Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slávny väzenský experiment je nevedecký a sčasti klamstvo

30.06.2018 | Jozef Tvardzík

Diskusia (4 reakcie) Pravidlá diskusie

01.07.2018 | Mikil

Rovnako ako evanjelium sľubuje, že nás oslobodí od našich hriechov, keď budeme veriť, 

Btw - V evanjeliu nič také napísané nie je. :(

01.07.2018 | Roman Kanala

Na základe faktov uvedených v článku ten experiment nebol nevedecký, bol len nedbanlivý a preto problematický.

Vedeckou metódou sa zaoberal Thomas Samuel Kuhn v knižke Štruktúra vedeckých revolúcií. Vedecká metóda označuje množinu kánonov, ktoré vedú k produkcii poznatkov, či už pozorovania, pokusy, úvahy, či teoretické výpočty. Vedecký pokus slúži na overenie vedeckej hypotézy. Pokus je začiatkom vedeckého objavu a jeho súčasťou je popis pozorovaní. Každá vedecká publikácia opisujúca pokus predstavuje elementárne konštatovanie. Viacero elementárnych konštatovaní opisujúce pokus s rovnakými podmienkami vedúci k rovnakým výsledkom predstavujú vedecký konsenzus, pre vytvorenie ktorého nie je žiaden arbitrárny moment alebo limit minimálneho počtu pozorovaní. Pokusy a elementárne konštatovania sú základom dôkazu existencie popisovaného javu a predstavujú vedecký objav.

Po vedeckom objave alebo aj počas neho sa formulujú vedecké hypotézy. Vedecká hypotéza musí byť formulovaná tak, aby bolo možné ju overiť a tak buď potvrdiť, alebo vyvrátiť. Opakované pokusy, potvrdené inými vedcami, vedené pri variácii podmienok a parametrov, môžu potvrdzovať hypotézu, alebo ju zneplatniť. Akceptácia hypotézy je sprevádzaná citáciami diel, ktoré ju potvrdzujú i popierajú a diskusiou podmienok, prečo tomu tak je. Potvrdená hypotéza sa tak stáva novou teóriou.

Kruhom je Teória - Predpoveď - Pokus - Pozorovanie. Teória sa používa na predpovedi. Predpoveď slúži na návrh experimentu na testovanie predpovedi. Výsledkom experimentu sú pozorovania, ktoré slúžia na potvrdenie alebo popretie hypotézy, ktorá je základom teórie. A tak ďalej dokola.

Ak sa nejaká všeobecne prijatá teória zneplatní alebo spochybní, výsledkom je rozruch vo vedeckej komunite a zosilnený prienik do laickej tlače. Toto sa stáva hlavne v spoločenských vedách, lebo v prírodných vedách si výskumníci stanovujú veľmi prísne podmienky a disciplínu dodržať ich. V spoločenských vedách treba veľmi úzkostlivo dodržiavať metódu a experimentálny protokol, lebo riziko zámeny úmyslu a výsledku je veľké. Spoločenské vedy sa nezaoberajú prírodnými javmi, ale správaním sa človeka, ktoré nie je vždy deterministické. To znamená, že rovnaký pokus nemusí dať rovnaké výsledky, čo je základom vedeckosti experimentu.

Preto treba pokusy opakovať v rôznych podmienkach, rôznom kontexte a pri variácii podmienok. Článok len popisuje, že pokus bol opakovaný s mierne odlišnými výsledkami. V danom prípade bol v pôvodnom stanfordskom experimente urobený rad chýb, ktoré viedli k premiešaniu úmyslu a výsledku. Nemyslím si však, že ten experiment to pokazilo do tej miery, že teória na ňom postavená by bola zneplatnená.

01.07.2018 | @@@

tieto pokusy zlyhavaju len na ludoch lebo ludia sa nespravaju ako fyzikalne zakony alebo nejake chemicke ...spravanie ludi je často chaoticke (iracionalne ) čo vedie z nepresnym zaverom čo často vidieť aj v ekonomike ked nejake tvrdenia automaticky nevedu k požadovanemu zaveru aj ked to niektory autori chcu z vedeckou pompeznostou takto predkladať verejnosti napriklad teoriu o minimalnej mzde ktoru tvrdiš aj ty že by jej zrušenie viedlo z vyššim platom a vyššej zamestnanosti s tvrdenim žeby to zamestnavatelia nezneuživali tak že už danne pozicie z vyššou mzdou (mierne nad minimalkou ale na jej urovni) by umyselne kvoli tomu neznižovali ....toto je ukažka toho že tato teoria nestoji na žiadnom vedeckom zaklade ale len na rovnakej teorie ako bol aj tento experiment s tvrdenim autora pozorujem to na malej skupine vysledky prezentujeme ako keby išlo o všetkych pričom ignoruje zaveri že v ine skupine by došlo k uplne inym zaverom a vysledkom prave kvoli ludom ....v pripade MM napriklad na vychodnom slovensku by viedlo len k tomu že zamestnavatelia na dnes už danne pozicie by si najimali ludi aj za mzdu nižšiu ako je ta dnešna vysledkom by nebolo vytvaranie novych pracovnych miest ale len znižovanie hodnoty tych starych pracovnych miest a prehlbovanie nerovnosti v spoločnosti plus k tomu dalšie masove stahovanie ludi mimo region a s tym spojene dalšie znižovanie spotreby a poklesu ekonomiky regiony a dalšie prehlbovanie nerovnosti medzi regionmi pričom na druhej strane v ba by zrušenie MM nemalo zrejme žiadne vyznamne nasledky presne tak ako to popisuješ často ty ....ukažkov toho že pre vychodnem slovensko by zrušenie MM malo vyznamne nasledky vidime napriklad aj v taliansku kde MM neexistuje a rodziely medzi severom a juhom sa aj napriek tomu nezmrienili ale ešte viac prehlbili a neznižia sa ani nezamestnanosť a stale je na juhu ovela vyššia dalšou ukažkou je aj nemecko aj tam kedysi MM nebola a vysledok opať rovnaki žiadne znižovanie medzi vychodnom a zapadom nemecka ale len masova migracia ludi z vychodnu na zapad a jediny kto z toho taži je jedine tak berlin ale nie pre tieto veci ale preto prečo aj ba lebo je hlavne mesto ktoremu z toho pripadaju nasledne vyhody z ktorych taži toto mesto a vlastne všetky hlavne mesta na svete ....takže aki je učel toho všetkeho ??? často len sebectvo a chamtivosť určitych ludi ktory do daneho deja vstupuju v pripade exeprimentu je snaha autora vzbudiť na seba zaujem čiže sebcka ja chcem byť hviezdov čo sa mu v konečnom dôsledku aj podarilo ak by vysledok nepriniesol požadovane vysledky asi by sa z neho taki popularny človek nestal ....ale aki je zaver pre zrušenie minimalnej mzdy ??? to iste sebecky a chamtivy čiže zaujem naplniť viac vrecka manažerom a podnikatelom a ackionarom firiem ktory by na zrušeni MM sa dobre nabalili takže nakoniec vidime že cely čas ide v tychto otazka len zaujem autorov zneuživať niečo lebo ako som pisal n azačiatku tu sa nikto neriadi žiadnymi zakonmi lebo ekonomika žiadne nikdy nebamala a tak sa stala terčom teoretikov s tym že každy prezentuje akeholvek zaveri ake sa mu hodia pričom viac že skutočne zaveri nikdy žiadne exeistovali a ani nebude a budu stale zlyhavať prave na samotnom človek .....a toto prave podporuje aj samotny kapitalizmus čiže toto znuživanie nepouživanie žiadnej hranice tym padom veduce k zneuživaniu kadečoho len aby sa naplnil ten zaklad o ktorom tu často pišem čiže sebectvo a chamtivost danneho jednotlivca aj na ukor zneužitia inych čiže vykoristovania inych

03.07.2018 | lukic

Zacinam tusit kto pisal zaverecne slova vo filme "na krasnom modrom Dunaji"..