Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Div francúzskej architektúry

09.05.2008, 20:24 | Milan Buno

Mont Saint Michel očarúva návštevníkov už stáročia.

  • Tlačiť
  • 0

titulka_mala_top_cestovanie.jpg

Neďaleko juhozápadného cípu Normandie sa z vody týči maličký žulový ostrov Mont Saint Michel. Je to tretie turisticky najnavštevovanejšie miesto vo Francúzsku (po Paríži a zámku Versailles) a súčasne jedno z najstarších miest jeho duchovnej tradície.

Ostrovček ponúka obdivuhodné staviteľské dielo, opátsky chrám a gotický kláštor. Guy de Maupassant o ňom povedal: „Strmé opátstvo, vtlačené tam, ďaleko od zeme, je ako úžasné vidiecke sídlo, omamné ako vysnený palác, neskutočne zvláštne a prekrásne.“

Ostrov spája s pevninou hrádza dlhá necelé dva kilometre, ktorá pochádza ešte z roku 1879. Na nej je hlavná cesta, chodníky a trávnatý násyp. Dva-tri razy do roka ju zaleje veľký príliv a ostrov celkom odreže od pevniny.

Ak je pekné slnečné počasie, naskytne sa úchvatný pohľad už pri jazde po hrádzi. Kužeľovitá skala s vysokým chrámom, budovami kláštora, domčekmi, trávnatými terasami a stromami, hradbami s vežičkami – pohľad ako stvorený pre oko fotoaparátu.

Žulová krása

Každý rok si túto nádheru prídu pozrieť až tri milióny návštevníkov. Cestu si treba naplánovať podľa prílivu a odlivu, lebo sa môže stať, že auto nájdete na parkovisku sčasti pod vodou.

63C_ostrov.jpg

Najvyšší príliv, ktorý prichádza rýchlo a pre niektorých nečakane, dosahuje výšku až 15 metrov. Jednu z pútničiek, ktorej príliv odrezal cestu na pevninu, zachránila podľa legendy sama Panna Mária.

Po vstupe cez Kráľovskú bránu sa vlní točitá ulička, ktorá vedie až k chrámu a kláštoru La Merveille. Uličku lemujú hotely, domčeky a obchodíky so suvenírmi, ktoré vznikali už v 15. storočí.

Chvíľami je taká strmá, že prechádza do schodov. Idete okolo viacerých vežičiek, ako sú Choletova či Boudeova veža.

Vo farskom kostole by ste sa mali pristaviť pri kaplnke a fontáne sv. Auberta. Bol to biskup, ktorý zohral v histórii ostrova najdôležitejšiu úlohu.

Ostrovné mestečko je malé, dá sa zvládnuť za dve hodinky. Z najvyššie položených terás sa naskytne fascinujúci pohľad na okolité vežičky, ktoré akoby sa vznášali nad modrou hladinou.

Ostrovček Mont Saint Michel navštevovali pútnici už pred tisíc rokmi. Ešte počas rímskych dôb sa miestu hovorilo Hrobová hora. Názov pochádza z ľudovej tradície, podľa ktorej bola skala kedysi keltským pohrebiskom.

Druidi sa tu klaňali slnku a tento kult sa udržal aj za čias Rimanov, ktorí tam uctievali boha slnka Mitru. Podľa jednej legendy bol na Hrobovej hore pochovaný v zlatej truhle aj Julius Caesar so zlatými jazdeckými topánkami na nohách.

Vnuknutie vo sne

Legenda o vzniku kláštora i chrámu pochádza z roku 708, keď biskupa Auberta (neskôr svätého Auberta) navštívil vo sne archanjel Michal a prikázal mu, aby tam postavil chrám. Aubert najprv neprikladal svojmu snu väčší význam, no „návštevy archanjela“ sa opakovali, až mu na tretí raz údajne zaťukal prstom po čele.

Vtedy sa Aubert pustil do budovania chrámu, pri ktorom mu pomohli podľa legendy viaceré zázraky. Pôdorys základov vyznačila ranná rosa. Na mieste, kam mal byť položený prvý žulový kameň, sa našla ukradnutá krava.

A novorodeniatko v matkinom náručí údajne odstránilo dotykom nohy veľký balvan ležiaci v ceste. Archanjel Michal sa na ostrove objavil neskôr ešte raz, aby miestnym ukázal prameň sladkej vody.

Gotický zázrak

Opátsky chrám s guľatými oblúkmi, hrubými múrmi a mohutnými klenbami stavali dokončovali na prudkom svahu dlhých sto rokov.

Druhý div ostrova je gotický kláštor La Merveille, čiže Zázrak. Postaviť ho dal francúzsky kráľ Filip II. začiatkom 13. storočia, keď vyhorela časť ostrova. Má tri poschodia.

Na prízemí je aumoniére, kde mnísi kedysi rozdávali almužny (aumône = almužna) a ponúkali chudobným pútnikom prístrešie. Nad tým je hlavná miestnosť pre hostí, salle des hôtes, v ktorej vítali bohatých návštevníkov.

Na najvyššom poschodí bol priestranný refektár, spoločná kláštorná jedáleň s vysokými úzkymi oknami. Mnísi tam jedli mlčky, zatiaľ čo im jeden z nich predčítal Písmo sväté. V pisárni zase mnísi odpisovali rukopisy a po založení rádu rytierov svätého Michala sa tam stretávali rádoví rytieri.

Opátstvo hralo dôležitú úlohu nielen v stredoveku, keď sa ho chceli silou zmocniť kniežatá a králi, ale aj za čias Napoleona. Vtedy dostal ostrov názov Ile de la Liberté, Ostrov slobody, aby slúžil ako väzenie. V roku 1863 sa Mont Saint Michel stal národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 1979 ho zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Pútnický magnet

Milovníci Mont Saint Michel chcú urobiť z ostrova veľké pútnické miesto. Už dnes tam počas svätomichalských slávností vždy v prvú májovú nedeľu a 29. septembra prichádza asi 60-tisíc pútnikov.

Na špičke kostolnej veže žiari pozlátená socha archanjela Michala, vodcu nebeských vojsk a ochrancu cirkví na Zemi. Tento rok je 1 300. výročie založenia opátstva a miestni chcú z neho urobiť pútnické miesto, akým bývalo v stredoveku, keď tam putovali aj francúzski králi. Rada Európy zaradila Mont Saint Michel na zoznam významných európskych kultúrnych itinerárov.

Podľa vzoru Santiaga de Compostela by mala byť vytvorená stará pútnická cesta na Mont Saint Michel, ktorá by vyzdvihla kultúrne hodnoty miesta a pribudli by aj ubytovacie zariadenia a ďalšie lákadlá. Cieľom je tiež prepojiť ostrovné opátstvo s inými významnými miestami kultu archanjela Michala v Európe. Najstaršie z nich je Monte Sant’Angelo na talianskom polostrove Gargano, ktorý pochádza z roku 493.

Kto sa vyberie na Mont Saint Michel v súčasnosti, môže sa ubytovať v niekoľkých hoteloch. Najlacnejší vyjde na necelých 50 eur, drahšie a luxusnejšie aj na 130 eur.

Vstup do opátstva je 8,50 eura (pre mladých od 18 do 25 rokov iba päť eur a deti do 18 rokov majú vstup zadarmo). Školské skupiny zaplatia paušálne 30 eur, za audiosprievodcu je príplatok štyri eurá.

Autor je redaktor Slovenského rozhlasu.

Ilustračné foto - Archív

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)