Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Dotácie pomohli aj menším providerom

17.08.2006, 13:35 | Jozef Andacký | © 2006 News and Media Holding

Dvojzáprah Slovak Telekom / T-Mobile získal vyše polovicu žiadateľov o štátny príspevok.

  • Tlačiť
  • 0

Projekt vládnych dotácií Internet pre vzdelávanie sa prehupol do druhej polovice. Rezort dopravy do polovice augusta zaregistroval dvadsaťtisíc žiadateľov o štátny príspevok, ktorý mladým ľuďom od 15 do 25 rokov, respektíve ich rodičom po dobu dvoch rokov zlacňuje internetové pripojenie o 234 korún mesačne.

Do projektu sa zapojilo päť desiatok providerov, od najväčších hráčov po malých, lokálne pôsobiacich poskytovateľov. Výsledky, s akými súboj o dotovaného zákazníka prebieha, pred začiatkom akcie tušil málokto.

Kto očakával, že všetku smotanu zlíže Slovak Telekom (ST), ten sa mýlil. Hoci líder získal takmer polovicu žiadateľov o dotáciu a sám hovorí o spokojnosti. Do mediálnych kampaní na dotované pripojenie však investuje oveľa viac ako konkurencia a na trhu rýchleho internetu v pevnej sieti (DSL) drží 80-percentný podiel.

Ak predaj v rámci vládneho projektu nebeží v zmysle logiky postavenej na týchto dvoch základoch, potvrdzuje to, že internet na Slovensku nie je len o tandeme ST/T-Mobile a o UPC.

Či o Orangei, ktorého služby v čase prípravy vládneho projektu nespĺňali podmienku minimálnej prenosovej rýchlosti 512 kbit/s. Internet pre vzdelávanie ukázal, že karty v sektore miešajú i prevádzkovatelia lokálnych mikrovlnných a káblových sietí.

Kampane a ceny

Prečo ST nevyhral súboj o dotovaných internetistov na celej čiare? Napríklad kampane, napriek ich masívnosti, nemuseli byť až také účinné.

dot_internet.jpg

Firma sa zamerala, aspoň z pohľadu výdavkov, najmä na televíznu reklamu. Pravda, použila i priamu promotion – direct e-maily, internetové bannery či lokálnu podporu, ktorá však nebola kľúčová.

„Účinnosť týchto foriem propagácie je relatívne nízka, preto sme siahli aj po nadlinkovej komunikácii,“ konštatuje riaditeľ pre korporátnu komunikáciu Ján Kondáš. Ako dodáva, na podporu predaja dotovaného internetu využili už naplánované kampane, ktoré doplnili krátkymi dodatkami o akciovej cene: „Náklady preto neboli vysoké.“

Na porovnanie, Slovanet, ktorý vo finále z balíka dotovaných zákazníkov získal podstatne viac ako T-Mobile či UPC, investoval prevažne do on-line propagácie. Vychádzal z predpokladu, že záujemcovia o štátnu dotáciu už internet aktívne využívajú – buď majú dial-up, alebo surfujú v škole či kyberkaviarňach.

Súčasťou marketingu Slovanetu boli aj predregistrácie, keď provider umožňoval záujemcom získať bezplatnú miestenku pre obmedzený počet dotácií. K podobnému kroku síce zakrátko pristúpili ST a GTS Nextra, no ich konkurent mal výhodu skoršieho štartu a lepšie zvládol procesy, ktoré nasledovali po predregistrácii.

Okrem propagácie sa o úspech v predaji dotovaného internetu postarala nízka cena pripojenia. Práve to bola silná zbraň lokálnych providerov. Napríklad prešovský CondorNet a košický Extel plus si za časovo a dátovo neobmedzený prístup po odpočítaní štátnej prémie účtujú 306 korún s DPH mesačne.

Akciová Pohoda s limitom 600 megabajtov dát od ST síce vychádza na porovnateľnú sumu a dva mesiace po začiatku vládneho projektu pribudla ešte výhodnejšia gigabajtová služba. No k nim treba pripočítať tristokorunový hlasový paušál, ktorý lokálni provideri, fungujúci na vlastných sieťach, nepýtajú.

Na druhej strane, záujemcovia o dotovaný internet sa nerozhodujú výhradne podľa ceny. Alebo inak, keďže časť nákladov im hradí štát, väčšinou si neberú najlacnejšie balíky, ale siahajú po drahších, s vyššou rýchlosťou, bez dátového limitu.

Tak napríklad tri štvrtiny dotovaných klientov ST využíva službu Maxi Študent za päťsto korún mesačne. Rovnaký efekt zaznamenal prevádzkovateľ bezdrôtovej FWA siete, Wimax Telecom Slovakia. „Predaj sa síce niekoľkonásobne nezvýšil, ale zmenila sa štruktúra využívaných služieb,“ hovorí výkonný riaditeľ Juraj Kočiško.

Poznali ich

Šikovnejší miestni poskytovatelia vďaka dotačnému programu podstatne zvýšili počet klientov. „Naša zákaznícka báza sa rozšírila o tridsať percent,“ hovorí napríklad konateľ Extelu plus Pavel Helbich. „Väčšina nových objednávok prichádza so žiadosťou o štátny príspevok,“ dodáva zasa šéf námestovskej DSI Data Rastislav Dravecký.

Úspech nebol zadarmo. Okrem administratívnej náročnosti okolo dotácií si menší provideri museli poradiť i s miliónovou bankovou zárukou. Ministerstvo dopravy ju vyžadovalo ako ochranu pred možnou defraudáciou štátnych peňazí.

Pri príprave Internetu pre vzdelávanie sa preto objavili názory, že vládny program nebude dostupný pre malých hráčov. Nepotvrdili sa. „Spočiatku nás to zaskočilo, milión korún je pre menšieho providera naozaj vysoká suma. No potom sme banku, ktorá záruku poskytla, našli,“ spomína manažérka CondorNetu Dáša Bernátová.

Okrem nízkej ceny lokálnym hráčom pomohlo poznanie miestneho prostredia. A naopak. „Sme jeden z najväčších miestnych providerov v Prešove. Máme meno, ľudia nás poznajú,“ vysvetľuje D. Bernátová. A dodáva, že sa obišli bez špeciálnej kampane na predaj dotovaného internetu – odhliadnuc od upozornenia na firemnej webovej stránke.

Počet získaných dotácií na internet so štátnou prémiou
(k 8. augustu 2006)

dotacie_graf_2.jpg


PRAMEŇ: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

DSI Data, pôsobiaci v oravskom regióne, inzeroval v regionálnej tlači a posielal letáky, no šoty v rádiu či televízii nemal. „Rozšírili sme pôsobnosť i na iné lokality v regióne a robili sme cielenú reklamu,“ dodáva P. Helbich.

Tesne pod hranicu dvojpercentného podielu na celkovom počte dotácií sa vyšplhal káblový operátor UPC Broadband Slovakia, ktorý poskytuje internetové služby v štyroch krajských mestách.

Na chrbát mu pritom dýcha poskytovateľ káblovej TV a internetu v Martine, spoločnosť Martico. A to napriek tomu, že mu konkuruje ďalší úspešný provider, martinská Gaya, ktorá má prístupové body mikrovlnnej siete po celej Turčianskej kotline.

Viacerí veľkí internetoví hráči v boji o dotovaných zákazníkov neuspeli. GTS Nextra a Swan ich získali menej ako lokálni provideri Netlab plus (Bratislava, Pezinok, Modra, Košice), Ferimex IT (okres Stará Ľubovňa) či Imafex (liptovský región).

Pod výsledok GTS Nextry sa mohla podpísať prebiehajúca konsolidácia štyroch alternatívnych operátorov. A Swan sa zasa dosiaľ zameriaval najmä na biznis klientelu.

Čakali na akciu

O relatívnosti úspechu ST vo vládnom programe svedčí aj fakt, že mu nepomohol akcelerovať predaj DSL prípojok, ako vyplýva zo štatistík dominantného operátora a rezortu dopravy.

Počet širokopásmových liniek ST počas prvých siedmich mesiacov medziročne stúpol o 22 percent. Pritom iba v januári a vo februári vzrástol takmer o štvrtinu. V marci a apríli sa predaj DSL zreteľne prepadol.

Hoci práve začiatkom tretieho mesiaca vrcholil prechod na novú značku T-Com, čomu zodpovedala intenzita reklamných kampaní, a na trhu sa objavili nové, lacnejšie programy Internet Pohoda a Internet Maxi.

Prečo? Záujemcovia čakali na spustenie dotačného programu, o čom svedčí mimoriadne dobrý predaj DSL v máji a júni, prvých dvoch mesiacoch Internetu pre všetkých.

J. Kondáš ho v tom čase vysvetlil slovami: „Záujemcovia sa spočiatku báli nedostatočného počtu dotácií.“ V každom prípade, v júli sa predaj fixného broadbandu vrátil na úroveň februára. Čo je tiež neštandardný jav, aspoň v tom zmysle, že vlani sa to nestalo – dopyt vtedy kontinuálne stúpal.

    Vládne dotácie: analyzovať a prehodnocovať

    Po počiatočnom boome sa dopyt po vládnych internetových dotáciách výrazne znížil. V máji ich rezort dopravy zaregistroval takmer 11-tisíc, v júli len štyritisíc. „Vzhľadom na zaujímavú dotáciu sme očakávali, že projekt sa zaplní za niekoľko týždňov,“ konštatuje riaditeľ ST pre korporátnu komunikáciu Ján Kondáš.

    Šéf Slovanetu Peter Máčaj dodáva, že počet klientov, ktorí si zriadili pripojenie, bol nižší, než očakávali: „Vo finálnej fáze ich pravdepodobne odradilo dodatočné prijatie administratívnych úkonov zo strany ministerstva dopravy.“

    Oslabnutie záujmu môže súvisieť i s dovolenkovou sezónou, ako hovorí splnomocnenec vlády pre informatizáciu Miroslav Kukučka. „Do októbra máme vypredané,“ predpokladá.

    Konateľ konzultačnej spoločnosti DLM Slovakia Peter Blaas to vidí inak. Podľa neho sa ukázali limity cieľového segmentu, 15- až 25-ročných: „Tí, ktorí nereagovali, buď rýchly internet majú, alebo stále nevidia reálny dôvod zaň platiť.“

    Dopyt po dotáciách môže opätovne nakopnúť rozšírenie projektu o ďalšie vekové skupiny. Ako o tom uvažovali jeho autori. Bývalý minister financií Ivan Mikloš dokonca naznačil, ako by mal expandovať – o deti do 15 rokov. Svoj zámer už nestihol realizovať.

    Súčasný šéf rezortu dopravy Ľubomír Vážny označuje projekt za „nesystémový nástroj“, ktorý však stave nízkej penetrácie „musíme prijať“. Jedným dychom hovorí o jeho prehodnocovaní a analyzovaní, aby sa vedelo, ako ďalej. Rámcovú predstavu už minister má: „Budeme hľadať cestu zlacnenia internetu pre všetkých, a nie pre obmedzený okruh 40-tisíc podporovaných.“

    P. Blaas za najvhodnejšiu skupinu na rozšírenie projektu považuje mladé rodiny, ľudí vo veku od 25 do 35 rokov: „Patria k sociálne najviac citlivým, no internet u nich nepatrí k neznámym pojmom.“ No dodáva, že skôr než o príspevky pre zákazníkov sa štát má postarať o verejné on-line služby a o to, aby ľudia vedeli internet používať.

    Minister Ľ. Vážny si nedostatky v osvete a lákavých internetových službách uvedomuje. No opäť sa vracia k sociálnym aspektom: „Najväčšie penzum problému vidím v nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva a vo vysokej cene internetu.“

    Internetoví provideri dotácie ako iniciatívu, diplomaticky, oceňujú. No myslia si, že štát má pomôcť inak. Najmä konkurenti lídrov hovoria o nekompromisnej regulácii a podpore súťažného prostredia. Ceny internetu vďaka nemu naozaj stále klesajú.

    Napríklad Slovanet začiatkom leta skresal cenu mesačného paušálu pre nových zákazníkov na obdobie jedného roka o 45 percent. A Wimax Telecom znížil depozit za zapožičanie prijímača zo štyritisíc na 990 korún. Výhodou konkurencie oproti dotáciám je, že štát nestoja ani korunu. A jej efekt je dostupný všetkým.

     

    Počet obsadených dotácií na internet so štátnou prémiou


    dotacie_graf.jpg


    Pozn.: vrátane dotácií, ktoré sú ešte len rezervované pe žiadateľa
    PRAMEŇ: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

Ilustračné foto – Profimedia.cz

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)