Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Investori do slovenských vín majú málo informácií

01.12.2001, 00:00 | Peter Kremský | © 2001 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

9f7d880e6620d7ba5acfe20792b862e5.gif



Pestovanie viniča a dorábanie vína má na území Slovenska už takmer tritisícročnú tradíciu. Na vrchu Molpír v Malých Karpatoch archeológovia vykopali sedem vinohradníckych nožov a hlinenú nádobu na víno zo 7. až 6. storočia pred Kristom. Sú dôkazom, že sa na Slovensku pestovalo hrozno a pilo víno už pred príchodom Rimanov - ešte za čias Keltov.


Komunistický režim zaviedol rovnostárstvo a dôraz na množstvo namiesto na kvalitu aj do vinárstva. Výroba vína sa sústredila do niekoľkých veľkopodnikov a podarilo sa takmer zničiť tradíciu v jednotlivých regiónoch. Jej oživenie nastalo až v 90. rokoch minulého storočia. Objavujú sa malé vinárske firmy a čoraz viac milovníkov a zberateľov vína, ktorí sú za kvalitu ochotní dobre zaplatiť.

    Som ochotný zaplatiť viac za kvalitné víno

    ded5af35780c882240e762a8faad8530.gif


    Pozn: Cieľová skupina všeobecná populácia 14+, 2075 respondentov
    PRAMEŇ: Market & Media & Lifestyle - TGI, Median, II etapa 2001

"Keď spoločnosť žije v pokoji, rozvíja svoju kultúrnosť a rastie aj jej materiálne zabezpečenie, začnú ju rozmaznávať zberateľské vášne," vysvetľuje vedúci Katedry biochemickej technológie Chemickotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a jeden z najväčších slovenských znalcov vína Fedor Malík. "Tak ako vždy boli filatelisti či numizmatici, ktorí boli za svojím úlovkom ochotní sliediť mesiace a vydať zaň posledné peniaze, v súčasnosti vznikajú aj skupiny ľudí, ktoré zbierajú vzácne vína."


Informácie chýbajú


Investori či zberatelia kupujú dobré ročníky najmä červených vín, ktoré majú potenciál časom získavať na kvalite. V prípade úspechu majú takéto fľaše o päť až desať rokov aj desaťnásobnú hodnotu ako v čase získania. Mnohí zberatelia vedia potenciál vína odhadnúť, iní sa spoliehajú na informácie znalcov, podobne ako napríklad pri nákupe akcií na burze. "Slovensko však do vyspelého sveta, ktorý má dosť peňazí a času na realizáciu takýchto zberateľských vášní, žiaľ, ešte nepatrí," ťažká si F. Malík.


Zberateľ to má podstatne ľahšie pri nákupe vín z krajín, ako je Francúzsko, Nemecko alebo Rakúsko. Vydávajú sa tam zborníky hodnotení jednotlivých oblastí, odrôd, ročníkov i vín jednotlivých výrobcov. Mnohé z nich sú dostupné v internete. Na Slovensku zatiaľ systém nezávislého hodnotenia vín neexistuje. "Máme len štátnu komisiu, ktorá hodnotí kvalitu vína pred uvoľnením do obchodnej siete. Úsmevné je, že sa skladá z výrobcov vína, to nenájdeme nikde na svete," hovorí profesor biochémie.


Menší výrobcovia kvalitného vína na Slovensku

 

 

 

Oblasť

 

 

Ročná

produkcia

(tis. l)

Víno Matyšák, Pezinok

malokarpatská

300

Pavelka-Sobolič, Pezinok

malokarpatská

250

Karpatská perla, s.r.o., Šenkvice

malokarpatská

250

Pegas Gáži a syn, Častá

malokarpatská

75

Víno Mrva&Stanko, Trnava

malokarpatská

50

Víno Masaryk, s.r.o., Skalica

malokarpatská

75

Rivel, s.r.o., Mužľa

juhoslovenská

100

Družstvo, Dvory nad Žitavou

juhoslovenská

150

Vinárstvo Vinanza, s.r.o., Vráble

nitrianska

3 000

Wood SŠ Radošina, s.r.o.

nitrianska

200

J.&J. Ostrožovič, Veľká Tŕňa

tokajská

300

PRAMEŇ: Fedor Malík - Tisícročné víno


"Je to preťažká situácia. V časopise Vinič a víno sa pokúšame o nezávislé hodnotenie kvalitného vína, ale vždy sa nájde niekto, kto je ukrivdený, a ohradzuje sa, že to hodnotili ľudia, ktorí tomu nerozumejú," sťažuje sa F. Malík. "Musíme si však zvyknúť, že by to mali robiť nezávislí ľudia - enológovia, obchodníci a novinári. Spotrebiteľ potrebuje niekoho, kto mu dokáže poradiť, čo si má kúpiť a odložiť do archívu."


Výnimočné roky


Ďalším problémom slovenských vinárov je krátka tradícia a slabá záruka kvality. Vínam spred roku 1997, keď vstúpil do platnosti nový vinohradnícky zákon, chýba "rodný list", pri väčšine z nich nie je isté, či sa do nich nepridával repný cukor a chemické stabilizátory, najmä kyselina sorbová.


Práve ročník 1997 však bol podľa F. Malíka famózny najmä pre biele vína: "Boh nám dávno nedoprial toľko dobrých ročníkov, ako boli tri zo záveru 20. storočia." Rok 1999 bol úspešný pre biele i modré odrody a vlaňajšok najmä pre modré. Tie môžu byť dobrým základom na založenie vinotéky.


Z bielych vín má na Slovensku podľa F. Malíka najväčší potenciál na archiváciu, zrenie, a teda aj investičný nákup odroda rizling rýnsky. Trochu nižšie šance pripisuje veltlínskemu zelenému a rulandskému bielemu. Najmenej vhodná na archiváciu je z bežných slovenských vín odroda Müller Thurgau. Výrobcovia vína však ponúkajú aj množstvo zriedkavejších odrôd, ako napríklad dievčie hrozno, pálava, neuburské, sauvignon blanc, chardonnay, rulandské šedé a podobne.


Na investovanie sa však vo svete využíva najmä špičkové červené víno, ktoré potrebuje veľa času na získanie dokonalosti. "Vždy popudím odbornú verejnosť, keď poviem, že nevieme robiť červené vína," prezrádza F. Malík. "Modré hrozno však potrebuje viac slnka a iné podnebie ako u nás."


Okrem toho sa podľa jeho slov na Slovensku červenému vínu málokto venuje a púšťa sa príliš skoro do obchodnej siete. Pretože ide o komplikované chemické médium, potrebuje niekoľko rokov na to, aby vyzrelo. "Červené víno by sa až na výnimky nemalo dostať do obchodnej siete skôr ako po dvoch rokoch zrenia," upozorňuje odborník.


Ako tvrdí, slovenské červené vína sú buď príliš kyslé - nemajú odbúranú kyselinu jablčnú, alebo príliš sladké, dochucované repným cukrom. Vo svete je 99 percent predávaných červených vín suchých, zatiaľ čo 80 percent vín zo Slovenska patrí do kategórie polosuchých a polosladkých.


Štát pritom za socializmu investoval veľké prostriedky do šľachtenia odolnejších odrôd. Dozrievajú o niekoľko týždňov skôr ako cabernet sauvignon či frankovka, pričom si udržiavajú ich chuť, farbu a vlastnosti. Podobne majú väčšiu odolnosť odrody vyšľachtené v Nemecku, ako je dornfelder alebo domina. Vo vinohradoch sú však zriedkavé.


Slovenské vína ocenené v posledných rokoch na medzinárodných súťažiach

Odroda, ročník

Výrobca

Ocenenie

Červené vína

Domina 1998

Matyšák Pezinok

zlato Ľubľana 2000

Alibernet 2000

Pavelka Pezinok

zlato Vinoforum Praha 2001

Cabernet Sauvignon 1999

Mrva&Stanko Trnava

zlato Ürgüp 2000

Alibernet 1997

Víno Nitra

zlato Vinoforum Krk 2000

Biele vína

Neuburské 2000

Matyšák Pezinok

striebro Solún 2001

Pálava 2000

Matyšák Pezinok

zlato Ľubľana 2001

Rizling vlašský 1997

Vinársky závod Pezinok

zlato Vinoforum Krk 2000

Rulandské biele 1996

Pavelka Pezinok

striebro Vinovita Zagreb 1998

Chardonnay 2000

Mrva&Stanko Trnava

striebro Solún 2001

Tramín 1988

Movino Veľký Krtíš

zlato Ľubľana 1997

Muškát Ottonel 1998

Víno Nitra

striebro Vinitaly 2000

Rizling vlašský 1989

Vinanza Vráble

zlato Porto 1998

Rulandské biele 1992

Vinanza Vráble

zlato Vinoforum Krk 2000

Rizling rýnsky 1996

Chateau Topoľčianky

zlato Kišiňov 2001

Sauvignon 2000

Wood Radošina

šampión Vinoforum Praha 2001

Tokajský výber 4-putňový 1979

Galafruit Malá Tŕňa

striebro Ľubľana 1997

Tokajský výber 6-putňový 1993

J&J Ostrožovič Veľká Tŕňa

striebro Vinoformu Lednice 1999, striebro Vinoforum Ptuj 1998

PRAMEŇ: Fedor Malík - Tisícročné víno


Slovenské špeciality


Cabernet sauvignon je typickou francúzskou odrodou. Obsahuje veľa trieslovín, preto takéto vína potrebujú dobre vyzrieť najlepšie v sudoch z barikového duba. Majú sýtu farbu, výraznú, hlbokú vôňu a chuť, zväčša pripomínajúcu čierne ríbezle. Na Slovensku sa hojne pestuje, potrebuje však veľa slnka, preto sa málokedy vydarí. Podľa F. Malíka sa vo výnimočných rokoch urodí špičkový cabernet najmä vo Vrábľoch, Pezinku, Skalici či Nitre.


"Svätovavrinecké mnohí hania, ja naň však nedám dopustiť," tvrdí profesor biotechnológie. Podľa jeho slov dozrieva pomerne skoro a dajú sa z neho robiť kvalitné vína kategórie "vin neuf", ako je francúzske Beaujolais. Aj na Slovensku sa rozvíja tradícia predstaviť nedočkavým zákazníkom v novembri - na sv. Martina alebo sv. Katarínu - mladé červené, ale aj biele víno ako predzvesť ďalšieho ročníka. Je to šikovný marketingový ťah na pritiahnutie pozornosti do postupne sa otvárajúcich pivníc.


Vavrinecké navyše podľa F. Malíka pomáha vinárovi stať sa majstrom v jednej z najdôležitejších múdrostí - vedieť víno narezať, čiže miešať: "Je to taká inteligentná odroda, že sa môže rezať s hocijakou inou." Ako vysvetľuje, slovenské vinohradníctvo vyrástlo z nemeckej školy, kde sa vysoko cenia len vína z jednej odrody hrozna. Francúzske myslenie je však iné - spojiť odrody, ktoré sa navzájom dopĺňajú. "Celá sláva Bordeaux je založená na troch- -štyroch modrých odrodách," vraví F. Malík.


Slovenskou osobitosťou je aj tradične pestovanie modrej frankovky - pôvodne nemeckej odrody. Tiež má veľa trieslovín, mohutnú chuť a vôňu, je vhodná na vyzrievanie. "Ide o najstaršiu odrodu v strednej Európe, málo sa jej však venujeme a propagujeme ju. Mohlo by z nej byť vynikajúce víno," je presvedčený odborník a dodáva: "V takejto mohutnej a drzej podobe ju však svet neprijme." Podľa neho by bolo riešením jej rezanie so svätovavrineckým a cabernetom sauvignonom. Najlepšia frankovka sa rodí v Rači a Skalici.


Ďalšími zaujímavými odrodami, ktoré sa na Slovensku objavujú, sú alibernet alebo modrý portugal. Postupne sa objavuje čoraz viac rezaných vín, ktoré si získavajú sympatie zákazníkov i ocenenia na medzinárodných súťažiach. Domina ročník 1998 od pezinskej firmy Matyšák, zmiešaná s niekoľkými percentami cabernetu sauvignon, získala napríklad vlani zlatú medailu na výstave v Ľubľane. Bolo to po prvý raz, čo takýto úspech dosiahlo slovenské červené víno. Ďalšia pezinská firma Pavelka-Sobolič zasa prišla na trh s odrodou neronet, ktorá je krížencom troch odrôd červeného vína.


Prednosti malých


Hoci sa veľkovýrobcovia vína napriek konkurzom a nevyjasneným vlastníkom udržali na trhu, F. Malík pri hľadaní kvalitného vína skôr odporúča poobzerať sa po menších nových producentoch: "U veľkých nie je kvalita vždy spoľahlivá. Objavili sa však firmy, ktoré majú iné chápanie poslania vína v spoločnosti. Títo ľudia majú víno na srdci."


Ich produkty sú podľa neho výsledkom každodennej tvrdej roboty. Za veľmi ťažkých podmienok si prenajímajú vinohrady, kupujú pôdu, vysádzajú nové vinice a ich špička je porovnateľná s dobrými európskymi vínami.


Kvalitné víno sa dá na Slovensku nakúpiť najlepšie priamo u výrobcu. Najmä vo väčších mestách však vznikli vinotéky, ktoré ponúkajú bohatý výber domácich i zahraničných produktov. Len v centre Bratislavy ich je aspoň šesť. Kvalitné archívy si vybudovali niektoré reštaurácie. Svojou ponukou sú známe najmä hotely Devín a Dukla v Bratislave alebo Tatra v Trenčíne.


Ceny za kvalitné víno s prívlastkom sa pohybujú u výrobcu od 120 do 200 Sk, v obchode zhruba o 40 percent vyššie. Špičkové červené víno, vhodné na archiváciu, však býva ešte drahšie. Napokon, iba kvalitný korkový uzáver stojí 20 až 30 korún.


Univerzálny recept na nájdenie kvalitného vína nepozná ani profesor enológie: "Treba chutnať, skúšať, možno sa aj občas popáliť a stále sa učiť. V posledných rokoch vyšlo u nás aspoň desať kníh o tejto problematike." Hoci chýba hodnotiaci systém, informácie o kvalitných vínach možno získať napríklad počas vinobrania, malokarpatských dní otvorených pivníc či pezinských vínnych trhov.


A tajný tip? "Pezinská firma Pavelka-Sobolič napríklad tohto roku ešte v polovici novembra nemala zozberaný rizling rýnsky a vlašský. To bude zrejme víno s prívlastkom vynikajúcej kvality," prezrádza Fedor Malík.


Príklad hodnotenia vína odrody rulandské šedé

(1 - prijateľné, 2 - zaujímavé, 3 - dobré, 4 - veľmi dobré, 5 - vynikajúce)

Rulandské šedé 2000, neskorý zber,Víno Mrva&Stanko Trnava

Reduktívne svieže víno svetlej zelenkastej farby s ľahkou ovocnou vôňou, v ktorej nájdeme šupky z pomaranča. Na prvý dojem hladká a jemnejšia chuť je zvýraznená kyselinami, ktoré dávajú predpoklad dlhého zrenia. Moderné víno, ktorého potenciál sa naplno rozvinie po určitom čase, sa oplatí ochutnať po rokoch zrenia.

Hodnotenie: 3,5

Radošinský Klevner 1999, akostné víno, Wood - SŠ Radošina

V porovnaní s prvou vzorkou má víno o stupeň vyššiu farebnosť. Pichľavá nekultivovaná vôňa a chuť s tónmi aldehydov dokumentujú vyššie kvasné teploty, a nie harmonickú štruktúru vína.

Hodnotenie: 1,5

Rulandské šedé 1999, kabinetné víno, Vinanza Vráble

Svetložltá farba, plný medovo-agátový buket a decentná chuť s tónmi sušeného ovocia a kvietkov vanilky uspokoja aj náročného spotrebiteľa. Zaujímavo pôsobí veselá dochuť vína s jemne kyslastým chvostíkom.

Hodnotenie: 4

Rulandské šedé 1999, bobuľový výber, Víno Masaryk Skalica

Zlatistý farebný odtieň a mierne naoxidovaná vôňa pripomína prezreté hrozienka, med a cukríky. Dobre vyzretú chuť príjemne osviežujú vyššie kyseliny, víno pôsobí vyrovnane s pekným celkovým dojmom.

Hodnotenie: 3,5

Rulandské šedé 1997, výber z hrozna, Víno Hacaj Pezinok

Víno vynikajúceho ročníka osloví príjemnou zelenožltou farbou a plnou harmonickou chuťou s kúskami citrusov, ktorá však na konci jazyka senzoricky zhrubne. Acetálovo-octová vôňa kazí spočiatku svieži dojem vzorky.

Hodnotenie: 2,5

Tri ďalšie vzorky šesťčlenná komisia vopred vyradila pre príchuť po korku a technologickú neprijateľnosť.

PRAMEŇ: Vinič a víno 5/2001


FOTO - BUSINESS WIRE

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)