Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovenský Bauhaus

23.09.2019, 13:06 | Ján Blažej

  • Tlačiť
  • 0

Tento názor v ostatnom čase pri stretnutiach so Slovákmi viackrát pripomenuli aj zástupcovia oficiálnej Nemeckej centrály pre cestovný ruch (DZT), aj kultúrno-vzdelávacieho nemeckého Goetheho inštitútu na Slovensku. Po celý rok si v Nemecku veľkými podujatiami pripomínajú Rok Bauhausu, storočnicu založenia kolísky moderného dizajnu, školy umenia, architektúry, umeleckých remesiel, divadla i tanca. Škola vznikla v meste Weimar, presídlila sa do priemyselného mesta Dessau a potom do Berlína. Pedagógovia i študenti Bauhausu sa tvorbou snažili prispieť aj k riešeniu sociálnych a kultúrnych problémov spoločnosti a reforme umeleckého školstva.

Pôsobili iba štrnásť krátkych rokov, ale ovplyvnili vývoj na vývoj dizajnu po celom svete. Laszlo Dernovics, vedúci zahraničného zastúpenia DZT v Rakúsku a na Slovensku, pripomína inšpiratívny vplyv nemeckého pedagóga Josefa Albersa v roku 1928 pri zakladaní Školy umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave, v tom čase jedinej verejnej umeleckej školy na Slovensku.

Tá, podobne ako Bauhaus, mala vzdelávať moderných dizajnérov v remeslách, priemysle a reklame a takto podporovať začínajúcu modernizáciu Slovenska. Podľa L. Dernovicsa vzájomnými kontaktmi s predstaviteľmi s predstaviteľmi Bauhausu vzniklo v Bratislave medzi rokmi 1928 a 1939 jadro česko-slovenskej avantgardy. Jej zriaďovateľom bola Obchodná a priemyselná komora mesta Bratislavy a začínala kurzami kreslenia a reklamy. Význam školy ďaleko presahuje miesto jej pôsobenia, lebo v tých časoch patrila k najpokrokovejším umeleckým školám v Európe. Rovnako ako nemecký Bauhaus, ani ŠUR neprežila nástup fašizmu.

Zakladateľ školy poľský rodák Josef Vydra bol významným českým historikom a teoretikom ľudového umenia, etnografom a pedagógom, ktorý do ŠUR pritiahol medzi pedagógov celý rad dodnes známych slovenských a českých osobností. Pôsobil tam napríklad aj Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda či Karel Plicka. Ich aj verejnosť oslovil J. Vydra názorom Nebáť sa moderny, kriticky si z nej vyberať a skúšať všetko najnovšie a prenášať výsledky späť do výroby, stalo sa zásadou celého učiteľského kolektívu.

Ešte do konca tohto týždňa je v priestoroch Historického múzea Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade otvorená výstava Nebáť sa moderny. Je zostavená z viacerých originálov diel, ktoré vznikli v jednotlivých odboroch školy prípadne ich replík, kresieb, projektov, dobových dokumentov i fotografií. Zorganizovalo ju Slovenské centrum dizajnu / Slovenské múzeum dizajnu a vychádza z výskumov dnes už nebohej historičky umenia Ivy Mojžišovej. Výstava, ktorá si pripomínajúca 90. výročie ŠUR a patrí aj do medzinárodného kalendára výstav k storočnici nemeckého Bauhausu.

V ŠUR navrhovali aj drevené detské hračkyZdroj: Ján Blažej

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)