Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Aká má byť dobrá fotka? Taká, aby ju nezneužila žiadna propaganda

10.09.2018, 20:07 | Peter Scherhaufer | © 2018 News and Media Holding

V oblasti fotografií sa Maral Deghati pohybuje už pätnásť rokov na rôznych pozíciách. Od editorstva, cez kurátorstvo až po obchod. Do Bratislavy prišla na pozvanie Nadácie Slovak Press Photo. Bola jednou z porotkýň siedmeho ročníka rovnomennej súťaže o najlepšiu novinársku fotografiu na Slovensku. TREND.sk sa s ňou porozprával o tom, čo musí mať kvalitná snímka, o zhoršujúcich sa podmienkach fotografov, ako aj tendenciách v súčasnej fotografii.

  • Tlačiť
  • 0

Editorka a kurátorka fotografií Maral DeghatiZdroj: Slovak Press Photo, Autor: Uros Abram

Aké parametre by mala spĺňať kvalitná fotografia?

Ako editorka fotografií a fotografických sérii pre noviny sa pozerám na tri základné veci – na estetickú stránku, informačnú hodnotu a schopnosť fotky vyvolať emócie.

Sú všetky tri faktory rovnako dôležité?

To je veľmi ošemetná a komplikovaná vec. Niekedy totiž pri hodnotení fotografií musíte potlačiť estetickú rovinu a pozdvihnúť informačnú výpoveď. Žurnalistická fotografia nie je umením. Úlohou fotografov nie je robiť pekné fotky, dôležité je dať hlas tým, ktorí ho stratili. Aby boli ich ťažké životné príbehy videné a vypočuté. Aby im publikum porozumelo. Pri hodnotení fotiek preto primárne idem po emócii, lebo to je prvá vec, ktorá človeka osloví.

Neprehliadnite

Dominuje estetika, menej informácia

S akými fotografiami ste sa stretli ako porotkyňa súťaže Slovak Press Photo?

Príliš veľa fotografií v súťaži podľa mňa stavalo na estetickej stránke. Ale táto tendencia je bežná všade vo svete. Takmer polovica fotografov na svete pracuje na voľnej nohe, čiže nie je v kontakte s editorom, s ktorým by mohli hľadať cesty, ako robiť fotky čo najlepšie. Každému projektu by totiž mala predchádzať predpríprava, ako aj hlbší výskum. Jedna fotografia často nevie vypovedať celý príbeh, na to treba sériu fotografií. A tie musia byť podľa určitého kľúča štrukturované, mať začiatok, stred aj koniec. Je to ako s románom alebo filmom. Editor je mostom medzi fotografom a divákom. Fotograf musí ostať neutrálnym. Séria fotiek nie je o ňom, ale o príbehu a o ľuďoch, o ktorých rozpráva.

Keď sa povie dobrý fotograf, koho si predstavíte?

Rešpektujem každého fotografa, pretože verím, že všetci svojou prácou podstupujú určité riziko. Potrebujú odvahu a často sú na všetko sami. Okrem samotného fotenia si mnohí musia robiť aj marketing, oslovovať agentúry alebo noviny. Nemajú žiadnu istotu a veľa riskujú. Otázne je to aj s financiami a ochranou ich autorských práv. Nie je to ľahká profesia.

Ako sa dá zachovať vysoká úroveň kvality novinárskej fotografie v čase silnejúcich tlakov na prácu a výkon fotografov?

Poctivosťou a neustálym vzdelávaním sa. Fotografická gramotnosť je totiž obzvlášť dnes veľmi dôležitá. Absentuje tu lepšia komunikácia medzi rôznymi generáciami fotografov a odovzdávanie si skúseností. V každom prípade, dôležité je uchovať si aj motiváciu a vášeň. V histórii fotky už bolo povedané všetko, vstúpiť do nej je preto ťažké. Stále však treba skúšať hovoriť o tých istých veciach, hoci inak. Ísť vlastnou cestou, ale vždy pri tom myslieť na publikum.

Mladí žijú v bubline

S nástupom internetu majú fotografi čoraz viac možností ukázať svetu svoje diela. Na druhej strane aj samotných fotografov je čoraz viac. Je dnes ľahšie alebo ťažšie presadiť sa?

Je to výrazne ťažšie. Konkurencia je oveľa väčšia. A nebezpečné je tak trochu aj to, že všetci chcú medzi sebou súťažiť, čo často znamená kopírovať prácu niekoho druhého, niekoho oceňovaného. Existujúce fotografické práce treba študovať ako inšpiráciu, nie ich vykrádať.

Internet má navyše jednu nevýhodu, doba trvanlivosti je na ňom veľmi nízka. Fotky sú tam už po pár dňoch mŕtve. Zato ikonické fotografie si prezeráme kolom dokola. Stále sú reprodukované a nanovo vytvárané. Internet je len začiatok, aby fotograf získal prvých divákov.

Okrem toho sa napríklad stáva, že fotky z konfliktných zón sú nezákonne využívané ako propaganda jednou alebo druhou stranou. Dobrý fotograf vopred rozmýšľa, ako urobiť fotku komplexnou v jej výpovedi, aby ju nikto nemohol zneužiť. Aby bol jej obsah jednoznačný. A to je veľká výzva.

Vidíte rozdiel medzi súčasnou generáciou fotografov a ich predchodcami?

Ten rozdiel je obrovský. V štýle aj spôsobe fotenia. Avšak vo fotografii dlhodobo dominujú takzvané biele západné fotky, ako aj editori, ktorí oslovujú biele západné publikum. Lenže vizuálny jazyk fotografie je ďaleko rozmanitejší. Úžasné fotografie tvoria profesionáli z Latinskej Ameriky, Afriky či Ázie. Stojí pred nami veľká výzva začať sa pozerať na fotografie inak.

Tvorba mladých fotografov je navyše veľmi subjektívna. Oproti tradičnej fotografii viac zahľadená do seba. Odzrkadľujúca realitu či bublinu tvorcu. A to je nebezečné, nemôžeme hovoriť len o nás, to by bol príliš privilegovaný postoj. My musíme hovoriť o tých, ktorí sa vyjadrovať nemôžu.

Maral Deghati

Fotoeditorka a kurátorka Maral DeghatiZdroj: Archív Maral Deghati, Autor: Matt Stuart

je fotoeditorka, kurátorka, producentka a pedagogička, ktorej špecializáciou je novinárska fotografia. Má vyše pätnásťročné skúsenosti v oblasti fotoreportérstva, manažmentu a vzdelávania v Európe, v Ázii a v Afrike. Pôsobila v rôznych oblastiach fotografického odvetvia, od reportáží až po predaj, na redakčnej i obchodnej úrovni. Od roku 2012 je jednou z programových vedúcich nadácie a festivalu WARM. V súčasnosti pôsobí ako manažérka vzdelávania v Nadácii World Press Photo v Amsterdame.

V TRENDE č. 37, ktorý vychádza 13. septembra, si môžete prečítať rozhovor s uznávaným talianskym fotografom konfliktov a humanitárnych kríz Francescom Zizolom

  • Tlačiť
  • 0

Tagy fotografia, Slovak Press Photo

Diskusia (0 reakcií)