Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Vyhorela v práci, pretože nespala. Teraz upozorňuje na dôležitosť spánku

09.05.2016, 13:55 | Jozef Tvardzík | © 2016 News and Media Holding

Minulý rok v apríli zachytili svetové médiá tragickú smrť mladého bankára pracujúceho v banke Goldman Sachs v San Franciscu. Sarvshreshth Gupta mal len 22 rokov a skoro nadránom vyskočil z okna. Bol prepracovaný, pod stresom a ako upozornil jeho otec, „nespal dva dni“. Ešte pár hodín predtým volal otcovi, ktorý ho upozornil, aby si šiel domov ľahnúť, on ale trval na tom, že potrebuje dokončiť prezentáciu na ranné stretnutie. Tragickým príbehom o dôležitosti spánku začína svoju knihu Sleep Revolution Arianna Huffingtonová.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Zakladateľka a šéfredaktorka najúspešnejších internetových novin Huffington Post (pred pár dňami sa stala aj členkou predstavenstva spoločnosti Uber) vie dobre, o čom rozpráva. V apríli 2007 v dôsledku prepracovania a nedostatku spánku odpadla. Prebrala sa až o niekoľko hodín v kaluži krvi s rozbitou lícnou kosťou. Odvtedy stihla táto akčná žena na tému spánku a pracovného vyhorenia urobiť workshopy, TEDx talk, vydať prvú knihu Thrive a poskytnúť množstvo rozhovorov.

300-stranová kniha Sleep Revolution by sa dala zhrnúť do jednej vety: Dnes je moderné nespať, ale telo nám to môže tvrdo vrátiť. Navyše, nedostatok spánku má obrovské množstvo vedľajších účinkov – od výkyvov nálad, cez mylné vnímanie reality až po znížený pracovný výkon.

Novinárka si na knihe dala do detailov záležať, odvoláva sa na desiatky štúdií, prieskumov a rozhovorov s odborníkmi, s ktorými sa snažia až sektársky poukázať na to, že spánok je pre život mimoriadne dôležitý. Pri čítaní niekedy máte dojem, že 65-ročná autorka až príliš tlačí na pílu a snaží sa čitateľa presvedčiť všetkým, čo má k dispozícií.

Odvoláva sa na prieskum, podľa ktorého 30 percent Američanov spí menej ako šesť hodín denne, z toho sedemdesiatim percentám z nich to absolútne nestačí. „Spať menej ako šesť hodín je hlavný faktor pracovného vyhorenia,“ píše.

Obal knihy Sleep Revolution od Arianny Huffington

Obal knihy Sleep Revolution od Arianny HuffingtonZdroj: amazon.com

Ekonomické straty

V práci trávime stále viac času a ospravedlňujeme si to tým, že potrebujeme dokončiť nutné veci. V skutočnosti dlhé hodiny v práci, vyčerpanosť a nedostatok spánku nevedú k lepším výsledkom, ale naopak k ekonomickým stratám, ktoré A. Huffingtonová vypočítala na 2 280 dolárov ročne (približne 2 012 eur) na jedného pracovníka.

Straty u zamestnávateľov spôsobuje zvýšená chorobnosť alebo duchom neprítomní zamestnanci - to sú faktory, ktoré spôsobujú ročne americkej ekonomike straty vo výške 63 miliárd dolárov. Odkiaľ alebo ako konkrétne autorka knihy číslo vypočítala, nie je známe. Štatistiky z USA ale hovoria, že v roku 1985 človek priemerne spal 7,4 hodiny, v súčasnosti je to len 6,9 hodiny. V porovnaní s rokom 1942 je to až o hodinu menej.

Vo Veľkej Británii urobili prieskum, z ktorého vyplýva, že jeden z piatich zamestnancov neprišiel v priebehu roka vôbec do práce alebo meškal kvôli tomu, že bol unavený z dôvodu nedostatku spánku. Vedci vypočítali, že ide o viac ako 47 miliónov hodín do roka, čo stojí britskú ekonomiku 453 miliónov libier (asi 583 miliónov eur).

Dostatočné množstvo spánku by podľa autorky nemalo byť privilégium. Mnohí ľudia si v súčasnosti ukrajujú z hodín na spánok, aby dokončili úlohy, ktoré cez deň nestihli. Dlhodobý spánkový deficit môže mať vážne zdravotné následky. Ľudia, ktorí spia menej ako šesť hodín, majú vyššie riziko výskytu rôznych kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky a depresie. Muži, ktorí majú problémy so spánkom, majú až 2,6-násobne vyššiu pravdepodobnosť infarktu a 1,5 až štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť mŕtvice.

Nespite a budete tuční

Ľudia trpiaci nedostatkom spánku majú všeobecne aj viac telesného tuku. Súvisí to s tým, že čím menej spia, tým viac kalórií zjedia, čo sa (v prípade, že človek necvičí) prejaví aj na váhe. Ľudia, ktorí zvyčajne spia len zhruba päť hodín denne, majú o 15 percent menšiu pravdepodobnosť, že sa im bude tvoriť v tele dostatok leptínu - hormónu, ktorý navodzuje pocit sýtosti a reguluje ukladanie tukov. Aj keď mnohí z vás s týmto nebudú súhlasiť, negatívne efekty nedostatku spánku postihujú vo väčšej miere ženy než mužov.

„Zistili sme, že pre ženy sa nedostatok spánku silne spája s vysokou úrovňou úzkosti, nepriateľstva, depresie a zlosti,“ povedal v knihe autor štúdie Edward Suarez. U mužov sa tento efekt v rovnakej miere ako u žien neprejavuje.

Štúdia zverejnená v časopise Nature sa zamerala na to, ako nedostatok spánku ovplyvňuje napríklad vodičov kamiónov. Po 24 hodinách bez spánku vraj človek reaguje ako opitý a za volant by si nemal sadať. Kým alkohol za volantom je striktne zakázaný, unavený človek je rovnako nebezpečný ako ten, kto si dá dva štamperlíky. Nórska štúdia zistila, že ľudia, ktorí mali problém zaspať, boli účastníkmi 34 percent všetkých smrteľných nehôd na cestách.

Spánok je nutný pre regeneráciu organizmu aj pre duševné zdravie. Človek preto bez neho dlho nevydrží. Maximálna únosná doba spánkovej deprivácie je päť až deväť dní, dlhšie umelé zadržanie spánku vedie skôr alebo neskôr k biologickej smrti organizmu. Svetový rekord bez spánku drží 17-ročný americký študent Randy Gardner, ktorý pri experimente v roku 1965 vydržal bez spánku 11 dní. Doktori ale experiment radšej predčasne ukončili. Hneď druhú noc bez spánku sa ocitá človek v stave extrémne zníženej bdelosti, to znamená, že sa mu sny začnú preplietať s realitou.

Neprehliadnite

Nespíme a ešte sa tým chválime

Podľa A. Huffingtonovej ľudia často berú nedostatok spánku ako niečo, čím sa môžu chváliť. Tento zlozvyk sa vraj zároveň stal bežnou súčasťou kultúry. „Minulú noc som nespal ani päť hodín, aká som fantastická?“ pýta sa autorka.

Títo ľudia majú napríklad oslabenú schopnosť empatie, majú problém vychádzať pri dlhodobej nevyspatosti s ostatnými a môžu mať tiež poruchy myslenia. Niektorí sa správajú oveľa impulzívnejšie, než je u nich obvyklé. Autorka v čase predvolebnej kampane spomína, že typickým Američanom, ktorí trpí nedostatkom spánku je kandidát na prezidenta Donald Trump. „Má všetky typické znaky. Nestále nálady, problémy s prijímaním [iných názorov, poz. red.] a paranoidné tendencie veriť aj tomu, čo nie je pravdivé,“ píše.

Namiesto zdravého spánku siahajú ľudia po práškoch na spanie a ide o slušný biznis. Len v USA bolo v roku 2014 predpísaných 55 miliónov receptov na tabletky na spanie v objeme jednej miliardy dolárov. Tieto prášky berie deväť miliónov Američanov, čo sú štyri percentá dospelej populácie – vo väčšine ich berú ženy. Problém sa netýka len USA, ale celého sveta.

Farmaprodukty, ktoré pomáhajú zaspať, dosiahli vlani predaje v objeme 58 miliárd dolárov a do roku 2019 sa ich predaj má vyšplhať až na úroveň 76,7 miliárd dolárov. „Nie je prekvapivé, že užívanie práškov na spanie je najvyššie u tých ľudí, ktorí spia menej ako päť hodín denne,“ tvrdí A. Huffingtonová. Na druhej strane rastie ponuka aj po stimulantoch s obsahom kofeínu.

Výskumná agentúra Mintel odhaduje, že v USA vzrastie do roku 2019 predaj energetických nápojov až o 40 percent. Už dnes sa vo svete predáva 5,6 miliardy plechoviek Red Bull-u. „Naša závislosť na energetických nápojoch nás robí chorými. Konzumujeme ich veľmi rýchlo s vedľajšími účinkami vrátane nevoľnosti, zvracania, nervozity, paranoje až po zmeny nálad,“ píše autorka a upozorňuje, že od roku 2007 sa zdvojnásobil počet hospitalizovaných ľudí, ktorí to s týmto druhom nápojov prehnali.

Autorka tvrdí, že v spoločnosti je nutná akási spánková revolúcia, v ktorej spánok by mal rovnako dôležité miesto v živote človeka ako práca a každý by si mal dopriať ideálnych sedem až osem hodín spánku. Kniha nie je ničím prelomová, ale obsahuje cenné informácie, pri čítaní ktorých večer určite zaspíte. Na Slovensku má mimochodom podľa najnovších dát problémy so spánkom približne 80-tisíc ľudí.

Je nedostatok spánku mýtus?

To pred čím varuje A. Huffington v knihe môže môže byť mýtus, tvrdia vedci v štúdií. Inými slovami ľudia dnes nespia o nič menej ako v minulosti, pretože isté percento ľudí nepotrebuje alebo nemá čas spať odporúčaných sedem až deväť hodín. V roku 2010 vyšiel v časopise Sleep analýza, ktorá zbierala dáta o spánku Američanov od roku 1975 až 2006. Zo zozbieraných dát vyplýva, že podiel ľudí, ktorí spia menej ako šesť hodín sa počas 30 rokov proporčne nemenil a predstavuje podiel 9,3 percenta populácie.

Americká nadácia pre spánok napríklad má ale iné dáta a tvrdí, že v roku 2009 až pätina Američanov spala menej ako šesť hodín, kým v roku 1998 to bolo len 12 percent obyvateľov. Americké Centrum pre kontrolu chorôb (CDC) má ešte kritickejšie dáta. Tvrdí, že až tretina Američanov v noci nespí dlhšie ako šesť hodín. 

Otázka preto znie: Prečo sú v prípade spánku tak odlišné a niekedy prinášajú protichodné informácie? „Asi preto, že tieto štúdie (respondentom) položili inú otázku,“ tvrdí pre portál Quartz odborníčka na výskum spánku na University of Chicago Kristen Knutson. Keď sa pýtali vedci z CDS, otázku sformulovali: Koľko hodín v priemere spíte počas dňa.

Odpovede sa líšili a podľa K. Knutson niektorí respondenti svoje odpovede (je možné, že aj podvedome) prikrášlili. Nespať je v dnešnej dobe moderné a oni sa s tým stotožnili. Myslia si, že keď menej spia, viac toho stihnú v práci aj doma. Niektoré štúdie dokonca potvrdili, že ľudia, ktorí majú problémy s nespavosťou, podceňujú skutočný čas spánku a v prieskumoch tvrdia, že spia menej ako v skutočnosti spali. Práve otázky, ktoré umožňujú obrovský priestor na subjektívne odpovede, sú kameňom úrazu týchto štúdií, ktoré potom vedú k odlišným výsledkom. Oveľa presnejšou stratégiou nie je otázka o tom, koľko človek spí, ale ako strávil deň a čo robil. Až z následných odpovedí sa dajú vybrať informácie o spánku, ktoré sú presnejšie.

To, že kniha A. Huffington tému trocha preháňa potvrdzuje štúdia z roku 2012, v ktorej sa výskumníci spätne pozreli na 12 vedeckých publikácií z 15 krajín sveta, ktoré mapovali dĺžku spánku ľudí. Zistili, že medzi rokmi 1960 až 2000 nebol praktický rozdiel. V Bulharsku, Poľsku, Kanade, Francúzsku, Británií alebo Holandsku spia ľudia dokonca o takmer hodinu dlhšie ako pred 40 rokmi. V Rusku, Fínsku, Japonsku alebo Nemecku spia menej asi o pol hodinu a v prípade USA a Švédska sa priemerný počet hodín spánku vôbec nezmenil.  

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Tagy Arianna Huffington, spánok

Diskusia (0 reakcií)