Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Najväčšia hrozba ľudstva: 5 základných zákonov ľudskej hlúposti

02.08.2017, 05:04 | Peter Brejčák | © 2017 News and Media Holding

Hlúpi ľudia ako skupina majú väčšiu moc než akékoľvek iné veľké organizácie, mafia či priemyselná lobby. Ostatní ľudia zároveň podceňujú, koľko ich je, či neustále zabúdajú na to, že sa spolupráca s nimi nevypláca.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 12

To sú niektoré z hlavných odkazov talianskeho ekonomického historika Carla M. Cipollu, ktorý ako profesor pôsobil na viacerých talianskych univerzitách, ale aj americkej University of California, Berkeley.

V roku 1976 vydal jednu zo svojich najznámejších esejí, v ktorej sa venuje hlúposti ľudí (The Basic Laws of Human Stupidity) a definoval päť základných zákonov, na základe ktorých je možné ich spoznať a lepšie pochopiť ich myslenie, všíma si portál Quartz.

Neprehliadnite

1. zákon: Každý vždy a nevyhnutne podceňuje počet hlúpych ľudí

Aj keď sa podľa C. M. Cipollu môže toto tvrdenie zdať prehnané, jeho pravdivosť údajne potvrdzujú dva fakty – ľudia, o ktorých ste si mysleli, že sú racionálni a inteligentní, sa ukážu ako nehanebne hlúpi. A zároveň sa s hlúpymi ľuďmi stretávame každý deň, väčšinou sa zjavia nečakane, na nevhodných miestach a zároveň v najnevhodnejších momentoch.

2. zákon: Pravdepodobnosť, že je určitá osoba hlúpa, nezávisí od žiadnej inej charakteristiky tejto osoby

„Som pevne presvedčený, čo mám podporené rokmi pozorovaní a experimentov, že ľudia si nie sú rovní, niektorí sú viac hlúpi ako iní a tento rozdiel je určený prírodou, nie kultúrnymi silami či faktormi,“ popisuje C. M. Cipolla v eseji.

Hlúpych ľudí tak podľa neho dokážeme nájsť všade a naprieč celou populáciou, bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, národnosť, vzdelanie či príjem. Ich podiel v populácii je konštantný a v čase sa nevyvíja, avšak tento podiel nedokážeme vyčísliť – pretože každý odhad by bol v rozpore s prvým zákonom.

3. (a zlatý) zákon: Hlúpa osoba je osoba spôsobujúca škody ďalšej osobe alebo skupine osôb, zatiaľ čo sama z toho nemá prospech a pravdepodobne jej tiež vznikajú škody

Na opísanie tretieho a zlatého základného zákona ľudskej hlúposti rozdelil C. M. Cipolla ľudí do štyroch kategórii – inteligentných, bezmocných, banditov a hlupákov. Definovaní sú na základe toho, komu svojím správaním prinášajú úžitok a komu spôsobujú škodu.

Inteligentní ľudia pri svojom rozhodovaní a skutkoch prinášajú úžitok sebe, ale aj ostatným. Naopak banditi prinášajú úžitok len sebe a ostatným škodia. Na druhej strane sú potom bezmocní ľudia, prinášajúci úžitok ostatným a škodiaci sebe.

A nakoniec existujú hlupáci, ktorí svojím správaním prinášajú škodu nielen ostatným, ale aj sebe – čo sa prieči aj základnej ekonomickej logike postavenej na koncepte Homo Oeconomicus.

„Väčšina ľudí nekoná konzistentne. Za určitých podmienok môže byť daná osoba bezmocná. Jediná podstatná výnimka v zákone je reprezentovaná hlúpymi ľuďmi, ktorí väčšinou prejavujú silnú náklonnosť ku perfektnej konzistencii vo všetkých oblastiach ľudského snaženia,“ popisuje C. M. Cipolla.

Ostatných je potom možné zaradiť na základe ich najčastejších rozhodnutí – ak sa človek niekedy správa inteligentne a občasne napríklad ako bandita, ale zároveň väčšinovo ako bezmocný, patrí práve do tejto skupiny.

4. zákon: Ne-hlúpi ľudia vždy podceňujú škodlivú silu hlúpych jednotlivcov. Ne-hlúpi hlavne neustále zabúdajú, že vždy, všade a za všetkých podmienok sa spolupráca alebo zaobchádzanie s hlúpymi ľuďmi ukáže ako veľká chyba

„Človek má nutkanie myslieť si, že hlupák spôsobí škodu iba sebe, ale to si mýli hlúposť s bezmocnosťou. Občas má nutkanie spojiť sa s hlúpym človekom, aby z toho vyťažil niečo pre vlastnú potrebu,“ vysvetľuje C. M. Cipolla ďalej s tým, že to vedie ku katastrofálnym výsledkom.

To je spôsobené hlavne úplným nepochopením povahy hlúposti a zároveň to hlupákom ponúka možnosť prejaviť sa. A aj keď sa mu v tom ostatní budú snažiť zabrániť, nie je možné predvídať všetky jeho možné akcie a reakcie.

„Storočia a tisícročia, vo verejnom aj súkromnom živote, nespočetne veľa jednotlivcov zlyhalo v zohľadňovaní štvrtého základného zákona a toto zlyhanie ľudstvu spôsobilo nevyčísliteľné škody,“ dodáva C. M. Cipolla.

5. zákon: Hlúpy človek je najnebezpečnejší typ človeka (Dôsledok piateho zákona: Hlúpy človek je nebezpečnejší ako bandita.)

Keď sa pri analýze úžitku zameriame na spoločnosť ako celok, zistíme, že najnebezpečnejším typom človeka je hlupák. Keď totiž bandita niekomu spôsobí škodu, prínos úžitku preňho túto stratu vyrovnáva a spoločnosť je tak na nule. Ak by sme sa všetci správali ako banditi, ako ľudstvo by sme síce stagnovali, ale vyvarovali by sme sa katastrofám.

„Keď sa bavíme o hlúpych ľuďoch, príbeh je úplne iný. Hlupáci spôsobujú škody ostatným ľuďom bez protihodnoty výnosov na vlastnom účte. Celá spoločnosť je preto ochudobnená,“ opisuje C. M. Cipolla.

Tento poznatok sa potom dá rozšíriť aj na historický vývoj krajín alebo aj hospodársky rast. Na základe druhého zákona je jasné, že podiel hlupákov v populácii je daný, či už ide o spoločnosť, ktorej sa darí, či nie. Avšak krajiny smerujúce „nahor“ sú dostatočne dobre schopné zabrániť hlupákom spôsobovať škody. Krajiny, s ktorými to „ide z kopca“, im v tom zabrániť schopné nie sú.

Zároveň sa ešte bezmocní a banditi delia na dve ďalšie skupiny – tie, u ktorých prevažuje vplyv inteligentných ľudí (a tým pádom sú schopní prinášať úžitok celej spoločnosti) a druhú, kde prevažuje vplyv hlupákov (a tým pádom spoločnosti ako celku pri svojom správaní spôsobujú škody).

Bezmocní a banditi sa v čase môžu pohybovať medzi tým, kto na nich vplyv má, čo v konečnom dôsledku môže viesť aj ku proporcionálnym zmenám. Kvôli tomu môže spoločnosť niekedy rásť a niekedy klesať.

„Takéto zmeny v kompozícii ne-hlúpej populácie nevyhnutne posilňujú deštruktívnu schopnosť hlúpej frakcie a poklesu tak nie je možné sa vyhnúť. A krajina potom ide do pekla,“ dodáva C. M. Cipolla na záver.

V čom spočíva sila hlupákov

V rámci svojej eseje sa C. M. Cipolla venuje aj vysvetleniu, v čom spočíva sila hlupákov. Hlavným dôvodom ich deštruktívnej sily je neschopnosť ostatných ľudí predstaviť si a pochopiť neracionálne správanie, ktoré hlupáci vykazujú.

„Hlúpe stvorenie vás obťažuje bezdôvodne, bez výhod, bez akéhokoľvek plánu v najnevhodnejších časoch a miestach. Neexistuje žiaden racionálny spôsob, ako určiť, či, kde, ako a prečo vás hlúpe stvorenie napadne. Pri konfrontácii s hlúpym jedincom sa musíte spoliehať na jeho milosrdenstvo,“ vysvetľuje C. M. Cipolla.

Ako dopĺňa ďalej – keďže sa správanie hlupákov nedá racionálne predvídať, existujú dve zákonitosti. Útok hlupáka príde vždy ako prekvapenie a aj keď si to uvedomíte, nedokážete sa racionálne brániť, pretože tento útok nemá žiadnu racionálnu štruktúru.

„Skutočnosť, že aktivity a pohyby hlúpych stvorení sú absolútne nepravidelné a iracionálne, nielenže robia obranu problematickou, ale zároveň spôsobujú, že akýkoľvek útok je extrémne náročný – je to ako snaha streliť do objektu schopného nepravdepodobných a nepredstaviteľných pohybov,“ dodáva C. M. Cipolla.

Carlo M. Cipolla zomrel v roku 2000 a ako poukazuje denník The Guardian, bolo to len rok po tom, čo psychológovia z americkej Cornell University napísali štúdiu s názvom Unskilled and Unaware of It: How Difficulties in Recognizing One's Own Incompetence Leads to Inflated Self-Assessments. Bez použitia slova hlúpy boli schopní týchto päť základných zákonov doplniť.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 12

Tagy Carlo M. Cipolla, hlúposť