Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovensko – škaredé kačiatko Európy

03.05.2004, 10:16 | Jana Janků

  • Tlačiť
  • 0

Čerstvý vstup Slovenska do EÚ vyvoláva zvedavosť aj u zahraničných novinárov. Niektorí ju vidia krásnu, panenskú, iní zase zbadali rozmazané šminky.

Redaktorka najväčšieho britského židovského mesačníka Jewish Chronicle Ruth Ellen Gruber začína svoju reportáž zážitkami zo splavu Dunajca na pltiach. Tvrdí, že sa cítila ako vo svojej obľúbenej scéne z filmu Kráľ prsteňov, kde sa hrdinovia plavia dole riekou. Mohutné scenérie Vysokých Tatier jej pripomínali obrovské sochy strážcov z firmu.

„Bol jasný, ale mrazivý deň a na dvojhodinový výlet nás vybavili dekami a fľaškou domácej slivovice,“ píše. „Pltník, ktorý dlhou tyčou riadil naše plavidlo, nám rozkošne lámanou angličtinou komentoval okolitú driemajúcu a meniacu sa scenériu. Skalnaté výbežky a zalesnené stráne stúpali prudko z oboch brehov a rieka sa prebíjala úzkym kaňonom. Za každou zákrutou som očakávala dve obrovské sochy strážcov. Neboli tam, pravdaže, ale jedno skalisko vraj tvoria panna a siedmi zakliati mnísi.“

Dunajec upútal aj Stuarta Buchanana MacWatta, redaktora rubriky Cestovanie britskej internetovej stránky British Royal. Plavbu na pltiach označil za jeden zo svojich najväčších zážitkov v živote. „Rád by som sa tam vrátil v lete,“ tvrdí.

Slovensko ho očarilo, ale dodáva, že „stále je tu veľa pozostatkov komunizmu. Najmä tie hrozné paneláky. No možno potom lepšie vynikne krása krajiny,“ pripúšťa.

Kritika internetových stránok

S. B. MacWatt sa vo svojej cestovateľskej rubrike vracia k Slovensku pravidelne. Napríklad pred sviatkom sv. Valentína napísal, že kým dosiaľ odporúčal zamilovaným ísť ho stráviť do Paríža či Florencie, teraz pridal ďalší tip – Bratislavu.

Pripomenul, že sa sem dá dostať „bezvolánikovou“ leteckou spoločnosťou SkyEurope Airlines a odporučil stráviť romantický víkend vo svojom obľúbenom hoteli Marrol’s, kde je podľa neho jedna z najlepších reštaurácií v meste.

Odporúča aj reštauráciu a pivnicu Modrá hviezda a vo viacerých článkoch zdôrazňuje, že hoci slovenské vína zatiaľ nie sú za hranicami krajiny veľmi známe, po vstupe Slovenska do únie sa to určite zmení, pretože si to podľa neho zaslúžia.

Ako veľký cestovateľ si všíma aj nedostatky slovenského cestovného ruchu. Za jeden z hlavných označuje nezaujímavú internetovú stránku Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. „To naozaj nie je o peniazoch, ale o nápadoch, tvorivosti,“ pripomína.

„Internet je pre mňa najúžasnejšia vec od vynálezu telefónu, ale vy ho neviete využiť. To isté platí o internetovej stránke Bratislavy. Je to škoda, lebo Slovensko je v skutočnosti skvelý turistický produkt, ale na webovej stránke je samá nuda. Cestovateľovi pri čítaní ani len na um nezíde, že práve to je tá krajina, kde musí ísť.“

0405/29_michalska.jpg

Zabudnite na New York

Redaktor britského denníka Guardian Stephen Moss sa na Slovensko vybral na predvianočné nákupy a s humorom i miernou iróniou opísal svoje zážitky. Vo svojom článku poznamenal, že monotónnu šeď východného bloku a stalinskú uniformitu nahradila rušná živosť. „Bratislava je rovnako veselá a pulzujúca ako blízka Nitra,“ konštatuje.

Medzi zážitkami mu utkvelo v pamäti napríklad aj to, že za krátku cestu taxíkom z hotela Danube do nákupného centra Aupark zaplatil 282 Sk, pretože auto uviazlo za nákladniakom a nasledovala hádka medzi šoférmi.

Ulice v srdci mesta označil za žiariace, vyčistené, plné krásnych dvadsiatničiek s nemožne vysoko posadenými lícnymi kosťami. Na vianočných trhoch si dal kotletu, a hoci cena bola 65 Sk, predavač sa pokúšal nevydať mu zo stovky.

Keď napokon nakúpil darčeky a v hoteli sa posadil, aby sa nimi pokochal, s jemu vlastným humorom konštatoval: „New York skončil ako svetová nákupná metropola. Bratislava je prichystaná prevziať žezlo.“ Za jedinú podmienku označil prudký pokles ceny vyrezávaného pútnika, za ktorého dal na vianočných trhoch na Hlavnom námestí 1 300 Sk.

Aj R. E. Gruber oceňuje, že Bratislava sa od pádu komunizmu radikálne zmenila. „Oveľa menšie a v porovnaní s Prahou aj oveľa dosažiteľnejšie historické centrum je teraz novo vydláždenou pešou zónou, ulice tvoria pastelovo farebné barokové a renesančné paláce, útulne kaviarne, reštaurácie a obchody,“ píše.

Daniel Boffey, dopisovateľ Daily Mirror sa na Slovensko díva oveľa kritickejšie. Rozoberá, prečo sa veľa ľudí chystá po vstupe SR do únie odísť z krajiny. Za hlavnú príčinu označuje nízke mzdy a najmä pre Rómov ťažké životné podmienky.

V súvislosti s Bratislavou pripomína, že väčšina návštevníkov vidí iba jej rušné, životom pulzujúce bary a reštaurácie v historickom centre, kde sa dá pol litra piva dostať za pol libry. On si však všimol aj to, že k centru patrí žobrák stojaci na každom rohu.

Neznáma krajina

Napriek zväčša pozitívnym dojmom tých, ktorí na Slovensko zavítajú, je návštevnosť turistov podľa minuloročných výsledkov ešte stále menšia, než organizátori i investori od cestovného ruchu očakávajú. Konštatuje to aj redaktorka Jewish Chronicle.

„Hoci táto krajina sa môže chváliť úžasnou scenériou, architektonickými drahokamami, živými folklórnymi tradíciami, približne tromi stovkami čarokrásnych hradov a zámkov, stále je niečo ako škaredé kačiatko Európy. Leží v strede kontinentu , v máji bude členom únie, ale ostáva málo známa nielen ako turistická destinácia, ale aj ako nezávislá krajina.“

R. E. Gruber si myslí, že čiastočne je to dôsledok historického vývoja, keď sa Slovensko pred zhruba desaťročím osamostatnilo ako východná časť bývalého Česko-Slovenska. „Hoci za komunizmu bol badateľný istý turistický pokrok, po získaní nezávislosti Slovensko zatienili jeho lepšie známi susedia – Česko, Rakúsko, Poľsko i Maďarsko. Ale v posledných rokoch sa značne rozvinula infraštruktúra najmä v horských oblastiach, v lyžiarskych strediskách, kúpeľoch i v historických mestách,“ konštatuje.

Foto – Jana Janků

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)