Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Odvrátená stránka behu: Maratóny sú zlé nielen pre zdravie, ale aj pre ľudí, ktorí ich nebežia

17.05.2017 | Peter Brejčák | © 2017 News and Media Holding

Známa legenda hovorí o gréckom vojakovi Feidippidovi, ktorý bez prestávky zabehol 42 kilometrov z mesta Maratón do Atén, aby tam oznámil víťazstvo nad Peržanmi. Krátko po tom, ako odkaz odovzdal, od vyčerpania skolaboval a umrel. Prvý „zaznamenaný“ maratónsky beh sa tak skončil smrťou.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 13

V súčasnosti sa na jeho počesť organizujú tisíce maratónskych behov po celom svete. Výnimkou nie je ani Slovensko, podľa portálu Beháme.sk sa ich u nás tento rok organizuje desať.

Beh na dlhú trať však má aj svoje odvrátené stránky, niekedy podobné ako v prípade vojaka Feidippida. Štúdia z roku 2012 publikovaná v American Journal of Sports Medicine dospela k záveru, že v rokoch 2000 až 2009 v Spojených štátoch počas behania maratónu alebo do 24 hodín po jeho dokončení zomrelo 28 ľudí (s mediánom veku úmrtia 41,5 roka). A zatiaľ čo počet bežiacich sa v tomto období zvýšil o polovicu na približne 473-tisíc ľudí, miera úmrtnosti zostala na rovnakej úrovni.

Tento počet úmrtí je relatívne malý a medzi najčastejšie zdravotné problémy patria zranenia kolien, zápal Achillovej šľachy či bolesti holennej kosti. Avšak už pred šiestimi rokmi vydala Nemocnica Williama Beaumonta v americkom Michigane štúdiu o tom, že 40 percent bežcov po maratóne trpí akútnym poškodením obličiek.

Bežci ako pacienti po operácii srdca

Pozitívne správy nepriniesol ani nedávno publikovaný výskum v American Journal of Kidney Diseases pod vedením nefrológa Chiraga Parikha z Yale School of Medicine. Spolu so svojím tímom dospel k záveru, že 80 percent bežcov po dokončení maratónu vykazuje rovnaké fungovanie obličiek ako pacienti po operácii srdca.

„Nedokážete rozoznať maratónskeho bežca od niekoho, kto mal kardiochirurgickú operáciu alebo od osoby na jednotke intenzívnej starostlivosti,“ cituje C. Parikha portál Quartz.

Nedostatkom štúdie je však malá vzorka – skúmaných bolo len 22 bežcov, avšak išlo o trénovaných ľudí, ktorí behy na dlhé trate absolvovali pravidelne počas posledných piatich rokov a maratón nebehali minimálne mesiac pred testovaním.

Vzorky krvi a moču boli deviatim mužom a trinástim ženám (s celkovým priemerným vekom 44 rokov a s dobrou fyzickou kondíciou) odobrané deň pred pretekmi, 30 minút po ich skončení a ešte raz nasledujúci deň. Hladina kreatínu a albumínu sa po zabehnutí zvýšila dvoj- až trojnásobne, čo indikuje nesprávne fungovanie obličiek. Zároveň ide o podobné úrovne ako v prípade pacientov s akútnymi ochoreniami obličiek.

Znamená to, že by ľudia maratóny nemali behať? „To je otázka za milión. Najviac rozmýšľame nad tým, aké sú dlhodobé dopady malých zranení. Je pravdepodobné, že väčšia ľudí by bola v poriadku,“ uviedol C. Parikh pre The Atlantic s tým, že aj v skúmaných prípadoch šlo o skúsených bežcov a ich obličky sa už po jednom dni rýchlo regenerovali.

Ďalší výskum chce preto sústrediť na väčšie vzorky ľudí a so zameraním na rizikovejšie skupiny – diabetikov, s vysokým tlakom či starších. Na záver zároveň dodal, že pre bežných ľudí môže byť takéto krátkodobé poškodenie v konečnom dôsledku aj pozitívne.

„Je možné, že zápalové prostredie pozorované u maratónskych bežcov nemusí byť pre telo dobré, ale zároveň veda funguje zvláštnym spôsobom. Možnože malé zápaly môžu byť dobré, pretože to robí orgány silnejšími,“ povedal C. Parikh.

Maratón môže byť smrteľný aj pre ľudí, ktorí ho nebežia

Pravdepodobne nie je prekvapujúce, že extrémny športový výkon, a o to viac pre netrénovaných ľudí s vysokým fyzickým stresom, môže mať negatívne dopady na zdravie účastníkov. Avšak nepriaznivé a potenciálne smrteľné dopady môže mať nepriamo aj na ľudí, ktorí sa ho vôbec nezúčastňujú.

„Tradične sme zameriavali lekársku pripravenosť a dostupnosť akútnej starostlivosti na potreby bežcov, avšak naša štúdia naznačuje, že dopady maratónu sa môžu rozšíriť výrazne ďalej za priebeh podujatia a ovplyvniť tých, ktorí v ich okolí žijú alebo sa tam ocitnú,“ hovorí Anupam Jena, lekár a docent politiky zdravotnej starostlivosti na Hardvard Medical School.

Ten spolu so svojím tímom z ďalších amerických univerzít skúmal vplyv maratónov (a nepriamo tak aj ďalších veľkých udalostí) na ne-účastníkov. Podobné udalosti totiž prinášajú uzávierky hlavných ciest a ďalšie infraštruktúrne obmedzenia, ktoré môžu spôsobovať oneskorenie v zdravotnej starostlivosti pre ľudí s akútnymi zdravotnými problémami.

V rámci svojho výskumu sa pozreli na dáta za obdobie desiatich rokov v jedenástich amerických mestách, kde sa veľké maratóny organizujú, a svoju pozornosť zamerali na prípady prijatia pacientov do nemocníc s infarktom.

Jednotlivých pacientov rozdelili do skupín podľa poštového smerovacieho čísla, aby tak odlíšili tých, ktorí bývali v blízkosti konania, a vo väčšej vzdialenosti (v rovnakom meste, ktorých uzávierky ciest neovplyvnili), a zároveň podľa času prijatia do nemocnice.

Porovnávali tak tridsaťdňovú úmrtnosť ľudí hospitalizovaných v deň maratónu s tými, ktorí boli do nemocnice prijatí v rovnaký deň týždňa päť týždňov pred alebo po maratóne a zároveň časy prevozov do nemocnice počas dňa konania v priebehu doobedia (keď sú uzávierky ciest pravdepodobnejšie) a v priebehu večerov (keď sa cesty opäť otvoria).

Na jedny preteky štyri úmrtia navyše

Z celkových 12-tisíc infarktov (s pacientmi rozdelených približne na polovice podľa pohlaví a s priemerným vekom 76 rokov) sa 1 145 z nich udialo počas maratónskych behov v ich okolí. V porovnaní s ľuďmi, ktorí dostávali lekársku pomoc v iných časoch alebo vo väčších vzdialenostiach od konania maratónov, mali pacienti ovplyvnení maratónmi o 13,3 percenta vyššiu pravdepodobnosť úmrtia v nasledujúcom mesiaci od infarktu. V prepočte na jedny preteky tak ide o štyri úmrtia navyše.

Ako poznamenáva portál Quartz, ďalšie skúmanie výsledkov ukázalo, že horšie výsledky nie sú pravdepodobne spôsobené horšou kvalitou starostlivosti, ktorú pacienti dostali, ani kvôli už existujúcim podmienkam. Výsledky štúdie naznačujú vyššiu úmrtnosť kvôli dlhšej jazde v sanitke.

„Keď ide o liečenie ľudí postihnutých infarktom, záleží na minútach. Srdcový sval zomiera počas infarktu rýchlo, preto súčasné nariadenia vyžadujú rýchly zásah, najideálnejšie do hodiny od diagnostikovania, na záchranu funkčnosti srdcového svalu,“ hovorí A. Jena. Ich výskum ukázal, že sanitkám trvala cesta počas maratónov a uzávierok ciest v priemere o 4,4 minúty viac, čo znamená nárast až o 32 percent.

„Keď sa v mestách konajú veľké maratóny, alebo keď sa ľudia zúčastňujú pretekov, nerozmýšľajú nad možnosťou, že človek, ktorý sa závodu nezúčastňuje, môže kvôli tejto udalosti zomrieť,“ hovorí ďalej A. Jena.

Ako však dodáva: „Tieto zistenia neznamenajú, že by sme nemali mať veľké verejné udalosti. Dúfame však, že náš výskum pomôže objasniť problém a navrhne spôsoby, akými môžu organizátori lepšie zabezpečiť zdravie a bezpečnosť ľudí žijúcich v ich okolí.“

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 13

Tagy beh, maratón, zdravie