Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Digitálni nomádi: Pracujú s laptopom v ruke a cestujú po svete. Troch sme oslovili

13.10.2015, 02:18 | Jozef Tvardzík | © 2015 News and Media Holding

Digitálny nomád žije kočovným životom a všetko, čo potrebuje pre svoj biznis, je notebook a stabilná wifina. Ide o ľudí, ktorí neznášajú tradičné korporátne prostredie a nechcú ísť na dovolenku len dva týždne v roku a celý rok na ňu šetriť. Nemajú problém sa prispôsobiť a sú na cestách takmer stále. Digitálni nomádi sú najčastejšie freelanceri, teda ľudia, ktorí podnikajú na voľnej nohe. Najčastejšie ide o brandžu programátorov, marketérov, grafikov, fotografov alebo aj novinárov. Prinášame príbehy troch freelancerov, ktorí vás možno inšpirujú.

  • Tlačiť
  • 2

Tagy

cestovanie

Martin Rosulek, český nomád v Thajsku

Precestoval množstvo európskych krajín, takmer rok strávil v Austrálii, dva mesiace cestoval v Ázii, rok v Kanade a päť mesiacov v Latinskej Amerike. Momentálne experimentuje prácou na voľnej nohe v Thajsku, kde chce ostať do konca roka. Zakladá webové projekty, venuje sa online marketingu a právnemu poradenstvu.

Predstava, že by po škole pracoval od rána do večera v jednej korporácií ho vystrašila. Pre životný štýl digitálneho nomáda sa rozhodol pred troma rokmi - odvtedy cestuje s laptopom na ramene a píše blogy.

Prečo si sa vybral pracovať práve do Thajska?

Našiel som si ho na webe Nomad List, ktorý hodnotí miesta podľa toho, ako sú vhodné pre prácu digitálneho nomáda. Konkrétne som v meste Chiang Mai na severe krajiny a toto miesto je na webe hodnotené veľmi vysoko. Povedal som si, že si to chcem vyskúšať. Je to taký experiment, ktorým chcem nabrať nové skúsenosti a spojiť sa s ľuďmi, ktorí tu pracujú.

Podľa čoho si vyberáš miesto, kam pôjdeš?

Všetko záleží na tom, s akým cieľom chceš do krajiny ísť. Niekto ide do zahraničia, pretože chce cestovať a niekto nomádstvo využíva na to, aby mu vykrylo náklady, ktoré má na cestovanie. Mnohí z nás považujú digitálne nomádstvo za svoj životný štýl. Medzi faktory, ktoré do rozhodovania vstupujú, patria napríklad náklady na cestovanie, vízová povinnosť alebo aj počasie a lokalita.

Konkrétne ja som si Thajsko vybral preto, lebo je digitálnymi nomádmi na webe preslávené. V Thajsku som bol už v roku 2012, ale tu na severe som ešte nebol a chcel som si to tu vyskúšať a zistiť, prečo sa práve tu nomádi tak vo veľkom združujú. Veľa z nich sa tu rozhodne dokonca ostať žiť.

Martin Rosulek cestuje po celom svete. Tvrdí, že wifi a kvalitný internet je základ všetkéhoZdroj: Martin Rosulek

Tak to skús opísať, ako to tam vyzerá.

Sever Thajska je lacnejší ako zvyšok krajiny - predovšetkým ako juh, ktorý je posiaty turistami a ceny sú tam nastrelené vyššie. Tu je to lacnejšie, čo je pre nomádov veľmi dobré, pretože takto dokážu znížiť náklady. Na druhej strane s angličtinou je to tu horšie ako v turistických centrách, ale dorozumieš sa. Thajské reštaurácie sú len v thajčine, čo je super, pretože len takto spoznáš thajskú kultúru.

Čo je výhoda, na severe je dosť veľa coworkingových centier, ktoré sú pripravené na ľudí z celého sveta. Ja som v Punspace. Buď si zaplatíš vstup len na jeden deň, alebo na týždeň či mesiac (tu je cena ani nie 100 eur na mesiac). Pri dlhších vstupenkách ti naskenujú prst a máš do centra vstup 24 hodín denne sedem dní v týždni. K dispozícii máš stôl, internet a káva či čaj je zdarma. Je tu kuchynka s chladničkou, kde si môžeš hodiť čokoľvek a cez ulicu je reštaurácia, kde si zabalím aj dve jedlá, ktoré potom zjem neskôr. Momentálne s tebou telefonujem v miestnosti na Skype. Máš tu aj gauče a kreslá, kde si môžeš pokecať s ľuďmi, poradiť sa.

Prečo si sa rozhodol pre nomádstvo?

Študoval som právo a dosť skoro som si uvedomil, že právny systém je v každom štáte iné. Fajn, vyštudujem právo a budem český právnik, čo ma v tejto krajine ukotví. To sa mi veľmi nepáčilo a zväzovalo ma to. Navyše som stále viac spoznával, že po škole je to v tomto odbore skutočne ostré. Študuješ výšku päť rokov a ďalšie tri musíš byť koncipient s platom, ktorý je nižší ako má čašník. Potom, keď už máš 30 rokov, môžeš začať od nuly a rozbehnúť vlastnú advokátsku kanceláriu a zháňať klientov. Pracuješ od ráno a večera, máš prachy a možno aj jachtu, ale nemáš čas na ňu ani ísť.

Už na výške som chcel ísť na Erasmus, ale aj napriek tomu, že som mal dobrý priemer, ponúkli mi Poľsko. Chcel som však väčšiu exotiku. V Krakowe je super univerzita, ale chcel som vyskúšať iný systém. Rok som počkal, pracoval som v IBM a našetril som si na cestovanie. Chcel som spoznávať svet a robiť prácu z akéhokoľvek miesta na svete. Mal som skúsenosti s Wordpressom - robím na ňom weby cez šablóny - písať ma veľmi bavilo a tak som sa zameral na content marketing, ktorý môžem robiť z akéhokoľvek miesta na Zemi.

Takto vyzerá, keď sa skĺbi práca s relaxomZdroj: Martin Rosulek

Digitálne nomádstvo je často skloňované len s pozitívnymi asociáciami – si free a pracuješ, kedy sa ti zachce a nikomu nevadí, že máš práve nohy namočené v mori. Ale ako je to s tvojou produktivitou práce? Je možné pracovať, keď máš toľko rušivých faktorov okolo seba. Asi nie je ťažké si prácu zameniť za dovolenku.

V tom máš pravdu, pretože s produktivitou práce má problémy skutočne veľa ľudí. Ja som ale skôr osoba, ktorá s ňou problém nemá. Keď som bol v Kanade, tak sme bývali v dome, kde sme mali stabilnú wifinu. Vtedy som to striedal s prácou za laptopom na záhrade a v dome. Keď som cestoval po Latinskej Amerike, tak som pracoval predovšetkým v hosteloch a kaviarniach. Samozrejme, tam je problém wifina, ktorá funguje vo vlnách podľa návštevnosti. Kaviarne mám rád, pretože sa mi páči, keď sa tam ľudia točia, kecajú.

Základom pre produktivitu je samotný projekt. Musí byť dostatočne veľký na to, aby si mal chuť a silu ho ďalej posúvať. Ešte v Česku som založil projekt právneho poradenstva, na ktorom som potom začal spolupracovať s jednou advokátkou. Bol som pri jeho vzniku, preto je aj práca na ňom mojim koníčkom. To je trošku rozdiel od nomádov, ktorí sa starajú alebo marketujú napríklad web svojho klienta a nie sú s ním natoľko stotožnení.

Nakoľko je dôležitá rutina pri práci?

Keď vstanem a najem sa, idem do centra, kde mám pokoj na prácu. Je to celkom pohoda, mám čas na myšlienkové pochody, nápady, ale rutinu ešte nemám zapracovanú a asi ani nechcem mať. Celkom má baví deň taký, aký príde a keď nechcem pracovať, môžem vypadnúť napríklad na trh.

Na ďalšej strane sa dočítate aj o negatívach nomádstva

Aké sú negatíva nomádstva?

Príkladom je nákladová položka. Do nákladov musíš prirátať cenu za letenku, víza a časovú organizáciu celého tripu plus náklady na životný štýl, aký chceš mať v krajine. Negatívom nomádstva je to, že tvoji kamaráti, ktorých si mal doma, už okolo teba nebudú. Samozrejme, môžeš si s nimi písať alebo skypovať, ale už to nie je to pravé. Práve to sa môže stať pre niektorých prekážkou, pretože chcú cítiť, že pri nich niekto je.

Dokážeš sa spriateliť s novými ľuďmi a vytvoríš si okruh ľudí, ktorým budeš veriť, ale pokiaľ cestuješ štýlom backpacking, teda sa presúvaš dosť často, tak sa nestihneš nikdy dostatočne s niekým zblížiť. Je to trošku individuálne, pretože sú ľudia, ktorým to neprekáža a keď prídu domov, tak to s kamošmi poriadne oslávia a sú spokojní a môžu ísť opäť do sveta. Niekomu to ale takto nevyhovuje. Dobre to opísal bloger a nomád Colin Wright, ktorý napísal knihu Exile Lifestyle, a prevádzkuje aj blog. Tento človek si dal za cieľ, že každé štyri mesiace navštívi novú krajinu a svojich čitateľov na webe necháva rozhodovať, kam pôjde nabudúce.

Ak sa rozhodnete cestovať po svete niekoľko rokov, tak začínate cítiť, že váš domov už nie je vašim domovom a možno tým domovom už nie je žiadna krajina. Domovom sa môže stať celá planéta. Začnete vnímať ľudí a kultúru jednotlivých krajín troška inak. Je to ale na uváženie, či je takýto extrém vhodný.

Ako vybudovať biznis s klientmi, keď nie si doma? Veria ti, že odvedieš maximum roboty aj z Thajska?

Keď si podnikateľ, ktorý zarába na internete, potrebuješ mať aj rezervu. Zháňaš klientov, projekty, ale keď sa niečo stane, môžeš sa vrátiť naspäť domov a len pracovať na tom, čo si robil zo zahraničia.

S klientmi komunikujem vopred a na rovinu im poviem, kam idem. Keď som prišiel z Kanady a už som sa chystal do Thajska, s klientmi sme vybavili všetko potrebné. Ostatné veci sa dajú riešiť mailom alebo Skypom. Klientovi je ale potrebné povedať, ako budete komunikovať. Samozrejme, zo začiatku zneistí, ale keď vidí prvé výsledky, všetko je v pohode. Už sa nestará o to, kde ste prácu odviedli.

V Thajsku chceš ostať do konca roka. Našiel si už miesto, kde by si chcel ostať aj dlhšie?

Zatiaľ nie. Našiel som ale veľa zaujímavých miest, ale zatiaľ nikdy neprišiel ten moment, že je to to miesto, kde by som ostal. O Chiang Mai som si myslel zo začiatku, že by to mohlo byť to miesto, ale po 14 dňoch si to už nemyslím. Stále ho hľadám a možno také miesto ani neexistuje. Možno to nie je cieľ nomáda – nájsť miesto, kde by ostal. Možno to, že sa neustále presúvam, bude to, čo hľadám.

Plány do budúcnosti ani nemám. Každý mesiac cestovania dokáže človeka veľmi myšlienkovo posunúť a stále som v stave, keď chcem objavovať. A možno nastane stav, že si poviem, že toto miesto je fakt pekné. Ale čo ak je niekde vonku ešte krajšie miesto? Keď to nevyskúšam, nikdy to potom nezistím.

Ako dlho si sa na Thajsko pripravoval?

Bezvízový vstup do Thajska máš na 30 dní. Ak chceš zostať dlhšie je lepšie si vybaviť víza v Prahe napríklad ako ja. V priebehu dvoch alebo troch dní som si vybavil dvojmesačné víza a následne máš možnosť v Bangkoku požiadať o ďalších 30 dní - takže 90 dní v Thajsku, čo je paráda.

Očkovanie som mal, takže som len kontroloval dokedy je platné. Pred odchodom je dobré navštíviť všetkých lekárov a skontrolovať svoje doklady, či sú platné. Ak ideš kamkoľvek, je najlepšie sa spojiť s ľuďmi, ktorí tam už boli alebo sa tam chystajú – pokecať s nimi a zdieľať informácie.

Batoh by nemal byť ťažký a je potrebné si zobrať len tie najnutnejšie veciZdroj: Martin Rosulek

Do Thajska nepotrebuješ vôbec dlhú prípravu a je kratšia ako napríklad do Kanady, kde čakáš na víza dlhšie. Nepotrebuješ ani ubytovanie, stačí si zistiť, ako sa dostaneš z letiska do centra. Napríklad busom alebo vlakom. Potom ti stačia nejaké offline mapy a na ubytovanie sa spýtať v hosteloch. Keď nemajú voľné, pôjdeš ďalej. Preto je dobré mať ľahký batoh a mať len to najzákladnejšie.

V batohu nosím vždy taštičku liekov na krk, od bolesti hlavy a mám aj od obvoďáka antibiotiká. Do Austrálie som napríklad ťahal aj niekoľko náhradných šošoviek, pretože bez lekárskeho predpisu si ich kúpiť nemôžeš. Je potrebné si zistiť, kedy sú v krajinách sviatky alebo festivaly, vtedy je ubytovanie drahšie.

Na ďalšej strane sa dočítate aj to, ako sa ďalšiemu z nomádov pracuje z pláže

Peter Chodelka, nomád zo Slovenska

Kniha „Štvorhodinový pracovný týždeň“ od Tima Ferrisa mu od základov zmenila život. Uvedomil si, že sa už nechce v ničom obmedzovať a ak sa mu niečo nepáči, jednoducho to zmení. „Dal som výpoveď v práci a všetko som si zariadil tak, aby som už nemusel odkladať túžbu po cestovaní na neskôr. Robím si to, čo chcem ja a nie to, čo odo mňa očakávajú iní,“ tvrdí sympatický Slovák Peter Chodelka.

Pracovať na pláži je veľmi obmedzujúce, preto dáva Peter prednosť coworkingovým centrámZdroj: Peter Chodelka

Po vysokej škole sa zaoberal predajom online reklamy na PPC platformách ako Google, Facebook, neskôr sa stal online marketingovým manažérom a nakoniec si pred šiestimi rokmi založil vlastnú firmu a začal podnikať. „Dnes sa naplno venujem podnikaniu na internete, predovšetkým e-shopom a affiliate marketingu,“ hovorí.

Na vysokej škole chcel síce cestovať, ale nemal peniaze, po škole mal peniaze, ale naopak nemal čas. Práca a cestovanie s notebookom cez rameno je pre neho skĺbením jeho vášne a práce, spoznávaním nových ľudí a kultúr.

Svoj život digitálneho nomáda začal praktizovať pred dvoma rokmi, keď sa vybral do Bulharska, potom smeroval s partiou digitálnych nomádov na Kanárske ostrovy, neskôr do Španielska, počas zimy boli v Thajsku a dnes je opäť v Malage v Španielsku.

Na životnom štýle nomáda si cení slobodu. „Voľnosť je na tej práci neskutočná a ja som za to každý deň vďačný. Nemám žiadneho šéfa, nemusím chodiť na nudné porady, nikto odo mňa nič nechce. Ak sa rozhodnem, že zajtra pôjdem do Indie, tak tam pôjdem,“ vraví.

S produktivitou práce údajne nemá problém a naopak v novom prostredí sa mu darí lepšie. Výnimkou je len práca z pláže, preto dáva prednosť coworkingovým centrám. „Vždy som viac produktívny, keď cestujem, ako keď som doma. Ale je dôležité upozorniť, že pracujem takmer vždy z coworkingu, čo sú zdieľané kancelárie pre freelancerov alebo z kaviarne, nie z pláže. Prácu na pláži som vyskúšal iba párkrát a nevyhovovalo mi to. Keď vidíte všetkých ľudí okolo seba ako makajú, tak makáte aj vy,“ vraví.

Nomádstvo sa už prenieslo aj do jeho biznisu, ktorý ho živí. Vyhýba sa offline projektom, snaží sa všetko maximálne automatizovať, pre spoluprácu si vyberá iba ľudí, ktorí sa nepotrebujú osobne stretávať a všetky dôležité činnosti má nastavené tak, aby nevyžadovali každodennú prítomnosť. „Nomádstvo sa týka vlastného osobného rozvoja, cestovanie vás vytiahne z komfortnej zóny a prinúti vás úplne inak premýšľať nad každodennými činnosťami,“ priznáva.

Peter Chodelka v práciZdroj: Peter Chodelka

Niekedy to nie je jednoduché a cestovanie spojené s prácou má aj svoje limity. „Väčšina nevýhod súvisí práve s internetom, preto je dôležité ešte pred cestou si overiť, či budete mať odkiaľ pracovať. Spoliehať sa na wifi hotela, v ktorom ste ubytovaní, je dosť riskantné. Ako druhú nevýhodu by som videl motiváciu pracovať, keď sa môžete váľať na pláži,“ dodáva s tým, že takýto život môže byť trošku drahý, keďže treba počítať s letenkami, ubytovaním, stravou a poplatkami v coworkingových centrách.

Pre ľudí, ktorí sú unavení z pracovania od deviatej do piatej, má jeden odkaz: Prestaňte sa vyhovárať a jednoducho robte to, čo chcete vy a nie čo od vás chcú iní. Ak máte zlú prácu, zmeňte ju. Samozrejme, nie každú prácu je možné vykonávať zo zahraničia.

Na svojom blogu zverejnil aj jednoduchý návod na prvú cestu. Pred každou nomádskou výpravou si zisťuje niekoľko vecí:

  • Ako je na tom mesto alebo krajina v Nomadliste, čo je zoznam najlepších krajín pre nomádstvo
  • Je v meste coworking? Pred cestou do Španielska napríklad kontaktoval coworking MOB Barcelona
  • Je v meste dosť kaviarní s wifi pripojením? V Thajsku a Barcelone áno, v Malage alebo na Kanárskych ostrovoch nie.
  • Aké sú náklady na život? Zistiť sa to dá pomocou Numbea.
  • Aké tam bude počasie? Väčšinou totiž odchádza cez zimu do teplých krajín, pretože má rád teplo
  • Aký je časový posun? Thajsko – 6 hodín dopredu, Španielsko – žiadny časový posun, Argentína, kde sa chystá o rok má päť hodín menej.

Náklady na cestovanie sú veľmi dôležité. Náklady na cestu do Malagy v Španielsku tvoria tieto položky:

  • Letenku si kúpil jednosmernú, pretože nevedel, kedy sa vráti cez Iberiu: 100 eur
  • Ubytovanie vyriešil cez sociálnu sieť AirBnB. Izba s obývačkou v centre Barcelony ho vyšla na 790 eur na mesiac
  • Ubytovanie na výletoch rieši cez Booking.com: 80 eur na víkend
  • Coworkingové centrum, pretože z pláže sa pracovať nedá, MOB Barcelona: 144 eur na mesiac
  • Posilňovňa: 60 eur mesačne
  • Španielska SIM karta s internetom: 15 eur za 1,2 GB
  • Jedlo, zábava a ostatné veci: asi 300 eur

Lubo Jurík, obdivovateľ Ázie s laptopom

Tvrdí o sebe, že nikdy nemal rád autority a ľudí, ktorí ho nútili robiť niečo nelogicky alebo hlúpo. Na vysokú školu nešiel, aj keď s učením údajne nikdy nemal problém. „Byť päť rokov na škole iba kvôli titulu sa mi nepáčilo, a preto som začal ako 19-ročný podnikať. Doteraz sa živím grafikou, web dizajnom a mnohými online projektmi,“ vraví. Tri roky žil, študoval a pracoval v Sydney v Austrálií. Vždy ho fascinovala ázijská kultúra, preto v januári 2014 odišiel do Thajska, kde si užíval slnečné počasie, lacné chutné jedlo a spoznával ľudí z celého sveta.

Prečo je Srí Lanka pre nomádov nepoužiteľná? Dočítate sa na poslednej strane

Flexibilita v práci a cestovanie do sýtostiZdroj: Lubo Jurík

„Po šiestich mesiacoch odišiel do Južnej Kórey, potom opäť do Thajska, do Malajzie a na Srí Lanku a najnovšie je na Taiwane. „Zo Slovenska neutekám preto, že sa mi tam nepáči. Nežijem na Slovensku preto, že mi je v Ázii jednoducho lepšie. Už sa mi to potvrdilo viackrát. Z nejakého dôvodu doma na Slovensku zažívam výrazne viac stresu, ako keď žijem v Thajsku alebo Kórei,“ vraví.

V práci nomáda vidí len pár nevýhod. „Z mojich skúsenosti je nevýhodné byť digitálnym nomádom s firmou na Slovensku. Slovenské zákony síce poznajú prácu z domu alebo zahraničné pracovné cesty, ale ani jedno z toho nespadá pod pojem digitálneho nomádstva a spôsobuje to zbytočné problémy. Myslím, že mojim účtovníkom spôsobuje moje podnikanie často vrásky na tvári,“ sťažuje sa.

Slovenským digitálnym nomádom podľa neho strpčuje podnikanie aj slovenská byrokracia a nevyhnutné podpisovanie dokumentov a chodenie po úradoch. „Keďže som v zahraničí, musím riešiť na všetko splnomocnenia a otravovať moju rodinu alebo za to niekomu platiť,“ sťažuje sa. Okrem problémov s podnikaním na Slovensku nevidí pri práci v zahraničí žiadny iný problém. Stačí mu laptop, telefón používa iba na platby cez internet banking, Skype pre kontakt s klientmi a emaily. „Posun času hrá občas do mojich kariet, občas je proti mne, ale nikdy to nebol vyslovene problém,“ vraví.  

Kde je wifi, tak aj práca a relaxZdroj: Lubo Jurík

Podľa L. Juríka je dôležité vybrať si vhodnú destináciu pre prácu, ale niekedy sa jednoducho sekne. Jeho život na Srí Lanke bol skvelý, ak hovoríme o dovolenkovej destinácií, ale z pohľadu práce to bola bieda. Srí Lanku preto pre nomádstvo neodporúča.

Dôvody prečo:

Na Srí Lanke neexistuje neobmedzený internet. Všade sa platí za dáta, a to sumou 750 rupií (cca 5 eur) za 5 GB dát. Čo je na srílanské pomery neuveriteľne veľa. Čo sa potom na hosteloch, hoteloch a v reštauráciách stáva je, že vám povedia, že majú WiFi, ale vôbec nefunguje, pretože dáta sú vyčerpané a oni nechcú zaplatiť viac. Pre nomádov je tento ostrov nepoužiteľný.

Väčšina reštaurácií je drahšia ako reštaurácie v Bratislave. Za dusenú ryžu s kari s pár kúskami mäsa dáte 5 eur. Za rybu, ktorú vám predajú ako „dnes vyloveného tuniaka“, ale je to obyčajná makrela, dáte 7 eur. Za čerstvý ovocný džús dáte 2,50 eura. Srílančania nejedia vonku, v reštauráciách, tak ako napríklad Thajčania a iní ľudia v ázijských krajinách. Preto je takmer každá reštaurácia postavená pre turistov s turistickými cenami.

Za turistické atrakcie platia turisti prehnané ceny, ktoré sú často až 5 či 10-násobné oproti tomu, čo platia domáci. Chcete navštíviť budhistický chrám? Zaplatíte 3,50 eura (500 rupií). Chcete navštíviť národný park? Z vrecka vyberiete 35 eur iba za vstup, plus ďalších 35-50 eur za výlet - za džíp a šoféra. Domáci pritom platia výrazne menej. Napríklad v Thajsku taktiež fungujú dvojité ceny, ale tie rozdiely nie sú až také veľké ako na Srí Lanke. Zatiaľ čo v Európe sú dvojité ceny zakázané zákonom, v mnohých ázijských krajinách si z turistov robia chodiace bankomaty.

Časté sú podvody a žobranie. „Stalo sa mi, že mi taxikár vydal menej ako mal a keď som si vypýtal zvyšok, usmieval sa na mňa a žmurkal a vyhováral sa, že cesta trvala dlhšie. Ja som sa snažil s ním argumentovať (bez emócií či agresie), ale on sa vždy len usmial a zízal mi do očí – pritom mu bolo úplne jasné, čo robí,“ dodal L. Jurík.   

  • Tlačiť
  • 2

Tagy cestovanie