Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Veľa práce po štyridsiatke škodí, tvrdia vedci

10.01.2017, 11:10 | ČTK

Je síce pravda, že práca človeka zušľachťuje, ale ak je jej príliš, platíme za to určitú cenu: výrazne klesne náš kognitívny výkon. Slabne pamäť, duševná činnosť a schopnosť uvažovať, a to so sebou nesie aj nižšiu produktivitu práce.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Po štyridsiatke to postihuje každého, kto pracuje viac ako 25 hodín týždenne. Vyplýva to zo štúdie, na ktorej pracoval tím austrálskych a japonských vedcov a ktorej výsledky publikoval Inštitút aplikovaného ekonomického a sociálneho výskumu v Melbourne.

Vedci skúmali kognitívne schopnosti viac ako 6500 Austrálčanov vo veku nad štyridsať rokov a porovnávali výsledky týchto testov s počtom hodín, ktoré títo ľudia za týždeň odpracovali.

Stres všetko zhoršuje

Z ich analýzy vyplynulo, že existuje komplexný vzťah medzi prácou a inteligenciou: ak účastníci výskumu pracovali menej ako 25 hodín týždenne, potom zrejme ich práca viedla k zvyšovaniu duševnej kapacity, ale akonáhle pracovali viac ako 25 hodín týždenne, nastala rýchlo opačná situácia.

„Práca zrejme spočiatku mozgové bunky stimuluje. Na určitom stupni ale vstupuje do hry stres spojený s fyzickou a duševnou prácou a priaznivý vplyv práce začína potierať. Príliš veľa práce z hľadiska kognitívnych funkcií je horšie, než keď nepracujeme vôbec,“ citoval taliansky denník Corriere della Sera Colina McKenzieho z japonskej Univerzity Keio.

Vedci zatiaľ analyzovali len súvislosť, ktorá existuje medzi počtom týždenne odpracovaných hodín a kognitívnym výkonom a nezisťovali, aká je príčina pozorovaných výsledkov.

Autori štúdie však predložili dve hypotézy: je to stres a nedostatok spánku. Tieto činitele môžu hlboko ovplyvňovať štruktúru a kapacitu nášho mozgu.

Účinky práce u osôb mladších ako štyridsať rokov môžu byť menej zjavné. „Usudzujem, že schopnosť obnovy mozgu u mladších osôb je rôzna,“ uvádza S. McKenzie. Mladí ľudia sú podľa neho odolnejší proti účinkom dlhých pracovných zmien.

Viac pracujeme a menej sme produktívni

Ľudia starší ako štyridsať rokov sú v takej fáze života, kedy sa často musia starať o malé deti alebo o starých rodičov. To im dodáva sociálnu úlohu zásadného významu a účinky intenzívnej práce na ich mozog sú komplexnejšie.

V súvislosti so zvyšujúcim sa dôchodkovým vekom v celom svete výsledky štúdie naznačujú, že ak pracujeme viac a dlhšie, nezvyšuje to našu produktivitu. Práve naopak: tri dni práce do týždňa (25 hodín), čiže čiastočný pracovný úväzok, sa zdá byť produktívnejšou voľbou pre tých, ktorí prekročili štyridsiatku.

Kým v Taliansku to znie ako kacírstvo, pre Švédov to je skôr potvrdením nového trendu: rôzne podniky a inštitúcie tejto škandinávskej krajiny experimentujú so zavedením šesťhodinovej pracovnej zmeny ako štandardu.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Tagy Oddych, práca, štúdia