Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako sa darí lokálnym providerom

23.05.2009, 22:15 | Peter Blaas

Investície miestnych providerov do optiky či IP TV sú odpoveďou na tlak veľkých telekomov.

  • Tlačiť
  • 0

V Spišskej Novej Vsi už nejeden rok podniká lokálny provider Rupkki. Na prvý pohľad jeden z niekoľkých stoviek miestnych poskytovateľov internetu. V skutočnosti jeden z mála, ktorým sa podarilo dosiahnuť sen mnohých. Väčšinu prípojok v meste zapojila táto firma s neobvyklým menom. Mladí majitelia majú zdanlivo ošúchaný recept na úspech v internetovom biznise: produkt s hodnotou výrazne nad možnosťami konkurencie a zreteľne nižšou cenou.

Na Spiši to znamená neobmedzený stomegabitový internet pod 12 eur mesačne. Ako však pri takejto vražednej kombinácii zabezpečiť aj zisk? Na túto otázku majú v Rupkki odpoveď ako od konzultačnej firmy. Tvrdia, že väčšina firiem na trhu, od obrov po malé firmy, prevádzkuje internetový biznis príliš draho. Na východe našli riešenie v trvalej a nekompromisnej kontrole nákladov a v stálom hľadaní efektívnych ciest k ďalším úsporám. No vždy tak, aby neukrátili seba o zisk a zároveň firmu o rozvoj.

Ako dodáva spolumajiteľ Rupkki Martin Podkrivacký, dnes im to funguje najmä pre hustotu prípojok. Sieť s veľkým počtom používateľov na relatívne malej ploche sa jednoducho spravuje lacnejšie. Takto im ostávajú zdroje na investície do optickej infraštruktúry, aby mohli neustále plniť prvú podmienku – mať vždy jasne navrch v hodnote produktu pre klienta.

Vzduchom na vidiek

trhrastiepoziadavkytiez01.jpg

Masívne investície do telekomunikačnej infraštruktúry pokračujú nielen u globálnych alebo celoslovenských operátorov. Medzi 15 najväčšími lokálnymi poskytovateľmi, ktorí sa zapojili do prieskumu TRENDU, len dvaja ešte nebudujú vlastnú optickú sieť a aj tí ju majú v úmysle začať stavať v tomto roku.

Investície do optiky sa nedajú vyhodnotiť len ako priama reakcia na aktivity konkurencie. Určitú úlohu nepochybne zohrali klesajúce ceny technických komponentov, pokles cien medzimestskej konektivity a celkový rast dátovej prevádzky domácností, ktorý sa len s ťažkosťami dá uspokojiť inými technológiami.

Priamym následkom takejto investície býva obyčajne vyššia kvalita produktu v podobe prenosových rýchlostí posunutých o rád vyššie a najmä zníženie výpadkov. Ale to len v prípade, keď sa poskytovateľovi podarilo zlepšiť podstatnú časť siete od svojho centrálneho prepínača až domov ku klientovi.

Na druhej strane, investícia tohto typu odkrýva strategickú zmenu v biznise miestnych hráčov – od obsadzovania nových trhov k obrane získaných pozícií. Rast predajného potenciálu v podobe pokrytia nových domácností zďaleka nie je realitou pri všetkých takýchto projektoch.

Naliehavosť otázky návratnosti potom priamo súvisí s tým, ako náročne bola tá-ktorá sieť vystavaná. V rýchlosti nasadenia aj cene iste vyhráva cesta vzduchom, teda realizácia optických závesov medzi jednotlivými bytovými domami a využitie stĺpov verejného osvetlenia alebo obecného rozhlasu.

Takémuto riešeniu sa už najmä väčšie mestá bránia, no v tých menších, kde sa kolorit sídliska pre množstvo káblov blíži metropolám juhovýchodnej Ázie, je realitou. Fakt je, že stĺpy obecného rozhlasu dokážu dostať optickú poslednú míľu aj na dedinu. Bez toho, aby takýto projekt dotovali niekoľko rokov očakávané broadbandové eurofondy.



Vlákna nestačia

Návratnosť sa v ostatnom čase často spája s IP TV, televíziou cez internetovú sieť. Práve tá má priniesť očakávaný nový trh, a teda ďalší príspevok k tržbám. Potiaľto to platí rovnako pre veľkú firmu aj pre menšieho miestneho providera. Ten miestny je však dnes v pozícii, keď aktuálne čelí otázkam klientov na triple play ponuku, ktorú nedokáže poskytnúť.

Všetky implementácie internetovej televízie malými spoločnosťami sú záležitosťou posledného roka a dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky. Navyše sú obmedzené len na malé časti týchto sietí. V lokalitách, kde existuje súťaž s triple play ponukou väčšej konkurencie, tak lokálny hráč pomaly začína ťahať za kratší koniec.

Typický je príklad Prešova, kde po optickej investícii Orangeu, Slovanetu, T-Comu a najnovšie UPC zostal miestny poskytovateľ Condornet ako jediný bez kompletnej ponuky internetu, televízie a telefonovania. Dôvodom je najmä výška investície. Nestačí natiahnuť optické káble a investovať do TV platformy.

Sieť treba okrem toho vybaviť výrazne kvalitnejšími, drahšími prepínačmi v porovnaní s tými, čo vyhovujú pripojeniu do internetu. Presvedčil sa o tom najväčší lokálny operátor, Antik z Košíc, ktorý bol po rokoch váhania nútený – iste aj z dôvodu nasadenia IP TV – vymeniť niekoľko tisíc zariadení za riešenia firmy Cisco. Čiže rovnako nákladnú platformu, akú používa napríklad T-Com alebo Slovanet.

Rast aj akvizíciami

Nie je ľahké overiť, či sa tlak konkurencie prejavuje už aj na vývoji tržieb miestnych providerov. Lebo len pätnásť firiem poskytlo TRENDU údaje za roky 2007 a 2008. Ale z nich jedna tretina vykázala vlani nulový alebo záporný medziročný rast tržieb.

Tento jav predstavuje celkom nový fenomén v slovenskom internete. Je výstrahou pre každého hráča, ktorý bol doteraz zvyknutý na trvalý rast, ktorý celý trh zažíval už od začiatku tisícročia. Podľa dostupných informácií najväčšie problémy majú poskytovatelia v miestach, kde sa im v minulosti nepodarilo získať dominantné postavenie a súčasne do ich teritória pribudla optická sieť niektorého z väčších hráčov.

Naopak tam, kde lokálny poskytovateľ dominuje, zažíva naďalej výrazný vzostup. Príkladom je Antik v Košiciach, ktorý minulý rok prekročil hranicu 30-tisíc klientov, pravda, spolu so zákazníkmi z okolitých dedín, Trebišova a Popradu. Podobne poskytovateľ Rupkki, ktorý dominuje internetovému trhu v Spišskej Novej Vsi, zaznamenal medziročne rast až 40 percent.

Celkovo tržby vzorky internetových providerov, ktorí poskytli údaje za roky 2008 aj 2007, vlani narástli o dvadsať percent a to je stále veľmi slušné tempo. Žiadny poskytovateľ nevykázal úbytok klientov, čo pri poklese tržieb časti firiem naznačuje pokračujúcu cenovú eróziu – z 14,67 eura v roku 2007 na 13,78 eura v 2008.

Rast tržieb súvisí aj s akvizíciami. Napríklad spoločnosť DSI Data kúpila poskytovateľov v Prievidzi (QNet) a v Martine (Nox Communications). Klientov bývalého konkurenta prevzal aj banskobystrický BBX. Percentuálne najvyšší rast dosiahli operátori LtcNet z Holíča (186 percent) a Mobil Atak z Vrábľov (152 percent).

Marketing veľkých

Čo rozhoduje o úspechu miestneho poskytovateľa internetu? Podľa názoru providerov, respondentov prieskumu TRENDU, je najčastejším obmedzujúcim faktorom (viac ako 60 percent) marketingová komunikácia celoslovenskej konkurencie, ktorá im odlákava klientov.

Podľa diskusných online fór si klienti vyberú veľkého providera často aj vtedy, keď lokálny ponúka produkt s lepšími technickými parametrami alebo cenou. Marketing Orangeu či T-Comu to má zasa ťažšie všade tam, kde provider stihol získať dominantnú masu domácnosti na svoje služby (a teda jeho znalosť v lokalite je vysoká), pričom nezanedbal ani technologické investície a kvalita produktu klientom postačuje.

Takmer polovici podnikateľov prekážajú dotácie a štátne zásahy. Okrem prirodzenej nechuti k obmedzovaniu voľného trhu je potrebné za týmto názorom vidieť aj limitovanú pozornosť, ktorú provideri v minulosti venovali sledovaniu situácie v oblasti telekomunikačnej politiky. Niektorých preto zaskočil projekt štátnych dotácií na rozvoj broadbandu v roku 2006, do ktorého sa už nestihli zapojiť, čo využili najmä celoslovenskí konkurenti.

Zlú povesť majú aj eurofondy v plánovacom období 2004 – 2006, z ktorých boli podporené viaceré projekty. Zvýhodňovali jednotlivé firmy a tým deformovali miestny trh s internetom. Toto je priamo agenda profesijných združení, ktorých si internetoví podnikatelia povytvárali už niekoľko. Na príkladoch však vidieť, že ich schopnosť realizovať efektívny lobing alebo aspoň dôkladnú informovanosť komunity sú mizivé.

Nielen banky

S eurofondmi si už niekoľko rokov spája financovanie svojho rozvoja veľká časť operátorov. Podľa prieskumu TRENDU je nedostatok vhodného financovania najväčšou prekážkou pre rýchlejšiu expanziu operátorov v optike či v televízii. No zvaľovať zodpovednosť za obmedzené možnosti úverov na banky by bolo – aspoň donedávna – krátkozraké.

Príčinou môže byť skôr celková podnikateľská neskúsenosť majiteľov mnohých firiem, často i nízka hodnota majetku firmy a vo výsledku neschopnosť pripraviť pre potenciálneho biznis partnera dôveryhodný podnikateľský plán. Napriek tomu si veľa podnikateľov zdroje na rozvoj našlo.

Podľa dostupných informácií sa väčšina menších aktivít financuje najľahšie dostupnými kontokorentnými úvermi. Na druhom mieste je lízing technológií, realizovaný prostredníctvom sesterských finančných spoločností dodávateľov hardvéru. O tom, že regionálny hráč si môže získať dôveru aj globálneho z finančnej skupiny, svedčí napríklad projekt upgradu siete košického Antiku, ktorý zabezpečuje renomovaný Cisco Capital.

Akvizičná cesta

Najväčší objem prostriedkov – podľa odhadu DLM viac ako päť milióny eur – získali miestni operátori v uplynulom roku prostredníctvom predaja podielov vo vlastných firmách. Či už predali len polovicu firmy, a teda ostali plne zainteresovaní do podnikania, alebo sto percent, keď tiež obyčajne ostávajú minimálne lokálnymi technologickými partnermi akvizujúceho subjektu.

Väčšie akvizície vlani zrealizovali Slovanet a Swan, ktorým táto cesta umožnila udržať sa (Slovanet) alebo viac vstúpiť (Swan) do podnikania v segmente domácností. Objektmi najväčších transakcií boli trnavský Peem a bratislavský Robur – obaja sú najväčšími lokálnymi poskytovateľmi vo svojom regióne.

Akvizície sa od iných používaných foriem financovania líšia aj tým, že spolu so zdrojmi prichádza know-how z oblasti marketingu, produktového manažmentu a čiastočne technológií. Okrem toho miestna firma môže využiť lepšie nákupné podmienky u množstva dodávateľov. Zároveň sa skúškou stáva obdobie integrácie firiem do väčšieho celku a prijatie firemnej kultúry nového spolumajiteľa.

Súčasnosť podstatne sprísnila pohľad na rozvojové plány akéhokoľvek investora. Aj preto odhadujeme, že svoj vlastný rast dokážu prežiť najmä tie firmy, ktoré boli už v minulosti naučené prevádzkovať biznis efektívne, teda so ziskom, a ktoré dopracujú marketingovú podporu predaja.

Dôvody sú známe: aktuálne investície smerujú najmä do udržania sa na trhu, priemerné ceny pripojenia klesajú a väčšia konkurencia valcuje trh objemom nadlinkovej komunikácie. Naopak, pretrvávajúcou šancou je neustávajúci rast trhu internetu na Slovensku, ktorý v penetrácii stále len dobieha vyspelý svet.

Autor je partner konzultačnej spoločnosti DLM Slovakia.

trhrastiepoziadavkytiez01tabula03.jpg

trhrastiepoziadavkytiez01tabula01.jpg

trhrastiepoziadavkytiez01tabula02.jpg

Lokálni

poskytovatelia internetu (2008)

 

 

Tržby z predaja internetových

služieb

Zmena (%)

Počet zákazníkov – domácností1

Počet firemných zákazníkov1

 

 

2008

2008/2007

2008

2008

1.

Antik

computers & communications, s.r.o., Košice

168 427

n

29 776

267

2.

MadNet,

a.s., Veľký Meder

54 700

62,5

2 801

413

3.

DSI Data,

s.r.o., Námestovo

34 521

35,2

8 012

1 836

4.

Peem

Slovakia, s.r.o., Trnava2

30 500

n

3 700

150

5.

Imafex,

s.r.o., Liptovský Mikuláš

25 335

22,0

5 892

748

6.

Gaya,

s.r.o., Martin

19 050

12,7

4 300

100

7.

Axalnet,

s.r.o., Topoľčany

13 000

30,0

2 200

200

8.

GeCom,

s.r.o., Michalovce

10 500

-14,6

1 400

120

9.

RSnet,

s.r.o., Rimavská Sobota

9 859

39,2

2 351

274

10.

ecce,

s.r.o., Košice

7 600

59,6

1 350

100

11.

Proxis,

s.r.o., Bardejov

7 500

-11,8

964

254

12.

Next-com,

s.r.o., Pezinok

7 500

n

1 000

100

13.

Levonet,

s.r.o., Levoča

6 200

n

1 200

60

14.

Šivinet,

s.r.o., Veľké Kapušany

6 059

98,7

1 740

95

15.

SiNet

Telecom, s.r.o., Poprad

5 116

-3,5

650

200

16.

Alconet,

s.r.o., Liptovský Mikuláš

5 100

n

978

236

17.

BBX,

s.r.o., Banská Bystrica

5 000

0,0

2 990

7

18.

Fiber

Network Myjava, s.r.o., Myjava3

4 500

118,6

813

156

19.

Peter

Bilik – Mobil Atak, Vráble

4 349

152,4

1 190

110

20.

M-Net,

s.r.o., Brezno

3 100

n

850

20

21.

DataNetworks,

s.r.o., Bratislava

2 500

n

n

n

22.-24.

LtcNet,

s.r.o., Holíč

2 000

53,8

800

50

22.-24.

M.S.Profi,

s.r.o., Ličartovce

2 000

n

370

90

22.-24.

Speed-Net.sk,

s.r.o. , Ružomberok

2 000

n

1 500

50

25.

Juko,

s.r.o., Prešov

1 980

n

340

90

26.

Surany.net,

s.r.o., Šurany

1 600

n

1 140

74

27.

P&A

Computers, s.r.o., Veľké Zálužie

1 136

n

360

40

28.

E-Max

Internet & IT, s.r.o., Trebišov

1 073

-10,6

1 700

150

Rupkki,

s.r.o., Smižany

n

n

3 800

15

Pozn.: Uvedené

sú firmy s tržbami za internetové služby od 1 mil. Sk, ktoré súhlasili so

zverejnením údajov, pri spoločnosti Rupkki je predpoklad, že tržby sú nad

túto hranicu.

1 Počet

zákazníkov je k 31. decembru daného roka

2 Spoločnosť

zanikla 7. októbra 2008 zlúčením so spoločnosťou Swan

3 Do 31.

júla 2008 XXNet, s.r.o., Myjava

PRAMEŇ:

údaje poskytnuté spoločnosťami

Ilustračné foto - Profimedia.cz

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)