Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Maroko - krajina zmyslových zážitkov

02.05.2015, 05:00 | Daniela Rifai

Maroko dávno fascinovalo filmových tvorcov a napríklad i módneho návrhára Yvesa Saint Laurenta. Ako cestovateľský cieľ stále viac naberá na atraktivite.

  • Tlačiť
  • 0

Tento rok sa africká krajina ocitla medzi najvychytenejšími destináciami viacerých uznávaných turistických sprievodcov. Určite právom. Maroko je najbezpečnejšou krajinou Afriky, pre ktorú je turizmus jeden z najsilnejších ťahúňov ekonomiky. Našťastie, nestráca v dôsledku toho - na rozdiel od mnohých iných - na autenticite. Cestovateľ má síce pocit, že je oňho naozaj dobre postarané, no zároveň zažíva všetku rozmanitosť a odlišnosti, ktoré robia orientálnu krajinu zaujímavou.

Pestrá nádhera

Marockú architektúru výstižne opisujú ako tajomnú, krásnu a vábivú. Výrazne dekoratívna, využíva širokú paletu farieb s citom a vkusom, s veľkým zmyslom pre detail. Táto vycibrenosť sa prejavuje vo všetkom, od marockých domov, cez šaty, plechové čajníky a cukorničky, až po ručne tkané koberce. Moderné je zmysluplne zakomponované do tradičného. Rušné mestá, kúpele, dobré jedlo, more, hory a púšť. Maroko by sa dalo objavovať celé mesiace a vždy by bolo, čo vidieť. Alebo len oddychovať na pláži v jednom z hotelíkov, ktoré pripomínajú Tisíc a jednu noc, či v preslávených parných kúpeľoch hammam.

Jardin Majorelle, Marakéš v Maroku

My sme však mali na Maroko iba šesť dní, a tak sa bolo treba rozhodnúť. Jasným cieľom bola Sahara a Marakéš, a tak sme tentokrát Fez, ikonickú Casablancu i ďalšiu obľúbenú prímorskú destináciu Agadir, s ťažkým srdcom vynechali. Trojdňový dobrodružný výlet na púšť a pár dní túlania po legendárnom meste napokon prinieslo pocit plnohodnotnej dovolenky, naplnenej poznávaním aj oddychom.

Práve marocká časť Sahary patrí z hľadiska dopravy aj bezpečnosti medzi najlepšie dostupné. Hoci výlet na púšť sa dá rezervovať s predstihom, rezervácia vopred nie je nevyhnutná. Ponúka ho v rôznych variáciách množstvo agentúr i jednotlivých sprievodcov.

Stačí sa deň pred plánovanou cestou poprechádzať v okolí hlavného rušného námestia Jamaa el Fnaa. Človek okrem nespočetných predavačov takmer naisto natrafí buď na cestovnú agentúru alebo, ešte pravdepodobnejšie, na sprostredkovateľa, ktorý ho do blízkej cestovky dovedie. Ak by aj nie, v každom hoteli či riade sú výlety v ponuke tiež.

Možností ako sa dostať na púšť je viacero, záleží od preferencií. Niekto chce mať vlastného sprievodcu s klimatizovaným terénnym autom, niekomu postačí aj minibus pre pätnásť ľudí. Cena závisí od intenzity a šikovnosti vyjednávania. Maximum sa pohybuje okolo 350 eur na osobu pri „vlastnom” aute a šoférovi, no rovnakú trasu možno absolvovať aj za 60 eur minibusom. V oboch prípadoch je v cene spravidla zahrnutá cesta, jedna noc v lepšom či horšom hoteli, nocľah v stane na púšti, večere a raňajky, jazda ťavou po púšti a šofér - sprievodca. Bez ohľadu na výslednú cifru po vyjednávaní ide o výdavok, ktorý človek sotva oľutuje.

Hory a mestá

Cesta na Saharu sa začína skoro ráno. Po dvojhodinovom, nie príliš neobvyklom zdržaní, keď je cesta z nejakého dôvodu uzavretá, vyrážame v ústrety High Atlas Mountains. Rútiac sa po serpentínach sledujeme vysokánske zasnežené hory.

Šoféra kľukaté cesty vôbec neobmedzujú v razantnej jazde. Onedlho sa scenéria zásadne mení a viac zodpovedá tomu, že mierime na púšť. Popoludní sa dostávame do známeho berberského mestečka Ait Benhaddou, chráneného Unescom. To je v prvý deň naša hlavná zastávka. Jeho pozoruhodné uličky, lemované hlinenými domami, sa stali filmovou scénou pre desiatky filmov. Opevnené mesto na kopci je pôsobivé a ponúka prekrásne výhľady.

Už potme dorazíme do hotela a servírujú nám tradičné marocké jedlo Tajin. Ráno nás čaká ďalší silný zážitok, keď sa nám po prebudení naskytne výhľad na vysoké oranžové skaliská, kaňon Todgha Gorge, ktorý nás obklopuje z každej strany a neskôr sa vyberieme obzrieť si ho dôkladne.

Marocký riad (malý hotel)Zdroj: Daniela Rifai

Na Sahare

Potom sa už bez väčšej pauzy uberáme k Sahare, aby sme ju zastihli na vrchole krásy, pri západe slnka. A naozaj, magická atmosféra a krása pieskových dún Sahary dokáže zatieniť všetky nádhery, ktoré sme videli v predchádzajúce dni. Každý má pripravenú ťavu, ktorá nás pokojným tempom spoľahlivo, po asi hodine cesty, odnesie k stanom.

Po večeri si vyšliapeme kúsok na kopec, aby sme boli ešte bližšie k nebu posiatemu hviezdami. Teplota v noci klesá naozaj prudko, a tak je v stane chladno napriek tomu, že máme k dispozícii dve veľmi ťažké, no nie až také teplé prikrývky. No je to len zanedbateľná obeť vzhľadom na intenzitu zážitkov.

Ďalším z nich je východ slnka. Je čas pomaly sa vybrať na cestu späť, no nám sa vôbec nechce odísť. Pieskové duny lákajú, aby sa po nich človek túlal. Rozhodnúť sa pre jeden z niekoľkodňových výletov po púšti, ktoré bývajú v ponuke miestnych cestoviek, určite má význam. Bežné sú štvordňové alebo aj dvojtýždňové putovania so zastávkami v oázach. Pri odchode si hovoríme, že nabudúce určite zvolíme dlhšiu variantu. Teraz nás ale čaká vyše šesťsto kilmetrov kľukatých ciest naspäť do Marakéša.

Sahara, MarokoZdroj: Daniela Rifai

Návrat do ruchu Marakéša je trochu šokom po predchádzajúcej noci na púšti. Hluk, množstvo ľudí a trúbiace motorky, predierajúce sa pomedzi ľudí. No čaká nás noc v krásnej izbe v riade, ktorý sa nachádza uprostred mediny.

Za nenápadnými dverami, ku ktorým nás za drobný poplatok musel priviesť náhodný miestny, sa skrýva malý orientálny „palác.” Namiesto aby si žiadali pas, nás už na recepcii čakajú a milo nás vítajú. Rovnako ako v riade predtým, aj tu nám ako prvé ponúknu mätový čaj s koláčikmi. Formality vraj počkajú, najprv si máme oddýchnuť. Európan si len ťažko vzdychne nad tým, ako môže vyzerať pomer ceny a kvality.

Marakéš

V MarakéšiZdroj: Daniela Rifai

Jedným z najzaujímavejších miest Marakéša je obrovské námestie Jamaa el Fnaa. Od rána do večera pulzuje životom. Predavači tu odušu ponúkajú všetko, od dekorácií po možnosť odfotiť sa s hadom okolo krku. Práve preto dokáže byť toto miesto rovnako zaujímavé, ako aj únavné. Po dvoch či troch hodinách odbíjania najrôznejších ponúk preto dobre padne oddýchnuť si v jednej z mnohých kaviarní. Veľmi autentickú atmosféru majú aj malebné uličky mimo hlavného námestia.

Sú výrazne pokojnejšie a dávajú človeku priestor poobzerať sa naokolo bez toho, aby musel príliš čeliť marketingovým aktivitám predavačov.

Oázou pokoja je ale jedno z ďalších známych miest Marakéša, snová záhrada Jardin Majorelle. Dielo francúzskeho umelca Jacquesa Majorella v roku 1980 kúpili Yves Saint Laurent a jeho partner Pierre Bergé a zachránili ho tak pred developerským projektom, ktorý by miesto premenil na hotelový komplex. Už spustnutú záhradu zrekonštruovali, aby sa „Jardin Majorelle stala tou najkrajšou záhradou pri rešpektovaní vízie Jacquesa Majorella” a nasledujúce roky tak bola nekonečným zdrojom inšpirácie pre známeho dizajnéra. Po jeho smrti v roku 2008 P. Bergé záhradu venoval nadácii, ktorú spoločne založili. Záhrada prekvitá v každom ročnom období a priťahuje desaťtisíce turistov aj vďaka prepojeniu s dizajnérom.

Prechádzka pomedzi všemožné druhy kaktusov a iných rastlín v tejto exotickej záhrade bola pre nás tou najlepšou možnou voľbou na posledný deň v Maroku.

Autorka je spolupracovníčkou TRENDU. O cestovaní a móde píše na blog Smellofjasmine.com

  • Tlačiť
  • 0

Tagy cestovanie, Maroko

Diskusia (0 reakcií)