Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Boj strojov a ľudí o prácu vrcholí

05.12.2013, 05:30 | Jozef Tvardzík | © 2013 News and Media Holding

Trocha to pripomína kultový film Terminátor, v ktorom stroje a ľudia bojujú medzi sebou o nadvládu sveta. Toto však nie je žiadna kasová americká klasika, ale realita. Strach, že technologické inovácie a nástup strojov nahradia prácu ľudí.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Tieto obavy sú také staré ako moderné zadefinovanie pojmu ekonomický rast a odkedy sa firmy začali viac zameriavať na zvyšovanie produktivity práce.

V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž vynálezcov Grand Challenge. Ambiciózny plán spočíval v zostrojení auta bez vodiča, ktoré bude schopné samo odšóferovať vyše 200 kilometrov cez Mojavskú púšť na juhu Kalifornie a južnej Nevady. Víťazné auto prešlo len niečo vyše desať kilometrov a svoj cieľ nesplnilo. Trvalo len šesť rokov, keď technologický svet zhliadol prvé plnoautomatické auto, ktoré nepotrebuje vodiča.

Inovácie hýbu svetom budúcnosti

V októbri 2010 spoločnosť Google na svojom blogu odhalila šesť modifikovaných vozidiel Toyota Prius, ktoré bez vodiča najazdili vyše 1 600 kilometrov po amerických uliciach. Na navigáciu používali údaje z Google Maps a Google Street View.

Google aktuálne zverejnil výsledky štúdií, ktoré rozoberali státisíckilometrové jazdy týmito autami na cestách v Kalifornii. Analýzy ukázali, že keď za volantom sedel človek, jazda bola oveľa menej plynulá ako v prípade, keď auto bolo bez vodiča. „Na­še auto jaz­dí ply­nu­lej­šie a bez­peč­nej­šie než na­ši vy­ško­le­ní pro­fesio­nál­ni vo­di­či,“ povedal na konferencii RoboBusiness vedúci projektu autonómnych áut v Google Chris Urmson.

Ďalší príklad: To, že si pokecáte s robotom ako v seriáli Knight Rider, bola až donedávna len vízia. Prelom nastal, keď spoločnosť Apple predstavila osobného asistenta na iPhonoch Siri, ktorý dokáže identifikovať ľudský hlas a odpovedať na položené otázky. Samozrejme, stále s veľkou dávkou chybovosti a malou použiteľnosťou.

Budúci lekár?

Pred niekoľkými rokmi spoločnosť IBM vyvinula superpočítač Watson, vybavený umelou inteligenciou. Dokáže sa učiť z dát, chápe jazyky a súvislosti. Počítač porazil najlepších hráčov v hre Jeopardy, kde súťažiaci dostávajú rôzne otázky z odborov a musia na ne správne odpovedať. Ešte pred dvoma rokmi bol veľký ako auto, kde sa zmestí do serverovne vo forme kufríka.

Už vtedy IBM uvažoval o tom, kde by mohol jeho znalosti uplatňovať. Watson sa nakoniec "zameral" na oblasť medicíny a diagnostiky. Lekárska profesia je mimoriadne komplikovaná. Každý doktor sa musí naučiť obrovskú databázu chorôb, príznakov, metódy liečenia a riešenie komplikácií - nielen v teoretickej, ale aj v praktickej rovine. Pri analýze pacientovho stavu tak vychádza z dostupných a nameraných dát, ktoré ukazujú na najpravdepodobnejší problém.

Lenže ani lekári nie sú neomylní najmä v dobe exponenciálneho technologického vývoja, keď sa aj objem lekárskeho poznania takmer každých päť rokov zdvojnásobuje. Kvôli obrovskému objemu informácií a stále novým spôsobom a liečebným postupom nie sú schopní lekári udržať krok a vedieť všetko, dokonca ani v rámci svojho odboru. Rozhodnutia sú tak založené na obmedzenom poznaní.

Podľa štúdie z roku 2000, ktorá sa zamerala na chybnú diagnostiku lekárov, vyplynulo, že ročne zomrie v Spojených štátoch pre chybu lekára asi stotisíc pacientov.

„Watson a technológie tomu môžu pomôcť a po čase byť rovnocennými partnermi. Navyše vývoj pokračuje tak dramaticky, že nevieme, ktoré profesie sú ohrozené a všetky budú preplietať technologické postupy, čo vidíme aj dnes,“ vraví pre TREND.sk profesor slávnej americkej univerzity MIT Erik Brynjolfsson. S kolegom Andrewom McAfeem napísali knihu Race Against The Machine, kde opisujú nástup digitálnej doby na úkor ľudskej práce.

Veta, ktorá zmenila vnímanie technológií

Ako je možné, že technológie sa stávajú tak rýchlo bežnou súčasťou korporátneho sveta? E. Brynjolfsson spomína takzvaný Moorov zákon, ktorý je pomenovaný po Američanovi Gordonovi Moorovi. Bol spolutvorca procesorov spoločnosti Intel.

Svoju pamätnú vetu povedal ešte v roku 1965, keď tvrdil, že počet polovodičových prvkov v integrovanom obvode sa bude každý rok zdvojnásobovať. O desať rokov sa poopravil: „Po­čet tran­zis­to­rov in­teg­ro­va­ných v jed­nom či­pe o rov­na­kej plo­che je mož­né zdvoj­ná­so­biť kaž­dých osemnásť mesiacov.“ Tento zákon je medzi IT expertmi uznávaný dodnes a naznačil exponenciálny nárast technologickej kapacity a inovácií.

Prudký rast inovácií a vývoj technológií popísal aj vynálezca a futurológ Ray Kurzweil, ktorý pracuje ako šéf vývoja v spoločnosti Google. Ten tvrdí, že umelá inteligencia sa rozvinie natoľko, že do roku 2050 sa zmažú rozdiely medzi človekom a strojom.

Kým český spisovateľ Karel Čapek hovoril o depresívnej utopistickej predstave zotročenia ľudí strojmi, R. Kurzweil očakáva nevídané rozmery pre ľudstvo. Nárast technológii popísal na príbehu vynálezcu šachu a cisára. Vynálezca údajne povedal cisárovi, že za odmenu by chcel zrnká ryže, ktoré sa budú počítať na základe políčok šachovnice, ktorá má rozmery 8x8 (spolu 64 políčok).

Výpočet mal byť takýto: Na prvé políčko položil jedno zrnko ryže a každé druhé znásoboval počet. Cisár si povedal, že to nemôže byť až tak veľa. Matematicky sa dá rovnica vyjadriť takto: T64 = 1+2+4+8+ … +9 223 372 036 854 775 808=18 446 744 073 709 551 615 alebo 2⁰+2¹+2²+ … +2⁶⁴. Pre predstavu, ide o kopu vyššiu ako Mount Everest.

Na tomto príbehu je možné popísať paralelu s nástupom digitálneho veku, vývojom a zdokonaľovaním nových technológií. Zo začiatku sa jeho exponenciálny vývoj uberá naoko podobne ako linerálny počet – žiadne závratné čísla. V polovici (v prípade šachovnice je to 32. políčko, kde sa objem zŕn ryže vyšplhal na štyri miliardy) sa to zlomí a cisár si uvedomil rastúci objem, ktorý sa vymkol spod jeho kontroly a jeho predpokladov.

Kde sme dnes?

A teraz kľúčová otázka - kde sa na šachovnici nachádza vývoj IT dnes? Sme už v súčasnosti aspoň v druhej polovici? Predsa nástup a riziká technológií si uvedomujeme ako nikdy predtým. E. Brynjolfsson vraví, že súčasný stav je možné len odhadnúť na základe „ukotvenia v čase“.

Tou kotvou je rok 1954, keď americkí federálni štatistici po prvýkrát zadefinovali pojem informačné technológie. Bude to pre nás východiskový bod. A následne vedec začína zdvojnásobovať IT kapacity každých 18 mesiacov, až sa dostane do roku 2006, čo je polovica šachovnice 2³². Watson alebo Google autá sú preto len začiatkom, ktorých vývoj sa bude znásobovať do nevídaných rozmerov.

Kde sa vývoj posunie ďalej? „Ide o lacné priemyselné roboty, ktoré nahradia ešte výraznejšie ľudí, rozvíjať sa budú softvéry na rozpoznanie hlasu, vývoj áut pôjde smerom, ktorý už nastolil Google a perspektívu vidím vo vývoji riešení, ktoré začal Watson s obrovským objemom znalostí. To, kam presne pôjde vývoj, je takmer neodhadnuteľné,“ vraví E. Brynjolfsson.

Pasová výroba zaniká

Čo sa stane, keď si firmy uvedomia, že ľudská práca je pre nich drahá a relatívne pomalá? „Nie je to také hrozné, pretože boj medzi strojmi a ľuďmi sa rieši už od priemyselnej revolúcie v 19. storočí, keď sa vyvinul parný stroj a ovplyvnil takmer všetky odvetvia priemyselu,“ vraví E. Brynjolfsson.

Už ekonóm David Ricardo, ktorý žil v 19. storočí tvrdil, že výhody rozvoja technológií si bude užívať celá spoločnosť. Na druhej strane upozornil na takzvanú technickú nezamestnanosť. Tá súvisí s prispôsobovaním sa výšky mzdy, ide o takzvanú pružnosť mzdy smerom nadol.

S rozvojom technológií budú nízkokvalifikované pracovné pozície platené stále menej a menej. Až zamestnanec dospeje do štádia, že za takú nízku mzdu nebude pracovať a podnikateľ nahradí jeho prácu strojom. Nízke mzdy nízkokvalifikovaných pozícií sú trendom posledných tridsiatich rokov aj v USA, kde platy v týchto oblastiach pomaly klesajú. U nás sa stačí pozrieť na mzdové podmienky v Samsungu, kde sa plat pohybuje na úrovni 500 eur v hrubom.

Tento fenomén popísal v knhe A Farewell to Alms ekonóm Gregory Clark. „Existoval typ pracovníka na začiatku priemyselnej revolúcie, ktorého práca z veľkej časti zmizla. Bol to kôň,“ napísal v knihe. Ešte v roku 1901 ľudia na pracovné účely chovali 3,25 milióna koní. Stačili dve desaťročia a ich počet klesol na dva milióny. Nástup parných motorov a následne spaľovacieho motora si vyžiadal prirodzený vývoj, cituje ho magazín The Atlantic.

Podnikateľom sa ich chov už neoplatil a za prácu koní dostávali už tak hranične nízku mzdu, že im nevykryla náklady. Drsné, ale niečo podobné sa udialo pred niekoľkými rokmi aj na Slovensku. Kedysi si každá rodina pestovala na poli zemiaky, obilniny a zeleninu. Väčšina ľudí sa však rozhodla, že náklady a práca na ich vypestovanie sú vyššie ako pohodlný a cenovo výhodný nákup v supermarkete. Šlo o ekonomické a v niektorých prípadoch vynútené rozhodnutie.

Vyvolená špička najlepších

Ako uspieť v budúcnosti v dobe strojov, digitalizácie a technologického sveta v štýle Minority Report? Vzdelávať sa a byť inovatívny. Známy ekonóm a bloger Tyler Cowen, ktorý píše na blog marginalrevolution.com, vydal knihu, v ktorej tvrdí, že budúcnosť bude fantastická, ale len pre 15 percent z nás.

„Väčšina odvetví v ekonomike je stále v stagnácii. Ale máme tu jeden sektor, ktorý je neuveriteľne dynamický – informačné technológie. Tak si predstavte, že už dnes máme auto, ktoré jazdí bez vodiča a počítač Watson, ktorý robí lekársku diagnózu. Do dvadsať rokov je celkom možné, že vyvinieme oveľa inteligentnejší softvér a automatizujeme nimi oveľa viac pracovných miest v priemysle,“ povedal pre server BusinessInsider.com.

Prelom pre neho znamenala kríza, ktorá prinútila firmy zamyslieť sa nad investíciami z dlhodobého hľadiska. Aby sa firmy vzchopili, časť zamestnancov prepustili a hľadali možnosti, ako ušetriť.

Buď znižovali platy existujúcim zamestnancom, alebo investovali do automatizácie výroby. T. Cowen tvrdí, že od roku 1999 v USA klesol platový medián (nie priemer, ale výška platu uprostred škály) o deväť percent a od začiatku ekonomického oživenia po kríze klesol o päť percent.

V roku 2010 urobili dva americký vedci štúdiu, v ktorej sa zamerali na americké platy v závislosti od vzdelania. Zistili, že za posledných 40 rokov klesali platy zamestnancom s najnižším vzdelaním (základnou školoou alebo nedokončenou strednou školou), mzdy stredoškolákov stagnovali a vysokoškolákom či špecializovaným odborníkom prudko rástli. Príjmové nožnice sa v čase digitálneho veku stále prudko otvárajú.

V budúcnosti bude preto zrejme záujem o robotiku, IT, riadenie a kontrolu strojov, ktoré budú vykonávať automatizáciu výrobných úkonov. To, že pracovníci z najnižších pozícií si už hľadajú nové pracovné príležitosti, je realita niekoľkých rokov.

Vlani taiwanská firma Foxxconn, ktorá sa preslávila neslávnymi praktikami pásovej výroby, ohlásila, že nahradí po celom svete časť zamestnancov miliónom strojov. V tom čase mala firma len 10-tisíc strojov, teda plán sa dá označiť za revolúciu.

Každý stroj ju má stáť podľa serveru TechCrunch.com asi 25-tisíc dolárov, čo je asi trojnásobok priemerného ročného platu zamestnanca. Cieľom je ušetriť náklady a zvýšiť produktivitu práce.

Evolúciu pracovného trhu popísal pred dvoma rokmi aj denník The New York Times na jednoduchom príklade: Proti­mo­no­pol­né ko­na­nie pia­tich te­le­víz­nych štú­dií pro­ti CBS z ro­ku 1978 ne­bo­lo lac­nou zá­le­ži­tos­ťou. Pre pot­re­by súd­ne­ho pro­ce­su mu­se­li štú­diá dať pres­kú­mať šesť mi­lió­nov do­ku­men­tov, nák­la­dy na to bo­li vy­čís­le­né na 2,2 mi­lió­na do­lá­rov.

Veľ­ká časť tej­to su­my šla na pla­ty dra­ho pla­te­ných práv­ni­kov a ich asis­ten­tov, kto­rí sa prí­pa­du ve­no­va­li nie­koľ­ko me­sia­cov. Začiatkom roka 2011 však kalifornská spoločnosť Blackstone Discovery vyvinula softvér, ktorý dokáže analyzovať dokumenty oveľa rýchlejšie a čo je podstatné - lacnejšie.

Pomocou takzvaného e-discovery softvéra, ktorý využíva pokrok v oblasti umelej inteligencie, sa náklady na analýzu asi 1,5 milióna dokumentov znížili na 100-tisíc dolárov. Vyvinutý al­go­rit­mus roz­mýš­ľal a do­ká­zal de­du­ko­vať sú­vis­los­ti po­dob­ne ako člo­vek.

„Nie je dôvod si myslieť, že technológie budú spôsobovať nezamestnanosť. V dlhodobom horizonte sa nájdu vecí, ktoré ľudia budú robiť. Ťažšia otázka však znie, či vývoj technológií bude vždy viesť stále k lepšej práci? Skôr nie,“ povedal pre denník ekonóm na univerzite MIT David H. Autor.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Tagy Erik Brynjolfsson, pracovná sila, stroje