Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Sicília – to nie je iba mafia

29.07.2003, 12:08 | Ján Záborský | © 2003 News and Media Holding

Na tvári Sicílie sa za tisícročia podpísali antické Grécko i Rím, kultúra Arabov i Židov, ale aj sopečná činnosť.

  • Tlačiť
  • 1

Keby sa Etna troška viac snažila, boli by sme súčasťou Talianska, hovoria sarkasticky Sicílčania. Kto sa na ich ostrov vyberie po súši, uvidí cez uzulinkú úžinu ako prvé ostrovné mesto Messinu.

A na palube trajektu si môže povedať, že prežil cestu medzi bájnou Skyllou a Charybdou. Obe mýtické skaly strážia Messinský prieliv dodnes. Možno je to zvláštne, hľadať grécke legendy na talianskom ostrove, ale zdanie klame.

Celé východné a časť južného pobrežia Sicílie bolo kedysi posiate gréckymi kolóniami a v súčasnosti navštevujú turisti tieto oblasti talianskeho ostrova paradoxne práve kvôli gréckej histórii.

Rozvaliny Apolónovho chrámu vítajú turistov priamo pri vstupe do antického srdca Syrakúz.Sicília – to sú aj Syrakúzy

Keď sa povie Syrakúzy, mnohým ľuďom sa vybaví obrázok tunajšieho rodáka Archimeda, ako nahý pobehuje ulicami mesta a kričí „Heuréka!“. Málokto však vie, že Syrakúzy nie sú v Grécku, ale na východnom pobreží Sicílie.

Jedno z najmocnejších gréckych miest v časoch antiky má čo ponúknuť aj súčasným turistom. Srdce mesta leží na Ortigii – myse, ktorý je prepojený s mestom tromi mostami.

Hneď po prekročení hlavného mosta sa uprostred rozsiahleho ohradeného priestranstva, obklopený renesančnou a barokovou zástavbou, rozkladá Apolónov chrám.

Starý takmer 2,5 tisíca rokov, väčšina jeho stĺpov padla za obeť zemetraseniam, ktorými je najmä východné pobrežie Sicílie povestné. Kurióznejší osud postihol Aténin chrám, ktorý bol postupne prebudovaný na hlavnú syrakúzsku katedrálu.

Začiatkom nášho letopočtu z neho zemetrasenie striaslo všetko okrem obvodových stĺpov, ktoré v 11. storočí využili okupujúci Normani ako základ vlastnej gotickej katedrály.

Ani tej však tektonické pobrežie nedoprialo pokoj a v 15. storočí z nej striaslo fasádu.

Tá bola o sto rokov neskôr dostavaná, ale už vo výsostne barokovom štýle. Pôvodný antický chrám bol medzi Grékmi legendárny – Syrakúzy boli dôležitým obchodným mestom, a tak si mohli dovoliť zatvárať chrám osemmetrovými dverami zo zlata a slonoviny.

Katedrála svätej Lucie, ktorá povstala z trosiek Aténinho chrámu, sa pýši skôr pôvabnou mätežou rôznych štýlov, ktoré na nej pribúdali počas viacerých rekonštrukcií. Tritisíc rokov staré dórske stĺpy z jej gotických stien vyčnievajú dodnes.

Palermo, hlavné mesto Sicílie, by mohlo byť aj synonymom sústavného dopravného kolapsu. Úzke cesty jeho centra neprestajne križuje množstvo áut a skútrov.Sicília – to je aj Palermo

Palermo akoby sa v ušiach väčšiny Európanov priam rýmovalo so slovom mafia. A túto spojitosť si môžu počas pobytu len potvrdzovať. Ak sa turista vyberie do hlavného mesta Sicílie lietadlom, pristane na letisku Falcone Borsellino, pomenovanom po dvoch sudcoch – obetiach mafie, proti ktorej obaja v osemdesiatych rokoch 20. storočia bojovali.

Ulice sú plné ozbrojených policajtov, takzvaných alpských gárd, ktoré strážia pokoj vyše miliónového mesta.

Palermo – podobne ako celá Sicília – pôsobí dojmom mimoriadnej zanedbanosti. Domy sa nenatierajú, o pamiatky sa nik nestará, doprava pôsobí dojmom stáleho kolapsu, cestovné poriadky mestských autobusov nejestvujú.

Napriek tomu mesto pulzuje životaschopnosťou. Množstvo Sicílčanov, ale i Albáncov či Srbov z opačného pobrežia Jadranského mora, doň mieri za prácou.

A tak na okrajoch starobylého mesta rastú kilometre obytných panelákov, ktoré sa striedajú s fabrikami a nákupnými strediskami. Priamo nad mestom sa vypína Monte Pellegrino, vysokánska nehostinná skala zalesnená len televíznymi anténami a telefónnymi pokrývačmi signálu.

Najmä v starej časti aj napriek neudržiavanosti ostali stopy minulosti mesta, ktoré slúžilo ako križovatka národov. Bok po boku tu po stáročia žili kresťania, Arabi a Židia, než ostrov – podobne ako v 15. storočí južné Španielsko – podľahol rekatolizácii.

Názvy ulíc v latinke, arabčine a hebrejčine však naznačujú, že normálne vzťahy medzi rozličnými kultúrami tu vládnu aj naďalej.

Rybárstvo je popri poľnohospodárstve najčastejším zdrojom obživy Sicílčanov, ktorí žijú mimo hlavných priemyselných a turistických oblastí ostrova.Jednou z najpôvabnejších každodenných atrakcií Palerma je trh. Rozkladá sa v srdci starého mesta, jeho polohu ohraničujú ružové a čierne zastávky natiahnuté ponad cestu medzi domami.

Trh sa totiž koná priamo na okrajoch cesty, a tak domáci nakupujú chlieb, ryby, chobotnice, zeleninu i ovocie, kľučkujúc v dave iných kupujúcich a uhýbajúc sa autám a skútrom, ktorých je v Palerme – tak ako v celom Taliansku – neúrekom.

Pohľad na vodiča staručkého Fiata Topolino, ktorý do drobného auta súka polovicu mečúňa naloženého v ľade, nie je vôbec neobvyklý.

Sicília – to sú aj sopky

Dalo by sa dokonca povedať, že Sicília vďačí sopkám za veľa. Celé východné pobrežie Sicílie vzniklo predovšetkým činnosťou Etny. A dôsledky jej aktivít vidieť všade. V rozľahlej a neveľmi vábnej Catanii, ktorá leží priamo na úpätí Etny a od sopky si za stáročia vytrpela svoje vrátane viacnásobného zničenia.

Cesta do vnútrozemia smerom pod vrchol Etny sa dá pripodobniť k Danteho Božskej komédii.

Cez pár slnečných a farbistých dediniek začne autobus či auto prudko stúpať a štverať sa po serpentínach nahor. Zeleň mizne, vystrieda ju temná stuhnutá rieka lávy. Obloha sa zaťahuje, začína pršať. Večne dymiaca hora si vytvára vlastnú mikroklímu.

Na vrchol Etny sa vydáva len málo turistov. Väčšinou ani netušia, že sa tam dá vystúpiť.Občas z lávy dokonca trčí sivá škridľová strecha. Ostatný výbuch v roku 2002 okrem pár domov zničil aj lanovku, a tak sa dá z parkoviska tisíc metrov pod vrcholom v súčasnosti dostať len džípom.

Bez neho sa pešo dá vyjsť len do výšky 2 500 m, ďalej je potrebný sprievodca. Taliani, ktorí dokážu spoplatniť naozaj všetko, si na dodržiavanie tohto pravidla dávajú pozor.

Z väčšiny turistických sprievodcov sa možno dozvedieť, že výpravy na vrchol sa v súčasnosti nekonajú, najvyšší dosiahnuteľný bod je podľa nich Torre de Filosofo vo výške 2 900 metrov.

Nie je to celkom pravda. Stačí sprievodcu (ktorého aj tak treba mať) presvedčiť, aby výpravu zobral až na vrchol. Po taliansky, samozrejme, lebo – ako je ďalším dobrým zvykom Talianov – iným jazykom napriek dennodennému styku s turistami nehovoria.

Výstup k hlavnému kráteru v 3300-metrovej výške však stojí za to. Sopka je aktívna, a tak sa z neho valia husté kúdoly sírovodíka, ktoré celé okolie sfarbujú na žlto usadeninami síry. Výhľad na mesačnú krajinu pokrytú čiernym popolom rušia len biele motýle, ktoré sa tu vyskytujú v kŕdľoch.

Okolie hlavného krátera Etny pokrýva koberec sírových kvetov, ktoré sa tam usádzajú z hustých výparov sírovodíka.Hoci je Etna jedinou sopkou na Sicílii, v tesnej blízkosti ostrova sa vyskytujú ďalšie. V Liparskom súostroví je vyhasnutá Vulcano, hneď pri prístave však vyviera do vody sírovodík, zohrievajúc tak bahno a vytvárajúc prirodzené bahenné kúpele.

O tri ostrovy severnejšie sa priamo z hladiny mora týči stále aktívna Stromboli.

V noci ju možno oboplávať v člne, po jej severnej stene totiž stále steká do mora horúca láva.

Tá cez deň len dymí, v noci však žiari a pre mnohých vytvára nezabudnuteľnú bodku za návštevou Sicílie. Z Liparských ostrovov v noci premáva loď až do Neapola na talianskom pobreží.

Celkom príkladne tak môže cesta po sicílskych vulkánoch končiť v meste pod ďalšou sopkou – Vezuvom.

Foto – Ján Záborský

  • Tlačiť
  • 1