Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Moderná romantika: Ako sa vzťahy tinderizujú

14.09.2016, 05:00 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

V súčasnosti má tretina vzťahov počiatok na internete. Nekonečný výber partnerov je ale spájaný s paradoxom výberu, frustráciou a nespokojnosťou. TREND.sk sa pokúsil načrtnúť psychologické efekty, ktorými sa mladí ľudia brodia pri online zoznamkách.

  • Tlačiť
  • 5

Ivana z Košíc pracuje v nadnárodnej spoločnosti v oblasti HR. Má 32 rokov a na osobný život nemá veľa času. „Často pracujem od rána do neskorého večera,“ vraví. Nemá tak priestor ani energiu na nadväzovanie vzťahov. S predchádzajúcim partnerom bola päť rokov a zo vzťahov je unavená a sklamaná. Na druhej strane, keď príde večer na byt unavená, cíti sa osamelá a niekedy o sebe pochybuje.

Pred pár mesiacmi sa zaregistrovala na internetovej zoznamke Tinder. Appka, pomocou ktorej sa dá veľmi rýchlo a ľahko zoznámiť s potenciálnymi partnermi v okolí, vykresľujú jej kritici ako zabijaka romantiky a cestu k nezáväznému sexu.

Vyjadrenie záujmu alebo odmietnutie prebieha v aplikácii jednoduchým a rýchlym pohybom doprava či doľava - čo sa už dostalo aj do hovorového jazyka: Swipe left, teda odmietnuť niekoho, znamená prenesene, že je niekto neatraktívny. Swipe right je prejav, že je niekto atraktívny – ak to urobí aj druhá strana dôjde k takzvanému „matchu“ (zhode) a pár si môže začať písať.

Nemám čas popri práci

„Na začiatok bola stávka s kamošom, kto bude mať viac kontaktov na Tindri,“ vraví Ivana cez chat. Sedeli vtedy na pive a sťažovala sa mu, že je stále v robote a nemá sa s kým a hlavne kde zoznámiť. „Najhoršie ale pri tomto životnom štýle je, že tak skoro ani žiadneho partnera nenájdem,“ píše mladá žena.

Tinder podľa nej tento problém sčasti vyriešil. „Keď prídem z práce, používam ho na zábavu, rozptýlenie, prípadne spôsob, ako sa s niekým zoznámiť za účelom nezáväzného rande alebo náhodného sexu,“ priznáva Ivana.

Tvrdí, že stávku s kamošom vyhrala, ale len čiastočne. Mala síce viac „matchov“, no len zlomok chlapov jej napísal. „Kamoš mal matchov o dosť menej. S väčšinou si ale písal aktívnejšie aspoň chvíľu a s pár babami sa aj stretol, lebo iniciatíva šla z jeho strany. To u mňa neplatilo, keďže z princípu sa ako prvá neozvem. Bola som frustrovaná, že prečo sú chlapi takí mantáci a mne nik nenapíše,“ zdôveruje sa.

Výnimkou boli cudzinci, ktorí začali krátky, nezáväzný small talk. Takto spoznala Dina, izraelského študenta medicíny v Košiciach, s ktorým je dobrá kamarátka.

„Minulý piatok som bola takto von s jedným Švajčiarom. Milý chalan, aj keď nič viac, iba na chvíľu bol tu v Košiciach. Aspoň som trochu oprášila francúzštinu,“ vraví. U Slovákov je to podľa Ivany komplikovanejšie – vo všeobecnosti platí, že sa buď neozvú, alebo napíšu pár nudných viet, komunikácia nikam nevedie. Rozhovor sa skončí tak rýchlo ako sa začal. 

Zoznamky typu Badoo alebo Tinder, ktoré sú aj na Slovensku populárne, je potrebné brať s istou dávkou rezervy a nečakať zázraky. Sú to nástroje, ako nezáväzne pokecať, dohodnúť si rande alebo spoznať instantných kamarátov na čas, keď sedíte na WC, alebo čakáte u zubára na vyšetrenie. „Vážny vzťah tu určite nehľadám. Tinder zavisí od toho, aké máš očakávania. Ja by som uvítala niekedy len nezáväzný sex, čo sa mi ale, žiaľ, nedarí,“ dodáva.

Kniha Modern Romance

Kniha Modern RomanceZdroj: amazon.com

Keď moderná romantika vyhráva

Ivana je modelovým príkladom novodobej romantiky. Tá sa presunula z reálneho života do imaginárneho sveta smartfónov a aplikácií na zoznamovanie. O tomto fenoméne napísal zaujímavú knihu Modern Romance Aziz Ansari.

Je známy ako stand-up komik v New Yorku a herec s indickými koreňmi zo seriálu Master of None, za ktorým stojí streamovacia spoločnosť Netflix. V knihe prepája vlastné tragikomické skúsenosti a výskum medzi súčasnými tínedžermi a staršou generáciou, ktorý robil s americkým sociológom Ericom Klinenbergom.

Moderné technológie už zmenili skoro všetky aspekty našich životov. Internet a nástup smartfónov definovali spôsob, akým komunikujeme, cestujeme alebo pracujeme. Láska a sex boli logickým vyústením a nadstavbou zoznamiek, ktoré boli kedysi v printových médiách. 

Najväčšie úspechy slávi na Slovensku zrejme Tinder (v zahraničí sú populárne aj Match.com či OkCupid). Appku vyvinuli v kampuse University of South California dvaja študenti Sean Rad a Justin Mateen. V niektorých rozhovoroch priznali, že je určená na zábavu a romantici by na nej nemali hľadať vážne vzťahy.

Potvrdzujú to aj štatistiky. Viac ako polovica z 50 miliónov používateľov appku používa len na hľadanie nových kontaktov a štvrtina na sex. Zoznamky typu Tinder otvorili dvere každému a umožnili používateľom spoznať kohokoľvek – aj sexi dievča, ktoré by v bare introvertný mladík nikdy neoslovil. 

Autor knihy tvrdí, že selekcia žien a časom následná a nekonečná komunikácia s nimi na Facebooku, Messengeri či WhatsAppe stojí čas a energiu, čo sa bežne končí až frustráciou. Tá prichádza napríklad v momente, keď niekomu píšete... No a ten jednoducho neodpisuje. 

V knihe detailne popisuje stav, ktorý pred pár rokmi v takej intenzite neexistoval. Popisuje ten divný pocit, keď objekt záujmu je online, vašu správu dokonca videl, ale jednoducho sa neobťažoval odpísať. „Nedočkavo som stískal mobil v rukách, napäto čakal a chorobne kontroloval, či je Tanya online. Čítal si spätne svoju správu a v určitom momente nemyslel na nič iné, len na to, prečo mi neodpísala. Sebavedomie po pár hodinách bolo na dne,“ píše. 

A vtedy mu to došlo. Pri tom, ako neustále kontroloval Messenger, keď doslova panikáril, si uvedomil, aká je táto situácia smiešna – tá osoba neodpísala na jednu blbú správu, ale to mu nebránilo vydedukovať, že Tanya má niekoho iného, že ju možno zrazilo auto, alebo nemá o neho záujem.  

Bežný americký tínedžer strávi denne pred obrazovkou smartfónu, tabletu a televízie neuveriteľných 444 minút. To je skoro 7,5 hodiny denne, teda tretina dňa. Európa je na tom o niečo lepšie, doba „čumenia“ do obrazoviek sa tu odhaduje na päť až sedem hodín. Napríklad v Indonézií je to však až deväť hodín.

Trávime tak veľa času pri digitálnych platformách, že si vytvárame vlastný digitálny mikrokozmos plný aplikácií. Ak sa chceme zoznámiť, stiahneme aplikáciu a nepotrebujeme sa ani obliecť. 

„Ak vlastníte smartfón, v zásade nosíte vo vrecku nonstop podnik pre single ľudí, kde sa zoznamujete,“ píše autor knihy. Stačí pár ťuknutí na obrazovku a zobrazí sa vám nekonečné množstvo romantických príležitostí. Lenže práve v tom je najväčší problém.

„Plávanie v tomto oceáne možností sa možno zdá úžasné, ale väčšina moderných single ľudí si veľmi rýchlo uvedomí, že celý ten luxus stojí obrovské množstvo energie udržať sa nad vodou. Ešte horšie je nájsť tú správnu osobu a vytiahnuť ju na breh,“ tvrdí A. Ansari.

Žijeme v dobe nekonečných kontaktov. Žijeme v dobe, keď počas polhodinového swipovania na Tindri dokážeme stretnúť toľko ľudí, koľko naši starí rodičia nestretli počas celého života. Kým v minulosti si ľudia brali partnerov z rovnakej ulice alebo mesta, kde sa narodili, v súčasnosti je výber partnera doslova globalizovaný.

Svadba v skorom veku mala kedysi punc racionálneho zmýšľania, za ktorým bola ekonomika. Keď muž doniesol večer klobásu a chlieb, bol dobrým manželom. Žena navarila a postarala sa o tri deti, bola skvelou manželkou. Žena sa vymanila z područia svojich rodičov len vtedy, keď sa vydala.

Od manžela preto jednoducho očakávala ekonomickú stabilitu a muž na oplátku potreboval pannu, ktorej videnie sveta nezasahovalo do vzdelania a širšej rozhľadenosti. Dôležitejšia bola pokora a pracovitosť.

Keď sa ženy začali emancipovať, ekonomické parametre z minulosti pominuli. Dokázali sa uživiť samy, začali študovať a cestovať a zmenili sa aj ich priority. Z ekonomického ponímania manželstva sa stalo manželstvo primárne založené na vernosti a láske.

Tento fakt ovplyvnili aj romantické brakové filmy, podľa ktorých hľadáme ideál, spriaznenú dušu, s ktorou by sme zdieľali hodnoty, dôveru, príťažlivosť a až následne ekonomickú stabilitu. Takýto pár má naozaj potenciál byť šťastnejší a spokojnejší ako páry v generáciách pred nimi.

Lenže takéto zväzky nakoniec častejšie končia sklamaním. Jeden dôležitý diel skladačky zrúti manželstvo ako domček z karát. Aj preto sa 40 percent manželstiev končí na Slovensku rozvodom. Čím väčšie sú očakávania, tým väčšie sú sklamania.

Hľadanie dokonalého partnera si vyžaduje veľa času a množstvo emočného investovania, aby všetko sedelo – od sexu, lásky až po dôveru, názory, hodnoty a plat. Zoznamky a sociálne médiá hľadanie partnera alebo milenca na jednú noc zefektívnili. 

Tienisté stránky

Vlani vyšiel článok v magazíne Vanity Fair, ktorý uvádzal, že Tinder a jemu podobné zoznamky rozkladajú spoločnosť a podporujú hook-up kultúru. Sčasti je to pravda. Až 12 percent používateľov Tindra je stále v manželstve alebo partnerskom vzťahu. U mnohých používateľov už nejde primárne o hľadanie lásky, ale často o nezáväzný a neosobný sex. S tým čiastočne súhlasí aj Marek Botha, ktorý geolokačné aplikácie na zoznamovanie skúmal v diplomovej práci. 

Marek BothaZdroj: Archív M.B.

V práci oslovil 18 používateľov, z toho 15 z nich mali vďaka appke sex. Niekedy schôdzke predchádzala komunikácia v rámci, ktorej došlo k zostaveniu akéhosi scenára, podľa ktorého by sa stretnutie malo odohrať.

Tým, že je prostredníctvom aplikácií možný výber zúžený na konkrétnu lokalitu, je pravdepodobnejšie, že ku schôdzke nakoniec dôjde. Tinder sa tak vrátil k tradičným začiatkom, keď sa staršie generácie spoznávali v rámci jednej ulice alebo mesta.

Zoznamky sa podľa M. Botha zbytočne démonizujú. Tieto aplikácie len urýchlili činnosť, ktorú ľudia robia od nepamäti – len to doteraz robili v bare, kaviarni, knižnici alebo v škole. Ide v zásade o inováciu, ktorá je pohodlná a rýchla. 

Tinder však podľa niektorých názorov skrýva aj tienisté stránky. Vyvoláva takzvaný chill mode. V priebehu hodiny je možné sa spojiť aj s desiatkami ľudí a chatovať. Sociálnych interakcií je zrazu toľko, že používatelia sa začínajú strácať v komunikácií s množstvom ľudí.

„Vzniká veľmi veľa vzťahov naraz a človek nestíha odpisovať. Potom nemá energiu sa venovať ani vzťahu k sebe,“ píše magazín The New Inquiry. Neobmedzený výber a pretlak nových kontaktov a správ spôsobuje psychickú únavu až rezignáciu. 

Psychológovia upozorňujú, že tinderizácia alebo permanentný chill (neustála ignorancia) sa môže preniesť zo vzťahov aj do ostatných oblastí života. Tinder je však lákavý – u používateľov vyvoláva pocit bezpečia a eliminuje riziko odmietnutia, ako sa to stáva bežne, keď muž osloví cudzie dievča v bare. Na druhej strane vytvára mylný obraz nekonečných možností až permanentnej nespokojnosti s konečným výberom partnera.

Problém výberu

Problém výberu bol napríklad vedcami skúmaný v štúdii When Choice is Demotivating. V prieskume sa zúčastnili návštevníci jedného amerického supermarketu a vedci ľuďom ponúkali zadarmo ochutnávku marmelád, ktoré boli prezentované v dvoch scenároch. Prvá ponuka obsahovala súbor 28 druhov džemov, ale po hodine bol výber zredukovaný na šesť druhov. Výsledky výskumu potvrdili, že väčší výber vyvolal u ľudí väčšiu neistotu a ich spokojnosť s výsledným rozhodnutím.

Na túto štúdiu nadviazal výskum zameraný na speed-dating medzi heterosexuálnymi mužmi a ženami v USA v rokoch 2002 až 2004. Aj táto analýza potvrdila myšlienku, že viac možností je samozrejme dobrá vec, ale len do momentu, keď je človek vystavený príliš veľkému množstvu možností. Práve stovky profilov na zoznamke, ktoré sú jej hlavnou devízou, sú zároveň aj jej najväčšou slabinou.

Viac možností totiž vedie k preťaženiu, čo má za následok oslabenie schopnosti kriticky rozlišovať v dostupnej ponuke. Používateľ môže mať pocit menšej spokojnosti s výberom, čo spôsobuje, že sa snaží minimalizovať zväzok k oslovenej osobe – chcem ju napríklad len na sex. Prostredie online zoznamiek totiž pracuje s predpokladom, že sa môže vždy objaviť potenciálne lepšia voľba. 

Môžu tak prispieť k pocitom frustrácie vyvolanej neschopnosťou urobiť rýchlu a dostatočne uspokojujúcu voľbu v rámci konkrétneho miesta a určitej chvíle, tvrdí M. Botha. Zároveň je to aj preťaženie z množstva chatov, ktoré prebiehajú v online priestore často paralelne, neustále zoznamovanie sa a odpovedanie na tie isté otázky. Stačí akýkoľvek náznak nedokonalosti a komunikácia sa končí.

Zákernosť rozhodovacej paralýzy nie je iba v tom, že je pre nás ťažké si vybrať, ale ak vyberáme z viac možností, je potom väčšia šanca, že našu voľbu budeme ľutovať. „Čím väčší je výber, tým ľahšie je ľutovať akékoľvek nedokonalosti na tom, pre čo sme sa rozhodli,“ povedal Berry Schwartz, profesor psychológie a autor knihy The Paradox of Choice: Why More Is Less. 

Čím zložitejšie a dôležitejšie rozhodovanie je, tým viac nám energie nám odoberá. Samotný okamih výberu rozhodnutia u nás vytvára negatívnu emóciu. Táto averzia vedie k tomu, že rozhodovanie odkladáme. V mnohých prípadoch vedie rozhodovacia paralýza až k tomu, že je človek rozhodovaním taký vyčerpaný, že mu už nezostáva energia na vykonanie samotnej činnosti, tvrdí Petr Ludwig, ktorý je autorom knihy Koniec prokrastinácie

Jednoducho sa rozhodovacia paralýza dá opísať tak, že keď vyberáme, či robiť činnosť A, alebo B, a tieto varianty nie sú ľahko porovnateľné, máme tendenciu robiť činnosť C, či dokonca nerobiť vôbec nič.

Ak máme robiť dve dôležité veci a nevieme, ktorou začať, často nevyberieme ani jednu a začneme robiť vec, ktorá je v danej chvíli úplne nedôležitá. Študenti počas skúškového vedia presne, o čom je reč. V živote online zoznamiek sa to prejavuje tým, že odkladáme stretnutia a bránime sa citovo naviazať. 

Keď sa chránime virtualitou a reality sa bojíme

Rýchle a jednoduché hľadanie partnerov sa môže prejavovať v tom, že človek sa podvedome barikáduje vo vlastnom svete a bojí sa intimity.

„Čoraz viac ľudí sa bojí intimity, uprednostňuje technológie a má fóbiu zo záväzkov, preto uteká pred fyzickými schôdzkami a nahrádza ich emočným uspokojením z virtuálnych kvázi-vzťahov, flirtovaním po telefóne a internete. Robí to bez úmyslu človeka stretnúť,“ odkazuje M. Botha na knihu americkej sociologičky z univerzity MIT Sherry Turkleovej.

Sociologička tvrdí, že problém sa netýka len online zoznamiek, ale komunikačnej technológie ako takej. Ľudia sa odlučujú od svojho žiaľu, snívania a reálnych kontaktov s okolím a vnárajú sa do sveta smartfónov. Boja sa samoty, obávajú sa, že ich nik nepočúva.

Na druhej strane tvrdia, že si radšej píšu ako hovoria. Ochudobňujú sa o reálnu interakciu s ľuďmi na úkor virtuálneho sveta. Tinder koncom roku 2014 zverejnil štatistiku, podľa ktorej priemerný používateľ prichádza len na Tinder 11-krát do dňa a pri každej návšteve strávi v aplikácií približne sedem minút – denne ide o 1,25 hodiny.

„Mnoho ľudí mi povedalo, že si želá, aby raz pokročilá verzia Siri, digitálny pomocník na iPhone, bol niečo ako najlepší priateľ. Niekto, kto bude počúvať, keď nikto iný nechce. Verím, že toto prianie vyjadruje bolestnú pravdu, ktorú som zistila počas ostatných 15 rokov. Pocit, že ma nikto nepočúva, je veľmi dôležitý v našom vzťahu k technológiám. Je to dôvod, prečo je také príťažlivé byť na Facebooku alebo na Twitteri a mať toľko automatických poslucháčov,“ povedala S. Turkleová pred pár rokmi. 

V dnešnej dobe telefóny v našich vreckách menia naše vedomie a vnímanie vzťahu, pretože nám ponúkajú tri blažené rozmary: Po prvé, môžeme sa zamerať kamkoľvek, čo sa nám páči. Po druhé, vždy máme publikum a po tretie: nikdy už nebudeme musieť byť sami. Práve tretí boj je zásadný pre zmeny našej psychiky.

Akonáhle sa ľudia ocitnú osamote, dokonca len na pár sekúnd, sú úzkostliví, panikária, sú nepokojní a siahajú po svojom telefóne. Stačí sa pozrieť na ľudí, keď čakajú v rade v obchode, alebo keď čakajú na križovatke na červenej. Byť sám sa zdá byť problém, ktorý ľudia riešia cez virtualitu. Problémom je, že online svet je viac symptómom tohto problému ako jeho liekom.

Funguje akýsi nový režim: „Zdieľam, teda som“. Keď nemáme na Facebooku lajky, necítime sa byť sami sebou a v zásade sa izolujeme od reality. Namiesto toho, aby sme sa s niekým porozprávali, keď niečo cítime alebo máme problémy, píšeme statusy a nadväzujeme povrchné vzťahy, aby sme až následne niečo cítili. 

Menej komunikujeme osobne

Prechod do virtuálneho sveta potvrdzujú aj spôsoby, ako táto maličkosť: pozvať niekoho na prvé rande. Kedysi bol celý proces komplikovanejší a spájal sa so strachom, trémou a obavou z odmietnutia.

Generácia Millennials je trocha iná. A. Ansari vo svojej knihe urobil prieskum, akým spôsobom sa zmenili preferencie, ako pozvať niekoho na prvé rande. U mladých ľudí pod 30 rokov sa až tretina prvých stretnutí organizuje cez chaty ako Messenger, WhatsApp alebo Tinder.  

V roku 2012 sa realizoval prieskum spoločnosti textPlus, ktorá sa pýtala mladých tínedžerov, či je preferencia písania pre nich žiadaná. Až u 58 percent to bola preferovaná stratégia. Len málokto mal odvahu a chuť telefonovať. Z výskumu, ktorý robil A. Ansari s vedcami, vyplýva, že telefonovanie je pre mladých ľudí otravné a spôsobuje stres.

Posúvanie komunikácie do online priestoru vyvoláva u mladých ľudí problémy s vyjadrovaním sa. Sociologička S. Turkleová tvrdí, že mladí ľudia formou chatov získavajú čas usporiadať si myšlienky a formulovať svoje odpovede. Na druhej strane sa u nich vytráca zručnosť viesť spontánny rozhovor a často im absentujú vyjadrovacie schopnosti.

Chatovanie ale pomohlo pri písaní esejí a školských prác. V roku 2012 výskum zistil, že vysokoškoláci píšu oveľa komplexnejšie školské práce, sú štylisticky kvalitnejšie a v priemere v dvojnásobnej dĺžke ako boli práce študentov pred desiatimi – dvadsiatimi rokmi.

Napriek preferencii chatov u mladých ľudí, má telefonický rozhovor svoje čaro a je prostriedkom pre výnimočné stretnutia. Pozvania von napísaním správy cez Messenger sú síce rýchle a nepotrebujú extra dávku odvahy, ale zároveň sú chladné a neosobné. Zo štatistického hľadiska sú skôr odsúdené na neúspech. 

Keď neistota vyhráva

Kniha Modern Romance ponúka okrem iného nielen štúdie, ale aj zaujímavé triky, ako sa stať v online svete žiadanejším. Spomeňme jeden postreh. Antropologička Natasha Schüll z univerzity MIT v štúdii zistila, že chatovanie sa v istých momentoch podobá na závislosť od hazardu – lotérie, stávkovania alebo vhadzovania peňazí do výherných automatov.

Závislosť od hazardu má jednu spoločnú vlastnosť – človek je napätý a čaká. To presne sa deje aj pri online rozhovoroch s objektom záujmu, ktorý ešte veľmi nepoznáme. Očakávame okamžitú reakciu a výsledok. Sme nervózni, keď neodpisuje.

Túto stratégiu akejsi závislosti od okamžitej spätnej väzby je možno efektívne využiť vo svoj prospech. „Stratégia čakania (na odpísanie) funguje u single ľudí, ktorí sa snažia zo seba vytvoriť atraktívnejších ľudí,“ píše v knihe A. Ansari.

Vytvoria u iných dojem, že majú hobby, prácu a iné záujmy, čo je príťažlivé a na odpisovanie nie je čas. A. Ansari opisuje prípad, keď napísal trom ženám, ktoré spoznal v bare. Dve z nich mu odpísali takmer okamžite a prejavili záujem. Tretia neodpísala.

Roztočil sa kolotoč pochybností a zbytočných otázok typu prečo. Psychológovia potvrdili, že práve neistota a napätie pritom vytvára živnú pôdu pre to, aby sa človek zaľúbil. Partia vedcov okolo psychológa Erica Whitchurcha uskutočnila zaujímavý experiment, v ktorom reprezentatívnej vzorke žien ukázali tri skupiny profilov mužov na Facebooku.

Vedci k prvej skupine mužov uviedli, že ich profily sú inými ženami vnímané ako najatraktívnejšie, o druhej skupine uviedli, že sú vnímané inými ženami priemerne a o tretej skupine uviedli, že o vnímaní ich atraktivity u nich nič nevedia.

Z výskumu vyplynulo, že ženy vnímali najväčšiu atraktivitu u chlapov, o ktorých vedeli najmenej. To platí aj pri chatovaní. Neistota, menej konkrétnych odpovedí a cool mode vyhráva. Takýto človek vzbudzuje záujem.

Z výskumu navyše vyplýva, že až 80 percent mladých ľudí si robí online prieskum o človeku, s ktorým si píšu. Je to logické, pretože sa nepoznajú a tak googlia, kde pracuje, čo robí, prezrú si fotky na Instagrame či Facebooku a tweety na Twitteri. Ľudia sú posadnutí informáciami a preto niekedy platí, že menej informácií je účinnejšia stratégia ako úprimné a zdĺhavé odpovede. 

Fotka je základ úspechu

Základom je dobrá fotka. Pri zoznamkách tvorí 90 percent osudu. Je nutné podotknúť, že väčšina žien je zaplavená správami a vzájomné prepojenia atraktivity (na Tindri je to match) má väčšina žien viac ako najatraktívnejší muž na zoznamke. Fotka je ale mimoriadne dôležitá.

Na základe dát zo zoznamky OkCupid vyplýva, že až 56 percent žien si vyberá fotky, na ktorých sa usmievajú. Len deväť percent žien si dá profilovku, na ktorej špúlia pery a flirtujú. Áno, správne. Štatisticky väčší úspech u mužov majú ženy z druhej skupiny. Svoj úspech môžu ešte znásobiť, ak si urobia selfie z vyššieho uhlu a žena sa pozerá nahor (výstrih jednoducho predáva, v angličtine sa tento uhol volá myspace angle).

U mužov sú atraktívne fotky žien v prírode alebo fotografie z postele. Najmenej atraktívne sú ženy, ktoré si vybrali fotografie so zvieratami alebo s kamarátmi, kde popíjajú. 

Ideálna fotografia pre ženy

Ideálna fotografia pre ženyZdroj: OkCupid

Výber fotografie pre mužov je tiež zaujímavý, pretože je opakom predošlých preferencií. Úspech slávia muži, ktorí si vyberajú selfíčka so zvieratkami alebo ukazujú svoje svaly. Na prvý pohľad sa môžu tieto fotky zdať prvoplánové, ale u väčšiny žien fungujú.

Ideálna fotografia pre mužov

Ideálna fotografia pre mužovZdroj: OkCupid

Ak svaly nemáte a doma nepobehuje žiaden uslintaný pes, štatistiky OkCupid odporúčajú alternatívny výber fotografie, ktorý má rovnako úspech. Najlepšie sa nepozerať do fotoaparáta, nesmiať sa (odporúča sa nejaký zasnený pohľad). Byť odfotený pri nejakej zaujímavej činnosti je ale najlepšia voľba. Pri nej nie je podstatná ani tvár človeka (potápanie, skok z lietadla alebo horolezectvo). Naopak nefungujú snímky sobotňajšieho večera, kde pivo tieklo potokmi alebo nudné fotografie selfíčka v prírode. 

  • Tlačiť
  • 5

Tagy aplikácie, tinder