nuž, nie som psychológ, ale o presahu psychológie (aj) do prírodných vied nepochybujem...

A trochu naspäť k tým rolám. V poslednej dobe sa „bojovníkmi“ stávajú aj niektoré ženy. Keď zoberieme do úvahy, že to tak po väčšinu histórie nebolo, tak to zrejme malo svôje dôvody. Nikde však nie je napísané, že to tak musí byť aj v budúcnosti. Myslím, že podobne by sme mali uvažovať aj o mužoch. Ak rodová rola (bez ohľadu na jej pôvod) prispieva skutočne k ich predčasným úmrtiam a vieme to aj štatisticky doložiť, tak zrejme dozrel čas na zmenu. Už dávno nežijeme v dobe zberačov a lovcov a ani v „temnom“ stredoveku, takže dnes už toľko agresívnych „bojovníkov“ (a bojovníčok) nepotrebujeme. Mali by sme tomu prispôsobiť aj sociálne normy. Snaha o vysporiadanie sa s tisíckami-rokov-trvajúcimi kultúrnymi návykmi a miliónmi rokov evolúcie sa môže v súčasnosti zdať ako nesplniteľný cieľ, ale alternatívou k tomu je už len podpora tradičných pohlavných rolí, ktoré – ako zreteľne vidíme – spôsobujú neželané problémy. Svedomie mi preto nedovolí podorovať čokolvek iné než prvú možnosť...a to bez ohľadu na to, ako sa to môže zdať idealistické.

Samozrejme, nemyslím si, že treba zachádzať do krajností, tak ako to činia rôzne radikálne feministiky a gender aktivisti.

Ďalšia vec. Tváriť sa, že spoločenské vzťahy, tak ako sú nastavené dnes, sú tie najlepšie možné, pretože majú svôj pôvod v prirodzenosti (o tom, čo to vôbec je by sa samozrejme dalo diskutovať), tak to je teda dosť obmedzujúci spôsob myslenia. Treba si priznať, že nie všetko čo má základ v prírode (resp. v jej aktuálnom výklade) je aj spoločensky žiadúce. Nakoniec, keby človek nepotláčal zviera v sebe, tak by sa zrejme nikdy tak ďaleko nedopracoval a nemohli by sme tu o tom ani diskutovať.

28.04.2019 | martin33

Ano, NIEKTORE zeny su (a boli aj v minulosti) "bojovnicky" preto lebo su anomaliou (maju castokrat vyssiu hladinu testosteronu ako priemerna zena). Tato anomalia ale nevyvracia statisticky fakt (potvrdzovany napriklad pomerom pohlavi pri odsudeniach za nasilne ciny), ze priemerna zena ma nizsie sklony k nasiliu ako priemerny muz.

To, ze viac chlapcov/muzov kvoli svojim prirodzenym sklonom k nasiliu a riziku zomrie, je prirodou kompenzovane tak, ze sa rodi viac chlapcov ako dievcat a v case pohlavnej zrelosti je uz tento pomer vyrovnany.

Cim viac sa budeme kulturou snazit potlacit prirodzene vrodene sklony, tym skor sa to obrati proti nam, tak ako nam "civilizovanost" (dostatok potravy, nedostatok fyzickej aktivity, nedostatok patogenov v prostredi) prinasa rozlicne "civilizacne" choroby od alergii az po cukrovku a rakovinu.

Treba preto zvolit vhodny kompromis, aby sme si civilizaciu udrzali (teda aby sa to nezvrhlo na "pravo silnejsieho") ale ju na druhej strane zbytocnym potlacanim "prirodzenosti" neurobili menej zivotaschopnou. Pretoze ochota riskovat pri "sireni civilizacie" a branit (aj silou) jej idealy su neoddelitelnou podmienkou jej dlhodobej zivotaschopnosti. Ako takyto najlepsi kompromis preto vidim zobrat za najlepsie nastavenie "pohlavnych roli" nastavenie z casu, ked bola europska civilizacia na svojom kulturnom a mocenskom vrchole, teda na zaciatku 20. storocia.