Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Mladí chlapci sú v kríze, varuje autor väzenského experimentu

16.09.2015, 00:01 | Jozef Tvardzík | © 2015 News and Media Holding

Sme v kríze, tvrdí slávny psychológ Philip Zimbardo. Má na mysli mladých chlapcov, ktorí sa izolujú, vyhľadávajú fiktívne svety počítačových hier a strácajú schopnosti potrebné na to, aby v budúcnosti obstáli v spoločnosti.

  • Tlačiť
  • 23

Tvrdí to autor slávneho stanfordského väzenského experimentu v najnovšej knihe Man (Dis)connected: How Technology Has Sabotaged What It Means To Be Male.

„Chlapci častejšie zlyhávajú v škole, nezvládajú to vo vzťahoch s dievčatami a sexuálne so ženami,“ tvrdí psychológ.

Celá kniha je postavená na (miestami prílišnom) zovšeobecňovaní, ktoré sa opiera o základnú premisu: dievčatá prakticky vo všetkom vynikajú a chlapci sa naopak zhoršujú. Netýka sa to len vzdelania, ale aj plánov na zakladanie rodiny, nábehu v kariére, pasívneho konzumu televízie, porna či videohier a tento efekt sa odzrkadľuje aj na ich horšom zdraví.

Jeho tvrdenie z časti potvrdzujú štatistiky. Začiatkom roka OECD zverejnila štúdiu, ktorá analyzovala výsledky zo školského testovania PISA 2012 so zameraním na žiacke postoje, správanie a výsledky vo vzdelávaní. Zo štúdie vyplýva, že 15-roční chlapci majú horšie študijné výsledky ako dievčatá, nižšiu úroveň vedomostí, menej sa zaujímajú o školu a častejšie končia štúdium predčasne - bez akejkoľvek kvalifikácie.

O osem percent viac chlapcov ako dievčat napríklad uvádza, že škola je pre nich len stratou času. Chlapci strávia v priemere o hodinu času týždenne menej nad domácimi úlohami ako dievčatá, častejšie utekajú k videohrám a menej čítajú „pre vlastné potešenie“. Na druhej strane sú lepší v matematike a prírodných vedách, ale vedci to pripisujú skôr tomu, že z týchto predmetov majú dievčatá väčšie obavy.

Chýbajúci otec

Slávny psychológ problém „odtrhnutia chlapcov od reality“ pripisuje chýbajúcemu mužskému vzoru. Čoraz viac detí vyrastá v rodinách bez otca. Ich neprítomnosť zasahuje oveľa citlivejšie chlapcov ako dievčatá. Príkladom sú štatistiky zo Spojených štátov, kde bez otca vyrastá 41 percent detí a stará sa o nich primárne matka. Ešte horšie to dopadne v prípade matiek, ktoré majú menej ako 30 rokov – tam je podiel single matiek dokonca 50 percent. „To znamená, že každý druhý chlapec vyrastá bez otca a niekedy sa to deje už od veku dieťaťa,“ vraví P. Zimbardo.

Otec so synom na prechádzkeZdroj: flickr.com/Petras Gagilas

Nie je to pritom len problém Američanov, ale aj trend na Slovensku. Posledný veľký prieskum Štatistického úradu tento trend nepriamo potvrdil. V roku 2013 sa takmer 55-tisíc detí narodilo vyše 20-tisíc slobodným matkám (37 percent), čo je najvyšší podiel za posledných desať rokov.

„Chlapci z rozvrátených rodín bez otcovskej prítomnosti mali problémy začleniť sa a nájsť si svoje miesto v spoločnosti aj v minulosti a je to tak aj teraz. Ľahšie podliehali vplyvu rovesníkov, partií, najmä tých s dominantným vodcom,“ tvrdí detská psychologička Juliána Kordovanová. Vraví, že ak sa v partii rovesníkov vyskytovalo nežiaduce správanie ako užívanie alkoholu alebo kriminálna činnosť, chlapec bez otca im ľahko podľahol. „Tým chcem povedať, že mladí ľudia vzory potrebujú a ak ich nemajú vo svojom najbližšom okolí, hľadajú si ich kde môžu. Ale neviem, kto by mohol byť vzorom pre mladých chlapcov vo virtuálnej realite a tým by im nahradil reálne vzťahy,“ dodáva psychologička.

Problém chýbajúceho otca sa podľa P. Zimbarda prejavuje aj na vyčerpaní a strese matky, ktorá musí pracovať aj na dvoch úväzkoch, aby rodinu uživila. Na deti majú menej času a preto sa chlapci skrývajú do svojej izby, kde žijú v kyberpriestore, aby našli bezpečie a uznanie.

To isté sa pritom deje aj u chlapcov, ktorí žijú v úplnej rodine – v tomto prípade nejde o fyzickú, ale psychickú absenciu otca. Nedávno denník The New York Times zverejnil štúdiu, podľa ktorej sa otcovia zhovárajú s ratolesťami len 30 minút týždenne, ale pred telkou alebo počítačom strávia až 44 hodín týždenne. Dialóg s rodičom tak tvorí niečo vyše percenta času, čo je veľmi málo.

Na druhej strane varovania P. Zimbarda niektoré štúdie popierajú. V máji sme informovali o analýze, v ktorej sa prišlo k záveru, že zaneprázdnenosť rodiča nemá štatisticky významný vplyv na ďalší rozvoj alebo spokojnosť dieťaťa – týka sa to aj emocionálneho vývoja, správania sa v spoločnosti až po prospech v škole. Pravda, iní vedci tieto závery ostro kritizovali.

Detská psychologička Pavla Koucká tvrdí, že oveľa dôležitejšie ako hodiny trávené s deťmi je kvalita stráveného času – zhováranie sa s deťmi alebo spoločné čítanie kníh. To môže byť problém aj na Slovensku, kde okolo 40 percent školákov vo veku 11 rokov nemá rodičmi určené pravidlá a deťom ponechávajú voľnú ruku, ako dlho budú pozerať televíziu alebo hrať počítačové hry. Medzinárodná štúdia Health Behaviour in School-Aged Children o deťoch na Slovensku poukázala, že polovica školákov môžu jesť aj pred počítačom a 40 percent z nich môžu jesť sladkosti kedykoľvek a v akomkoľvek množstve.

To je podľa P. Zimbarda, ktorý vyrastal v tradičnej rodine sicílskych imigrantov, zásadná chyba. Spoločné obedy a večere sú podľa neho pre rodiny to najdôležitejšie - je to jedinečná príležitosť ako sa rodiny dokážu spoločne porozprávať a „zdieľať spoločné hodnoty“.

Večera je aj o zdieľaní zážitkov a hodnôtZdroj: flickr.com/makelessnoise

Autor neostáva len pri subjektívnom názore, ale odvoláva sa aj na štúdiu, podľa ktorej u rodín, v ktorých spoločné večere nie sú štandardom, sa zvyšuje až štvornásobne pravdepodobnosť, že chlapci budú v budúcnosti fajčiť alebo užívať drogy a dvojnásobne sa zvyšuje pravdepodobnosť, že budú užívať marihuanu alebo popíjať alkohol. Dôležitosť otca zdôvodňuje takzvanou podmienenou láskou.

Úlohu otca v rodine pre chlapcov zdôvodňuje aj akými typom prísnosti, ktorá dopĺňa matkinu lásku. „Mama vás miluje bezpodmienečne, aj keď prídete domov so zlou známkou, mama vás stále ľúbi,“ hovorí P. Zimbardo. U otcov je to inak, pretože deťom dokážu pohroziť a lásku voči nim podmieňujú tvrdšími pravidlami. Práve otec je autorita, ktorá si vymáha plnenie pravidiel v domácnosti alebo v škole zákazmi (v spolupráci s matkou).

Zlé videohry?

Špeciálnym problémom podľa autora sú vraj počítačové hry, slúžiace ako útočisko pre chlapcov z nefunkčných rodín. Raz stretol chlapca, ktorý denne visel na videohrách aj 15 hodín denne. Psychológ tvrdí, že množstvo hodín za počítačom vo virtuálnej realite mení zmýšľanie chlapcov a ich vnímanie reality sa pod vplyvom videohier, ale aj porna mení. V Británii je server PornHub v návštevnosti na 35. mieste u detí vo veku od šesť do 14 rokov. Priemerný mladý Američan pozerá porno dve hodiny týždenne. „Častokrát to strieda. Zahrá si videohru dve-tri hodiny a keď je unavený prepne na porno,“ vraví psychológ.

Nie všetci so zovšeobecnením, že videohry kazia charakter mladého človeka, súhlasia. Riaditeľ vzdelávacej spoločnosti Scio Ondřej Šteffl je v našom regióne dlhodobo veľkým kritikom klasických škôl, ktoré skôr utláčajú rozvoj detí a videohry považuje za prirodzený vývoj vo vzdelávaní. „Videohry sú súčasťou moderného vzdelávania rovnako ako filmy alebo knihy. Nič sa, samozrejme, nesmie preháňať a dieťa by nemalo hrať neobmedzene. Na druhej strane zakazovať deťom ich hrať je kontraproduktívne,“ povedal pre portál iDnes.cz O. Šteffl.

Rodičia podľa neho by mali hľadať také videohry, ktoré vedú k rozvoju detí, ale tvrdiť, že hranie počítačových hier je len škodlivé, je podľa neho nešťastné. „Prostriedkov, ako zistiť, ktorá hra je pre dieťa vhodná a čo ho môže naučiť, je už aj u nás na internete veľa," tvrdí.

Porno naše každodenné

Každý muž a chlapec sa podľa psychológa bojí odmietnutia. Tento strach vraj teraz chlapci stále častejšie prekonávajú tým, že sa ponoria do virtuálneho sveta pornografie. Psychológ varuje, že záplava pornografickej produkcie nemá ani náznak akéhokoľvek príbehu a kazí chlapcom vstup do sveta ľudskej sexuality, kde podľa neho chýba láska a romantika. Tento strach spôsobuje, že sa chlapec nenaučí základné spoločenské skúsenosti ako s dievčaťom flirtovať, rozprávať sa a v konečnom dôsledku sa napríklad vyrovnať s odmietnutím.

V Japonsku vymysleli pre muža, ktorý sa nezaujíma o reálny sex a dáva prednosť len virtualite, dokonca špeciálny termín soshoku danshi. Podľa P. Zimbarda sa tento typ muža stáva globálnym fenoménom.

Pred dvoma rokmi britský psychiater Norman Doidge pre denník Guardian povedal, že porno mení vnímanie sexu. Mení u človeka preferencie a túžby.

Kým až donedávna si vedci mysleli, že naše mozgy sú sformované už v našom detstve, psychiater tvrdí, že sú oveľa plastickejšie. Mozog mení svoju štruktúru v reakciách na opakované mentálne skúsenosti. Takým je aj porno, ktoré spúšťa centrum odmeny cez dopamín. Keď sa centrum odmeny opakovane spúšťa pri porne, deformuje sa. Poškodený dopamínový systém si na aktivitu vypestuje akúsi závislosť a aby sa spustil, potrebuje stimuláciu posilňovať stále viac - príkladom sú fetiš videá.

Mnohí mladí chlapci, ktorí sledujú porno, tak dokonale spojili svoju sexualitu vo virtuálnom svete, že sa nedokážu vzrušiť pri svojej partnerke a podvedome v nej hľadajú pornohviezdu, ktorú sledujú na počítači. Ide o erektilnú dysfunkciu pod skratkou PIED (porn-induced erectile dysfunction). Jedným z filmov, ktorý tento problém popisuje, je film Men, Women and Children, ktorý sprostredkúva príbehy ľudí a párov pod vplyvom virtuálnej reality.

Čo by sme mali robiť?

Ponúknutie odpovede je najväčšia slabina celej knihy, pretože riešenia fenoménu údajného úpadku chlapcov sú súhrnom cliché nápadov, ktoré nie sú ničím výnimočné.

Tak napríklad škola by mala svojich študentov učiť praktickým veciam, ako sú osobné financie, písanie životopisu a umeniu sa predať počas pracovného interview. Rovnako zdôrazňuje potrebu sexuálnej výchovy - nielen z biologického, ale aj psychologického hľadiska. Školy by podľa neho mali podporovať tímovú robotu v škole a v tíme by mali byť premiešané obe pohlavia, aby sa chlapci naučili lepšie komunikovať s dievčatami a porozumeli aj ich pohľadu na vec. Rovnako učitelia v škole by sa mali stať konkurenciou videohier. To znamená, že vysvetľovanie novej látky by nemalo prebiehať nudnou prednáškovou formou, ale formou dynamických prezentácií, videí a diskusie, aby sa študenti nestihli nudiť.

Z pohľadu rodiča zdôrazňuje väčšiu zodpovednosť a prehľad, ako dlho ich dieťa visí na počítači alebo hrá videohry. Nie je dobré k nim prístup zamedziť, ale obmedziť. Jedným z riešení je, že z detskej izby sa odstráni telka alebo PlayStation. Rodičia by sa s deťmi mali zhovárať a robiť si plány.

Najzaujímavejším nápadom je okrem cvičenia a záujmových krúžkov jedna špeciálna aktivita - tancovanie. „Povedal by som, že najdôležitejšou vecou, ktorú by ste mal svojho syna ako rodič naučiť, je tanec. Pretože na tanečné kurzy chodí málo chlapcov, dievčatá musia často tancovať spolu. Chlapec, ktorý nejaké dievča vyzve k tancu, sa nemusí báť odmietnutia. Bude naopak obľúbený a vyskúša si, aké je to dotýkať sa ľudskej bytosti,“ dodal.

  • Tlačiť
  • 23