Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

IBM kupuje Red Hat. Ide o najväčšiu softvérovú akvizíciu v histórii

29.10.2018 | Marián Biel

Diskusia (22 reakcií) Pravidlá diskusie

29.10.2018 | Roman Kanala

No zbohom. Čo IBM kúpi, to zdubasí.

Okrem toho od násilného pretlačenia "systemd" sa RedHat stal škodcom Open Source. IBM má na to, aby dokonali dielo skazy.

29.10.2018 | nicco

Presne tak, skoda ze nekupili Microsoft.

29.10.2018 | Michal Rybárik

systemd - sposob ako zbastardit linux na uroven windowsu. Neskutocna pliaga. Tazko pochopit, ze taketo nieco autor dokazal pretlacit do vsetkych relevantnych distribucii... :o(

29.10.2018 | peter fodrek

Ja mám skúsenosti s System V init aj systemd, a rozhodne to nie je taká pliaga ako o nej píšete. áno unity v systemd vyžadujú viac rozmýšľania ako prosto napísať v system V init
99rc.local, ale zlé to nie je...

29.10.2018 | Roman Kanala

Výhodou systemd je rýchlejší štart. Keď reštartujem servery raz ročne, tak je mi to jedno. Rýchlejší reštart je dobrý pre MS-DOS, lebo MS-DOS je "strongly restart oriented". Na serveroch chcem robustnosť, lebo keď užívateľom stratím trojmesačný výpočet, tak ma zožerú.

Systemd potom robí paseku ďalej v userspace, lebo spústu užitočníkov bolo treba prepísať pod systemd a viackrát sa prelievajú registre z pamäti do inej pamäti. To nikdy nerobí dobre. CPU má robiť výpočty a nie management RAM.

Najhoršie je, že sa ani niet kam schovať, lebo aj SuSE prechádza na systemd, aj Debian, aj Ubuntu s ich upstartom. Debian a FreeBSD sú fajn na infraštruktúru, no nie na výpočty. CentOS 6 končí s podporou v novembri 2020.

29.10.2018 | Michal Rybárik

Je to pliaga, stojim si za tym..
Jednak z praktickych skusenosti - systemd nam uz viackrat sposobil znacne skody, ked sa zrazu rozhodol ze na serveroch bude nieco spustat, a spustat, a spustat, az vyzral nepotrebnymi procesmi vsetku pamat - potrebne procesy popadali, pobrali so sebou rozpracovane data, a pomohol az uplny restart. Desktopovy uzivatel odchovany na windowsoch v takej situacii ponadava, stlaci reset a ide dalej. Ale na serveri je prvorada spolahlivost, predvidatelnost a stabilita, a to je to, co sysvinit mal, a systemd nema. Uptime nasich serverov bez systemd - 5rokov nie je vynimkou, so systemd - maximalne par mesiacov. Nastastie tam kde netreba X, sa tomu netvorovi da stale s istou namahou vyhnut, ale Xka su na to naviazane tak brutalne, ze tam uz niet pomoci.
Navyse, problem so systemd je jeho chybny (zvrhly) navrh ako taky. Unix/Linux je preto tam kde je (na serveroch, desktopoch, routroch, v booloaderoch, v embedded zariadeniach ...), ze je postaveny na malych samostatnych jednoucelovych komponentoch, ktore robia len nejaku ulohu, ale zato stopercentne, a da sa z toho vyskladat cokolvek. Ked nieco nepotrebujem, neinstalujem. Lennart to cele posr*l tym ze priniesol komponent, ktory nie je samostatny, ale naopak hlboko previazany na vsetko mozne naokolo, metastazuje do dalsich casti systemu doslova ako rakovina, a robi zo systemu jeden nerozlepitelny zlepenec. Do absolutne klucoveho procesu, na ktorom stoji a pada cely system (a preto ma byt maly, efektivny a 100% vyladeny) zacal pchat veci ktore tam z principu nemaju co hladat - inicializacia networkingu, logovanie (do binarnych logov, fuj!), dhcp server, DNS aj s hardcodovanymi root servermi (nabuduce bude hardcodovany root login?), a dokonca som postrehol ze tam chcel dolepit aj webserver (!!)...
Nemam vcelku nic proti tomu, ze sa chlapec hra v C-cku, a na vlastnom pocitaci nech si robi co chce. Keby to bola alternativa a instaluje si ju ten kto chce, je mi to jedno, neriesim. Ale celkom mi vadi ze tie jeho hracky nevhodne pre serioznu pracu, doslova nasilu pretlacil do vsetkych mainstreamovych distribucii a neda sa tomu vyhnut. V Debiane rezignovali na svoje pozicie viaceri klucovi maintaineri, lebo neboli schopni ustat tlaky v suvislosti so systemd. Niet v historii ziadneho porovnatelneho prikladu, kedy by sa nejaky komponent takto nasilu vnutil do distribucii a sposoboval takuto kontroverziu.
A pritom prave takyto velky, nanuteny, metastazujuci, neodstranitelny bazmeg s PIDom 1 je idealne miesto ako kompromitovat kazdy linuxoidny system. Cim vacsi komponent, tym viac moznych bugov a dier, a tym tazsie ich hladanie. Keby vyvoj systemd platila NSA s cielom otvorenia backboorov do vsetkych Linux systemov a/alebo Micro$oft s cielom znizenia stability Linuxu, ani najmenej by som sa necudoval, ba prave naopak.

29.10.2018 | peter fodrek

>Nastastie tam kde netreba X, sa tomu
>netvorovi da stale s istou namahou
>vyhnut, ale Xka su na to naviazane tak
>brutalne, ze tam uz niet pomoci.

Wayland s AMDGPU/AMDKFD by mohol byť riešením? Ten nie je previazaný na systemd.

Alebo potrebujete na serveri xdmcp?

30.10.2018 | Roman Kanala

Michal Rybárik: je to presne tak. Jeden maník zblbol všetkých do tej miery, že zahodia podstatu Linuxu a celého konceptu Open Source, ktorým je rozmanitosť, skúšanie, konfrontácia nápadov. Teraz z toho je monokultúra bez možnosti úniku. Ako MS-DOS.

29.10.2018 | martin33

IBM AIX nema systemd ale klasicky unixovy "init". Cisto teoreticky by IBM mohla systemd "pliagu" postupne odstranit :-)

29.10.2018 | Roman Kanala

AIX je čistý AT&T System V. Korn shell, management pamäti, swapu, kernel. Od AIX 5L má "Linux affinity" a knižnice z RedHatu, aby sa dali prekompilovať užitočníky z Linuxu. IBM skôr konverguje k RedHat, než by ho čistili.

Naproti tomu v Linuxe je dosť prvkov z BSD. No systemd na Unixoch typu BSD tiež nejde. Mnohí provideri kvôli tomu prechádzajú z Debianu na FreeBSD. Nechápem, ako to v Debiane mohli odhlasovať. Našťastie je dosť developerov, ktorí to nechcú a devuan.org je už vonku.

CentOS 6 je bez systemd, CentOS 7 ho už má. Na rovnakej mašine, rovnakom hardwari beží rovnaký kód (OpenMPI na 64 procesoroch) o 15% pomalšie pod CentOS 7. Nemám žiadne merania ani audit, že za to môže systemd, iba mám silné podozrenie. Tých 15% je rozdiel, či výpočet beží 6 dní alebo 7 dní.

29.10.2018 | al0

1998, ehm, pardon, 2018 - Year of the Linux Desktop :D:D:D

29.10.2018 | peter fodrek

Čo mám IBM s desktopom?

29.10.2018 | al0

RHEL Desktop a RHEL Workstation

29.10.2018 | peter fodrek

To je Red hat nie IBM

29.10.2018 | peter fodrek

To je Red hat nie IBM

29.10.2018 | al0

https://www.etrend.s...

29.10.2018 | Roman Kanala

Na desktop doporučujem buď Linux Mint, alebo System 76 http://system76.com - výborný aj na laptop ako kedysi Ubuntu.

29.10.2018 | peter fodrek


Z Unix/Unix like som používal a používam

Ultrix
Digital Unix
Red Hat 5.1
Slackware
Mandrake
openSolaris
Slax
Ubuntu
SLERT
RHEL MRG
openSuse
OS X/macO
Arch
System RescueCD
Robili sme vastné modifikáciu AOSP..

A mal som a mám prvý notebook Dellu bez OS v distribúcii Dellu (Vostro 3300n) na ktorom sa Dellu učil v SR faktúrovať systémy bez OS, kvôli čomu musel antidatovať faktúry z 6.9.2010 na 22.8.2010, lebo k 31.8.2010 skončil predaj toho modelu a bol objednaný od 28.6.2010.

a funguje na Ubuntu od 10.04 po 18.10
(v GER, FRA,SPA, AUT, UK a ITA sa predával s Ubuntu 10.04)

Takže viem o čom píšem.

29.10.2018 | Roman Kanala

To je pekná paleta systémov. Digital OSF/1 mal ksh, jfs a lvm ako AIX. Mandrake som používal tiež, potom som ho opustil, keď sa zlúčil s Connectivou. Lepšie je mať originál RedHat. Z OpenSolaris je dnes Open Indiana.

Najradšej mám Debian, lebo sa dá prevádzkovať dlhé roky bez reštartu a pritom je udržiavaný. Vďaka tomu je to dobrý výber pre dns, mail, antispam, či web buď priamo na hardwari alebo na Xen. Tiež preto, že sa dá z neho ľahko naklonovať iná distribúcia. Ako Knoppix, či kedysi Ubuntu. Keby som bol na Zlodejsku, pokúsil by som sa urobiť niečo pre školy založené na Debiane.

Ale na desktop je úplne najlepší Apple Mac OS X. Je to Unix, a šmahom sa stal najrozšírenejším Unixom v histórii. Pritom užívateľ ani nevie, že mu na mašine beží Unix. Bežný užívateľ ani nevie, že tam má terminál a všetky užitočníky.

29.10.2018 | Pip-boy

You must be fun at parties.

30.10.2018 | EuroSMS

MacOS ma kadeco zaujimave. V Apple existuje od nepamati kolosalny problem - cokolvek bez upozornenia prestanu vyrabat. Tyka sa soft aj hard. Vystavat cosi nad MacOS a spolahnut sa, ze v dalsom update OS to tam este bude, uz neverim. To iste je systemd. Nastavil som desiatky clustrovych systemov po starom a zrazu sa niekto rozhodne, ze systemd. Skratka a jasne vravim: nie, neprejdem na novu verziu. Nemam motivaciu ani cas vsetko prerobit, nespravim to.

Uz par krat v historii pomohla hromadna nespokojnost. Povedzte znamym a zahlcujte supporty firiem, ked sa cosi nepaci. A je uplne jedno, ci ide o RedHat alebo Apple. Soft robia snad pre nas. Na kazdu mailovu ponuku pajaca z RedHat podstvivo odpovedam, ze kym to nebude poriadne spravene, nic nebude.

30.10.2018 | Roman Kanala

Veľká otázka je, čo IBM urobí s RedHatom. RedHat si chcel zabezpečiť dominanciu v Linuxe, ako kedysi Bill Gates na x86. IBM môže to šialenstvo buď zastaviť, alebo podporiť. Kým Lennart Poettering musel developerov presviedčať, IBM to môže dekrétom rozhodnúť váhou svojich sloních láb.