Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Severné Taliansko je Slovensku bližšie, ako sa zdá

04.09.2003, 08:05 | Ján Kovalčík

Taliansko neponúka iba more a historické pamiatky. Učarovať môžu aj alpské oblasti na severe krajiny.

  • Tlačiť
  • 2

Taliansko patrí už tradične medzi najnavštevovanejšie krajiny sveta. Hory, more, a najmä historické pamiatky ročne prilákajú desiatky miliónov turistov z celej Európy i zámorských krajín. Pri rozmanitosti, ktorú Taliansko ponúka, to vôbec neprekvapuje.

Aj medzi cieľovými destináciami turistov zo Slovenska sa táto krajina radí na popredné priečky, je to však najmä vďaka blízkemu moru. Hoci zájazdy do Talianska ponúkajú v SR desiatky cestovných kancelárií, takmer všetky predávajú historické mestá a more.

Málokto z našincov si tak uvedomuje, že Taliansko ponúka nielen preplnené pláže západného pobrežia Jadranu a starobylé Benátky či Rím. Pestrejšie možnosti vyžitia a priam raj pre milovníkov aktívneho oddychu v prírode ponúkajú malebné alpské provincie na severe krajiny.

Pre väčšinu slovenských dovolenkárov sú dosiaľ bielym miestom na mape, hoci ležia iba na polceste do Ríma, sotva 700 km od Bratislavy.

Dolomity sú rajom turistov

Azda najpopulárnejším cieľom tých, ktorým učarovala vysokohorská turistika, sú Dolomity. Okrem jednodňových túr poskytujú dostatok príležitostí aj na niekoľkodňové prechody spojené s prespávaním na horských chatách. Tie sú v letnej sezóne otvorené od 20. júna do 20. septembra.

Hoci na horách sa počasie občas pokazí, v Dolomitoch to vraj nikdy nie je nadlho. Najistejšie počasie na turistiku a hlavne najlepšia viditeľnosť býva v septembri.

Najmä severná časť Dolomitov okolo Cortiny d’Ampezzo sa vyznačuje nevšedne bohatou a pestrou paletou zaistených ciest v skalných stenách (tzv. via ferrata) pre náročných i menej zdatných turistov.

Vďaka nim sa dnes môžu priemerne zdatní turisti s primeranou výbavou dostať na miesta, ktoré by boli bez oceľových lán a rebríkov prístupné len zdatným horolezcom. Aj ľahké vychádzky v neexponovanom teréne tu však ponúkajú výhľady na majestátne hory, ktorých pôvab podčiarkuje svetlé sfarbenie vápenca.

O niečo menej zaistených exponovaných ciest, ale nemenej príležitostí na turistiku ponúkajú južné Dolomity. Zo západu ich ohraničuje masív Brenta, ktorý sa vypína nad Madonou di Campiglio – jedným z najznámejších alpských stredísk vôbec. Na svoje si tu prídu vyznávači skalného lezenia i rekreační turisti, v zime, samozrejme, lyžiari.

Alpská fauna a flóra je veľmi podobná tej, ktorú poznáme zo slovenských hôr. Lesy však siahajú oveľa vyššie a 2500 metrov nad morom sa pasú nielen kamzíky ale aj kravy. Lákadiel je oveľa viac

Len o kúsok severnejšie sa rozprestiera Údolie slnka – Val di Sole. Keďže je otvorené smerom na východ, o slnečné lúče tu naozaj nie je núdza, a tak sa tu okrem turistického ruchu výborne darí aj pestovateľom jabĺk.

Údolie obklopujú dva národné parky: z juhu park Adamello – Brenta a zo severu národný park Stelvio, ktorého najvyššie končiare (Ortles a Cevedale) nemajú ďaleko k štyrom tisícom metrov.

Aj vďaka ľadovcom v údolí nie je nikdy núdza o vodu. Rieka Noce nielenže umožňuje zavlažovať väčšinu ovocných sadov, ale je aj rajom pre milovníkov raftingu a ďalších adrenalínových športov na divokej vode.

So skúsenými inštruktormi si ich môžu na miernejších úsekoch vyskúšať aj úplní začiatočníci. Ťažšie úseky naopak uspokoja aj náročných. Základňa vodných športov je pri mestečku Dimaro uprostred Val di Sole. Poruke je aj perfektne vybavený štvorhviezdičkový kemp s bazénom.

Na takýchto salašoch sa dosiaľ pripravuje kravský syr tradičným spôsobom. Podobne ako víno, ani syr nesmie v tomto kraji chýbať pri žiadnom dobrom obede a večeri. Ubytovacích možností je však vo Val di Sole neúrekom, len hotely ponúkajú 9-tisíc lôžok, spolu ich je bezmála 50-tisíc. Nie div, veď v oblasti nechýbajú cyklotrasy pre viac i menej náročných, ponuka viacerých adrenalínových vodných športov, ba ani kúpele či možnosti letného lyžovania na ľadovci.

Táto oblasť je teda optimálnou destináciou aj pre rodiny, ktorých členovia obľubujú aktívny oddych, disponujú však odlišnou kondíciou, prípadne majú rôzny zmysel pre adrenalínové aktivity.

Priaznivú klímu obľuboval aj Franz Jozef

Dolomity boli vyhľadávaným miestom oddychu dávno predtým, ako sa z cestovného ruchu stalo významné ekonomické odvetvie. Majestátne alpské končiare, z ktorých najvyššie pokrývajú ľadovce, boli vyhľadávanou kulisou letných sídel zámožných rodov (vrátane Habsburgovcov) už v minulých storočiach.

Lesy tu pokrývajú úpätia hôr až do výšky okolo dvetisíc metrov nad morom (na Slovensku len do cca 1 400 m.n.m.). Vytvárajú príjemnú klímu, osobitne vítanú v časoch letných horúčav.

Priaznivý vplyv pobytu v horách na ľudský organizmus dnes rozoberajú vedecké štúdie. Kto však do hôr chodieva, vedecké dôkazy nepotrebuje. Vlastná skúsenosť stačila aj rakúsko-uhorskému cisárovi Franzovi Jozefovi, ktorý v Dolomitoch dovolenkoval pravidelne.

Možno aj preto sa dožil vysokého veku a bol najdlhšie vládnucim panovníkom, akého európske dejiny poznajú.

Divoká rieka Noce ponúka pasáže s rôznou obtiažnosťou, a tak si tu rafting môže vyskúšať každý. Lacný špás to však nie je (23 – 73 EUR). Hory, jazerá i pamiatky

Od čias monarchov v Dolomitoch našťastie prírodných krás neubudlo. Stali sa však oveľa prístupnejšími. Potvrdzujú to aj štatistiky. V provincii Trentino so 450-tisíc obyvateľmi (zaberá približne rozlohu Nitrianskeho kraja) je turistom v hoteloch, penziónoch, na súkromí a v kempoch k dispozícii takmer štyristotisíc lôžok – trikrát toľko ako na celom Slovensku.

Zďaleka nie všetky sú však v horách. Cieľom mnohých dovolenkárov je najväčšie severotalianske jazero – Lago di Garda, známe tiež ako raj pre surfistov.

Na mieste, kde sa rovina stretáva s predhorím Álp, totiž o vietor nie je núdza. Zrejme viacerých návštevníkov však aj tak osloví skôr príjemná klíma a dobré vínko, ktorému sa v tomto kraji darí naozaj dobre. K jedlu tu patrí s takou samozrejmosťou ako inde soľ.

Avšak Trentino, to nie sú len hory, údolia a jazerá. Možno tu nájsť aj kus histórie. Trento (bývalý Trident), ktorý je sídlom tejto autonómnej provincie, bolo kedysi mestom európskeho významu. Najmä vďaka strategickej polohe na frekventovanej spojnici Rakúska a Nemecka s Talianskom.

... prípadne pikniku v prírode. Mesto síce neponúka také skvosty ako Rím či Florencia, aj v jeho uličkách a kostoloch však možno s dobrým sprievodcom čítať ako v otvorenej knihe.

Napríklad aj to, že v 16. storočí bolo dejiskom jedného z najvýznamnejších koncilov v dejinách kresťanstva, ktorý s prestávkami trval 18 rokov.

V prípade zhoršenia počasia na horách je výlet do Trenta príjemným spestrením, vyhnite sa však pondelku, keď sú zatvorené múzeá.

Za rok sa v ledva polmiliónovej provincii Trentino vystriedajú takmer štyri milióny hostí, z ktorých takmer tretina prichádza zo zahraničia. Najviac – vyše pol milióna – ich je z blízkeho Nemecka. V tomto malebnom kraji sa však stretáva celá Európa.

Podľa štatistík turistického združenia provincie Trentino tam v roku 2002 zavítalo aj napríklad 20-tisíc Švédov, 26-tisíc občanov ČR či 31-tisíc Poliakov. Slovákov narátali ani nie dvetisíc (1 800).

    Bez južanského neporiadku

    Dolomity ležia uprostred alpského oblúka, ktorý sa tiahne od francúzskeho pobrežia Stredozemného mora až po Viedenský les. Od kompaktných žulových masívov, ktoré v Alpách dominujú, sa líšia väčšou členitosťou a svetlým sfarbením.

    Takéto smerovníky nájdete v Alpách len občas, dobrá mapa je teda rovnako dôležitá ako dobré topánky. Najmä na náročnejšie túry je lepšie objednať si horského vodcu, ktorý vám pri zmene počasia môže zachrániť kožu. Punc výnimočnosti im dáva dolomitický vápenec. Ten v porovnaní so žulou rýchlejšie zvetráva, čím vznikajú zvislé skalné steny, majestátne veže a zuby. Kolorit krajiny dotvárajú stovky jazier.

    Dolomity sa rozprestierajú na území krajov Trentino a Alto Adige (pôvodne Južné Tirolsko). Dnešné talianske autonómne provincie boli do roku 1919 súčasťou Rakúsko-Uhorska, predtým do 18. storočia patrili k Nemecku. Dodnes sa tu po nemecky dohovoríte bežne, po anglicky zriedka.

    Tradičná miestna kuchyňa má bližšie k tirolskej ako k talianskej. To isté možno povedať o upravenosti a čistote miest a dedín – južanský neporiadok tu nemá miesto. Zato siesta áno: popoludní sú obchody niekoľko hodín zatvorené.

    O niečo neskôr prestáva život pulzovať v reštauráciách. Zatvárajú všetky – väčšinou od 14.30 do 18.30 h. Aj v turistických centrách nájdete v tomto čase otvorené iba kaviarne, kde možno zahnať hlad nanajvýš sendvičom.


Foto – Archív, Ján Kovalčík 

  • Tlačiť
  • 2

Súvisiace články

V talianskych Dolomitoch sa lyžuje, aj keď nesneží

Oblasť, ktorú zo severu ohraničujú štíty modrastých Dolomitov a Bergamských Álp, týčiacich sa do výšky tritisíc a viac metrov nad morom, nazývajú Taliani Planéta snehu.

Sicília – to nie je iba mafia

Taliansko masívne podporí súkromný sektor

Mafia ochudobňuje Taliansko najmenej o 7,5 mld. EUR ročne

Podivný parfum: Firma extrahovala pot zo zamestnancov, aby prilákala nových