Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Bitcoinové kráľovstvá: kde sa schovávajú svetové kryptobane

20.02.2018, 05:09 | Adrián Berecz | © 2018 News and Media Holding

Vedľajším efektom ťažby bitcoinov, teda riešenia extrémne zložitých matematických operácií vďaka využitiu počítačov, sú kvantá spotrebovanej elektrickej energie a vyprodukovaného tepla. Neberúc do úvahy materiálne náklady na nákup hardvéru, najmä grafických kariet či nehnuteľností, kde sa farmy fyzicky nachádzajú, prevádzka ťažobných (kryptomenových) fariem zhltne veľa peňazí. Aby sa farmám ťažba finančne vyplatila, je nutné zraziť výšku účtov a faktúr na nevyhnutné minimum. Preto sa ťažba bitcoinov a ďalších kryptomien v niektorých krajinách vyplatí viac a v iných menej.

  • Tlačiť
  • 6

Ťažba virtuálnych mien je energeticky náročná a aby sa vyplatila, je nutné vzhľadom aj na vysoko premenlivú hodnotu jednotlivých kryptomien fungovanie ťažobných firiem neustále optimalizovať.

Pretože mnohé „ťažobné“ počítače na farmách pracujú 24 hodín denne a 365 dní v roku na plný výkon, generujú obrovské množstvá tepelnej energie. Aby nedošlo k ohrozeniu prevádzky prehriatím, musia byť priestory farmy vybavené kvalitným klimatizačným systémom.

Ideálny miestom na ich zriadenie sa tak, podobne ako v prípade klasických dátových centier, stávajú lokality či krajiny, v ktorých je lacná elektrina a ktoré ponúkajú prirodzene chladné podnebie. Svoju úlohu však zohráva aj rýchlosť internetového pripojenia a právna legislatíva.

Magma a arktický vzduch

V súčasnosti jednou z najvyhľadávanejších lokalít je Island. Ide o krajinu, ktorej predpovedajú, že v roku 2018 minie viac elektrickej energie na ťažbu kryptomien než na všetky islandské domácnosti.

Farmy na ťažbu bitcoinov budú podľa tamojších elektrárenských firiem potrebovať na svoje aktivity 840 gigawatt hodín elektriny, zatiaľ čo domácnosti len okolo 700, píše britský portál The Guardian. Len na pripomienku, Na Islande žije okolo 350-tisíc obyvateľov.

Okrem arktického vzduchu, ktorý znižuje náklady na klimatizáciu, a tým pádom sa zvyšujú aj zisky, je ostrovná krajina populárna kvôli dostatku lacnej a obnoviteľnej energii z vodných a geotermálnych elektrární.

Jednu z takýchto fariem prevádzkuje napríklad spoločnosť Genesis Mining, ktorá sa na Island presťahovala v roku 2014 z Nemecka. „To, čo tu robíme, je ako ťažba zlata,“ hovorí pre The Guardian prevádzkový manažér Helmut Rauth. V auguste 2018 plánuje začať svoju činnosť aj The Moonlight Project, ďalšia spoločnosť zameraná na kryptomeny Bitcoin, Bitcoin Cash, Dash a Litecoin.

Podľa Jasona Scotta, ktorý sa ťažbou kryptomien zaoberá, sa na Islande odohráva dve až osem percent z celosvetovej ťažobnej produkcie kryptomien. Presné čísla nie sú k dispozícii, rovnako ako nie sú známe lokality všetkých ťažobných fariem či ich vlastníci.

Globálne ťažobné závody

Čína je v rámci ťažby kryptomien jednotkou. V súčasnosti sa okolo 60 až 70 percent všetkých bitcoinov ťaží práve tam, napríklad aj niekde hlboko v chladných horách západnej provincie S’-čchuan. Pre oblasť sú typické celoročné nízke teploty a lacná elektrická energia z malých vodných elektrární, ktorej cena sa pohybuje od 0,04 do 0,07 centa za kWh.

Neprehliadnite

V krajine sa však čoraz viac hovorí ako o obmedzovaní dodávok elektriny pre bitcoinových „baníkov“, tak aj o čiastočnom zákaze ťažby. Podľa uniknutého dokumentu tamojšie regulačné orgány majú povzbudzovať firmy, aby s týmto podnikaním skončili pod hrozbami vyššej ceny za elektrinu či prísnejších environmentálnych pravidiel. Čínske úrady zastávajú názor, že ťažba kryptomien zbytočne vyčerpáva obrovské množstvá prírodných zdrojov.

Analytici predpovedajú prudší rozmach kryptoťažby tiež v Kanade. Severná oblasť Severnej Ameriky disponuje opäť lacnou elektrickou energiou, nízkymi teplotami a tiež kvalitným vysokorýchlostným internetom.

Lukratívnou ťažobnou lokalitou je aj Gruzínsko s cenou okolo 50 dolárov za megawatt hodinu (svetový priemer je okolo 121 dolárov), tvrdí agentúra Bloomberg. Lacné „palivo“ prilákalo napríklad spoločnosť Golden Fleece, ktorá vo vnútri zničenej továrne na traktory zo sovietskej éry prevádzkuje počítače dovezené z Číny približne 100 kilometrov od Čierneho mora.

Vďaka prebytku vodnej energie je zaujímavé aj paraguajské mesto Ciudad del Este. Vďaka neďalekej vodnej elektrárni Itaipu sa mesto stalo ideálnou lokalitou pre 6-tisíc počítačov, čo zároveň znamená, že ide o najväčšiu kryptomenovú farmu v Južnej Amerike.

Ruská výpočtová sila

Veľký záujem v oblasti kryptomien prejavilo aj Rusko, ktoré v tomto smere vyvíja viaceré aktivity a ktoré má podľa poradcu Vladimira Putina potenciál so súčasným prebytkom elektrickej energie a svojou (chladnou) polohou získať viac ako 30-percentný podiel z celosvetovej ťažby kryptomien, píše agentúra Bloomberg s tým, že v minulom roku bola ohlásená veľká 100-miliónová investícia na pomoc ruským podnikateľom, aby dobehli čínske ťažobné farmy.

Podľa komoditného portálu Oil Price má Rusko na stole tiež niekoľko desiatok žiadostí od zahraničných spoločností z Európskej únie a Číny, ktoré žiadajú povolenie na území ich krajiny vybudovať nové zariadenia na digitálnu ťažbu.

Prezident Ruskej asociácie pre technológiu blockchain a kryptomeny poznamenal, že pre Rusko je tak dôležité pripraviť legislatívny základ a zaoberať sa otázkou zdaňovania kryptomien a ťažobnej činnosti zahraničných subjektov.

Tam, kde je lacno

Lacná energia sa prirodzene nenachádza na viacerých miestach sveta. Spoločnosť Elite Fixtures na základe údajov cien elektriny získaných z oficiálnych úradov, podnikov verejných služieb a energetických agentúr 115 krajín vypracovala zoznam miest, v ktorých by mala byť ťažba kryptomien teoreticky najlacnejšia.

Vyťaženie napríklad jedného bitcoinu vo Venezuele (kde si mimochodom založili vlastnú digitálnu menu petro krytú ropou) podľa nej vychádza iba na 531 dolárov. V rámci Európy by sa ťažba mala vyplatiť tiež na Ukrajine (1 852 dolárov), v Srbsku či Kosove (3 100 dolárov).

Naopak, najdrahšie získaný bitcoin by mal pochádzať z Južnej Kórei (26 170 dolárov), ale aj z Dánska (14 275 dolárov), Nemecka (14 275 dolárov) či Belgicka (13 480 dolárov). Postaviť si ťažobnú farmu niekde na ostrove v Polynézii, Austrálii či Afrike by ekonomicky zmysel nedávalo vôbec.

Ak sa cena elektrickej energie v oblasti zvyšuje, väčšinou to automaticky znamená aj presun ťažobnej farmy. Viaceré spoločnosti tak zriaďujú farmy v lodných kontajneroch či v iných prenositeľných jednotkách, ktoré je v prípade potreby možné odviezť do inej krajiny, kde sa ťažba oplatí viac.

Energia na nič

Jedným z hlavných medzinárodných centier pre ťažbu bitcoinov sa v posledných mesiacoch stalo pobrežné mesto Keflavik, ktoré sa nachádza v opustenej južnej časti Islandu.

Náhly rast tohto nového odvetvia v krajine už prinútil zákonodarcov z islandskej pirátskej strany navrhnúť zdanenie zisku bitcoinových ťažiarov, pretože žiadne dane neodvádzajú a pritom majú veľké zisky a prakticky žiaden personál.

Islandské energetické spoločnosti tiež upozorňujú, že ak sa v krajine realizujú všetky projekty dátových centier a fariem, nebude na ostrove dostatok elektrickej energie pre všetkých.

Obyvatelia Islandu iniciatívu zdanenia zrejme privítajú, nakoľko sú po veľkej bankovej kríze z roku 2008 voči špekulatívnym finančným aktivitám skeptický. Island bol kedysi medzinárodným centrom financií, všetko však ukončil obrovský bankový krach a krajina sa stala v roku 2008 jedným zo symbolov globálnej finančnej krízy.

Politické nepokoje po krachu vyniesli do islandského parlamentu pirátsku stranu, ktorej predstavitelia spochybňujú hodnotu ťažby bitcoinu pre islandskú spoločnosť. Prekáža im, že táto aktivita spotrebuje obrovské množstvo energie na získanie niečoho, čo nemá žiadnu hmatateľnú existenciu ani iné využitie okrem finančnej oblasti.

Najväčšie ťažobné spoločnosti ako Bitmain Technologies, HIVE Blockchain Technologies, Bitfury Group či iné si vysokú spotrebu elektriny často ospravedlňujú tým, že pochádza z obnoviteľných zdrojov.

Bitcoin za 49-tisíc kWh

Na základe údajov od Elite Fixtures vyplýva, že na vyťaženie jedného bitcoinu je potrebných v priemere od 21- do 49-tisíc kWh. Ide o veľmi hrubý odhad, pretože náročnosť jeho získania sa neustále zvyšuje. Mnohé závisí od efektívnosti počítačov a už spomínaného podnebia „hostiteľskej“ krajiny.

Iné analýzy tvrdia, že na získanie jednej kryptomeny sa spotrebuje toľko energie, koľko spotrebuje priemerná americká domácnosť za dva roky, píše The New York Times. Všetky počítače ťažiace bitcoin na celom svete zhltnú toľko energie, koľko potrebuje na svoj chod priemerne veľká krajina, dodáva denník.

Fanúšikovia virtuálnych mien zastávajú názor, že spotrebovaná energia nie je vynaložená zbytočne, pretože výsledkom môže byť zabezpečená finančná sieť a infraštruktúra nezávislá od svetových bánk a vlád. Podľa nich tak ide o nevyhnutnú obeť a ako prípadný protiargument upozorňujú na to, že výroba fyzických peňazí takisto vyžaduje nemalé materiálne vstupy.

Ako ďalej píše The New York Times, v súčasnosti vznikajú aj ekologickejšie kryptomeny, ktorých ťažba zámerne nevyžaduje až toľko elektrickej energie.

  • Tlačiť
  • 6

Tagy bitcoin, Čína, ekológia, Island, kryptomeny, Rusko, životné prostredie