Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Výtvarník Danglár: Nemám potrebu zažiť znova výsluchy preto, že si niečo nakreslím

16.11.2019, 07:00 | Katarína Dobrovodská | © 2019 News and Media Holding

Na dôležitých pozíciách sa po revolúcii zabetónovali živly spojené s predchádzajúcim režimom. To sme podľa známeho slovenského výtvarníka Jozefa Danglára Gertliho nemali dopustiť. Pre TREND prezradil, čo robil cez víkend pred tridsiatimi rokmi a čo by zmenil, keby sa dalo.

  • Tlačiť
  • 0

Nemyslel si, že sa systém, ktorý znemožňoval slobodné podnikanie a tvorbu, niekedy zrúti. Je rád, že sa tak stalo. Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie bude od 17. novembra v pražskej Galérii Lucerna výstava Obrazy Amnestie, ktoré Jozef Danglár Gertli vytvoril v súvislosti s filmom a knihou Amnestie. Umelec súhlasil so zverejnením diel aj na stránkach TRENDU.

V rozhovore sa dočítate:

  • o slobode a eštébé
  • prečo nedostal cestovný pas
  • kde bol cez víkend 17. novembra
  • čo sa mu dnes nepáči a prečo vznikajú extrémisti
  • o výstave Obrazy Amnestie

Pamätáte si, čo ste robili 17. novembra 1989?

Cez revolúciu som bol študentom piateho ročníka u Albína Brunovského na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. 17. novembra, v piatok na deň študentstva, sme mali krst prvákov spolu s VŠMU, našimi spriaznencami. V pondelok už vznikali na oboch školách koordinačné centrá, štrajkové výbory… Ja som napríklad celé dni a noci maľoval plagáty a každý deň sme chodili na námestie SNP na demonštrácie. To bolo asi moje prvé skutočné uvoľnenie sa pri tvorbe, žiadne zákazy neplatili.

Urobili by ste z dnešného pohľadu niečo inak?

Spätne si uvedomujem, že mala vtedy určite prebehnúť dôslednejšia identifikácia a izolácia nebezpečných živlov spojených s komunistickou stranou a najmä eštébé. Nikto, okrem nich samozrejme, si zrejme neuvedomoval ich nebezpečnosť pre normálnu občiansku spoločnosť. Vyznali sa a to im umožnilo rabovať a zabetónovať sa medzi nami na rôznych vplyvných pozíciách.

Neprehliadnite

Je vám za niečím z tých čias ľúto?

Nie je mi nejako špeciálne ľúto za ničím, čo bolo. Nemám ani najmenšiu potrebu zažiť znova výsluchy preto, že si niečo nakreslím, že idem na nejaký koncert. Nepotrebujem dostávať nakladačku od policajtov kvôli knihám, platniam, dlhým vlasom. Pamätám si dosť dobre, ako sa mi policajti rehotali, keď som chcel vypísať žiadosť o vydanie cestovného pasu. Vyrazili ma z dverí, vraj načo by mi bol pas, keď ma aj tak nikam nepustia. Netúžim po tom, aby som zasa sedel celú noc v nejakej cele u pohraničníkov iba preto, že sme chodili na pivo do krčmy na Devín, ktorý je pri hraniciach s Rakúskom.

Dnes sa vám všetko pozdáva?

Súčasné trendy bezbrehej

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS
s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy 17. november, občianska spoločnosť, revolúcia

Diskusia (0 reakcií)