Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Internetizáciu poháňa ST a lokálni hráči

10.05.2006, 22:51 | Peter Blaas

Z konsolidácie trhu môže vzísť nový hráč, ktorého produkty budú rovnocenné ponuke lídrov.

  • Tlačiť
  • 5

Tempo rozvoja internetu v uplynulom roku udávala politika dominantného operátora na trhu pevných liniek. Okrem 80-percentného rastu predaja internetových služieb Slovak Telekomu (ST) poslúžila nezmieriteľnou pozíciou k liberalizácii trhu aj ďalšiemu fenoménu.

Umožnila nárast stovkám miestnych a regionálnych providerov, postavených najmä na bezdrôtových sieťach. Polienko do ohňa pridal i mobilný operátor Orange Slovensko, ktorý uviedol služby na báze technológie EDGE.

Razantný vzostup rýchleho širokopásmového pripojenia (broadbandu) bude pokračovať i v tomto roku. A naplno ho podporí aj mobilná technológia. Slovenský trh si takisto otestuje služby internetovej a mobilnej zábavy.

Vyše stotisíc.

Záujem verejnosti o internet začiatkom vlaňajška preveril Orange. Za pár mesiacov na EDGE služby, ktoré nedosahujú úroveň broadbandového pripojenia vo fixnej sieti, získal tridsaťtisíc zákazníkov.

To nahráva názorom, že slovenským internetistom nejde o kvalitu a rýchlosť. Chcú najmä čo najnižšiu cenu za pripojenie.

Zvyšok roka už prebiehal v réžii ST a jeho mobilnej dcéry. Líder fixného biznisu pokračoval v rozširovaní pokrytia Slovenska technológiou ADSL. A zároveň si zvýšil podiel na trhu nad 80 percent.

Pravda, ani konkurenti nezaháľali. Nextra a Slovanet prispeli k tomu, že náklady používateľa na prístup do internetu sa opäť výrazne znížili. Profitovali z toho najmä klienti s menším rozpočtom, čo je charakteristika, ktorá sedí na väčšinu slovenských domácností.

Pokles cien a rast pokrytia priviedol ADSL technológiu na hranicu stotisíc používateľov, z ktorých väčšina už pripadla na cenovo citlivejších domácich klientov. Na porovnanie, najväčší káblový operátor UPC Slovensko uvádza, že koncom roka mal 21-tisíc klientov na internetové služby chello.

Mobilný broadband.

Hit uplynulej sezóny si na konto pripísal T-Mobile Slovensko. Odštartoval úplne novú a vo svete komerčne neodskúšanú internetovú technológiu Flash-OFDM, známu skôr pod názvom svojho výrobcu Flarion.

34C_internetcafe.jpg

Či T-Mobile použil slovenský trh najmä ako vhodné laboratórium na otestovanie možností Flarionu v plnej prevádzke, o tom sa oficiálne nehovorilo. Pre klientov, predovšetkým z malých sídiel dosiaľ opomínaných plánovačmi ADSL siete alebo malými bezdrôtovými komunitami, však rýchlosť do dvoch megabitov za sekundu za ceny na úrovni ADSL predstavuje naozaj dobrú ponuku.

Silnejšou konkurenciou sa Flarion zrejme nestane. Rast jeho pokrytia bude T-Mobile naďalej koordinovať – a obmedzovať – v súlade s ADSL stratégiou materského ST.

Navyše, pri zaťažení väčším počtom používateľov reálne prenosové rýchlosti klesajú v sieti postavenej na frekvencii pôvodne využívanej na analógovú mobilnú telefóniu. Kým pre tandem ST/T-Mobile je Flarion len doplnok k ADSL, pre Orange je sieť tretej generácie (UMTS) hlavnou bránou do sveta broadbandu.

Záujem lídra telekomunikačného sektora o internetové pripojenie je zatiaľ badateľne nižší ako v prípade jeho magentového konkurenta. Ak by však Orange zopakoval ponuku, akú minulý rok pripravil s technológiou EDGE, o úspech sa báť nemusí.

Neobmedzené flat pripojenie, veľké pokrytie, cena okolo 600 korún mesačne a dotované zariadenia by dostatočne kompenzovali nevýhody plynúce z nižšej rýchlosti. Tá je v UMTS zatiaľ nanajvýš 384 kbit/s, podstatne menej než deklarované dva megabity vo flarionovej sieti T-Mobilu. A zrýchlenie tretej generácie pomocou nadstavby HSDPA nie je doteraz otázkou dňa.

FWA (ne)prekvapilo.

Trochu v tieni Flarionu a UMTS ostalo spustenie internetových služieb víťazov výberového konania na licencie pre bezdrôtové FWA siete v pásme 3,5 GHz. Výstavbu siete oznámili všetci štyria držitelia – Amtel Slovensko, Swan, Telenor Networks a Wimax telecom Slovakia. Reálnu ponuku pre koncových klientov – domácnosti doteraz uviedol len Wimax. Očakávania v podobe lacného neobmedzeného internetu sa však nesplnili.

Ambiciózny start-up predstavil len známy model produktov založených na objeme prenesených dát. Aj keď s dôležitou prednosťou – vďaka bezdrôtovému pripojeniu odpadá potreba vlastníctva (a platenia) telefónnej linky od ST. Ceny začínajúce sa od 500 Sk za tri gigabajty dát síce smerujú do segmentu domácností zatiaľ v približne 40 mestách a ich blízkom okolí, no akceptáciu ponuky limitujú počiatočné náklady na úrovni päťtisíc korún.

Rok 2006 ukáže, či zdroje začínajúcej firmy budú stačiť nielen na výstavbu siete, ale aj na marketingový boj s hlavnými hráčmi. To, že chýbajúce zdroje pre internetových začiatočníkov sú na Slovensku problémom, ukazuje príklad Amtelu.

Po tom, čo prisľúbené peniaze od investora do firmy neprišli, nebol schopný splniť podmienky licencie a svoju FWA sieť do určeného termínu postaviť. Podľa posledných informácií je strata licencie a tým aj koniec smelých plánov o desiatkach tisícoch klientov otázka niekoľkých týždňov.

Malí na optike.

Mozaiku internetového trhu dopĺňajú stovky malých lokálnych providerov a komunitných sietí. Vďaka cenám na úrovni niekoľko sto korún a mnohokrát aj nadšeniu ich majiteľov a prevádzkovateľov má podľa odhadov DLM Slovakia 60- až 100-tisíc domácností prístup k možnostiam rýchlejšieho internetu, čo je kumulatívne približne pozícia jednotky na trhu, Slovak Telekomu.

Dominantný operátor je určitým spôsobom spoluzodpovedný za vytvorenie tohto vo svete unikátneho priestoru na podnikanie. V začiatkoch to bola neochota ST investovať do nových, rýchlejších technológií.

Neskôr prišlo viazanie ADSL služieb s odberom telefónnych služieb, aj keď hlavným nástrojom hlasovej komunikácie sa stal mobil. A svoje si vyžiadal aj nezáujem o sprístupnenie miestnych vedení konkurencii.

Od roku 2000 tak začali vznikať miestne firmy, ktoré poskytujú internet nezávisle od služieb ST. Spočiatku pripájali klientov vzduchom vo voľných frekvenčných pásmach.

Postupne si najmä na slovenských panelových sídliskách vybudovali rozsiahle siete na báze lacných sieťových komponentov. Tí najväčší začali neskôr prechádzať na spoľahlivejšie optické vlákna či bezdrôtové pripojenia v licencovanom pásme.

A začali expandovať do okolitých mestečiek a dedín. Najväčší regionálni poskytovatelia majú v súčasnosti niekoľkotisícové, na východe Slovenska až niekoľkodesaťtisícové klientely.

Daňou za minimálnu cenu však často býva menej spoľahlivé pripojenie, frekventované výpadky a nevyrovnaná kvalita služieb zákazníkom. Skupovanie menších sietí väčšími alebo finančne silnejšími hráčmi sa však už začalo.

Ak budú mať dostatočný poten-ciál aj na vnútorné posilnenie firiem, Slovensku to prinesie minimálne jedného nového konkurenta, ktorého produkty budú môcť rovnocenne súperiť s ktorýmkoľvek súčasným poskytovateľom z vrchných priečok rebríčka.

Rast neustane.

Aj v roku 2006 si najväčší podiel z nových broadbandových klientov získa ADSL od ST. Jeho nová IP stratégia dokonca pomôže prilákať na internet aj väčšie množstvo nepoužívateľov než doteraz.

ST najviac podporí aj vládny dotačný program Internet pre vzdelávanie, ktorý je síce dostupný pre každého providera, no len dominantný operátor má dostatočný mediálny potenciál túto príležitosť zužitkovať. Porovnateľne silný Orange totiž nemá produkt, ktorý by podmienkam dotácie vyhovoval. Ostatným hráčom zasa buď chýba dostatočné pokrytie, alebo zdroje na komunikačné investície.

V každom prípade štátna dotácia motivuje presun časti používateľov pomalého dial-upu na rýchlejšie formy pripojenia. Po započítaní vplyvu novej ponuky UMTS od Orangeu, Flarionu od T-Mobilu a kontinuálneho rastu káblového pripojenia od UPC možno predpokladať, že počet klientov rýchleho internetu na konci roka dosiahne štvrť milióna.

V alternatívnom spektre telekomunikačnej brandže bude možné sledovať, ako sa novovzniknutým skupinám GTS Nextra a Swan podarí zužitkovať nakúpený zákaznícky kmeň a know-how. V lepšej východiskovej pozícii je GTS Nextra.

Môže sa opierať o vyvážené portfólio domácností, stredných a väčších podnikov, ako aj veľkoobchodných partnerov. Oproti Swanu zároveň disponuje aj silnejším personálnym zabezpečením z pôvodných firiem a manažérskym potenciálom.

Rovnako, ak si chce ďalší alternatívny líder Slovanet udržať svoje pozície, musí investovať výraznejšie ako v minulosti alebo pokračovať v konsolidácii trhu. Pozícia Orangeu bude zasa priamoúmerne závisieť od jeho snahy využiť sieť UMTS na predaj internetu domácnostiam.

Podčiarknuté a zrátané, najbližšie roky budú internetu na Slovensku patriť najmä brandom Slovak Telekom, Orange, UPC, GTS Nextra, Slovanet a Swan, pričom nová hviezdička môže vzísť z konsolidácie regionálnych poskytovateľov. S dodatkom, že celá druhá polovica zoznamu je kandidátom na ďalší predaj.

    Internetová zábava nadobúda jasnejšie kontúry

    Signály o strategickom záujme Slovak Telekomu v broadbande a internetovej zábave sa oficiálne potvrdili na jar tohto roka. Najmä pre domáceho používateľa to bude znamenať, že služby, ktorých zavedenie by strednodobé biznis plány nezniesli, si vyskúša už v krátkom čase. Slovenské domácnosti sa môžu tešiť na štart technológie ADSL2, ktorá zvýši kapacitu pripojenia na desiatky megabitov za sekundu. Na takejto linke chce ST okrem superrýchleho internetu poskytovať ešte rozsiahlejší výber televíznych kanálov než káblové televízie. Prídu i služby on-line požičiavania filmov (video-on-demand). A aby bola stratégia kompletná, aj telefónne služby sa presunú do internetu, kde má značka T-Com šancu prebrať pozície alternatívnych operátorov.

    Služby na báze ADSL2 budú v pilotnej prevádzke v druhom polroku 2006 dostupné zrejme len v niektorej časti Bratislavy, pričom rozširovať sa budú primárne do väčších aglomerácií. Na druhej strane, predaju služieb podobným klasickej káblovej televízii (IP-TV) by pomohlo najmä rozšírenie do rurálnych oblastí a menších miest s limitovanými možnosťami príjmu terestriálnej alebo káblovej televízie.

    Vďaka slimačiemu tempu liberalizácie tak rast ponuky v pevnej sieti naďalej obstaráva len bývalý monopol. V Českej republike dominantného operátora v nasadzovaní hyperrýchleho internetu cez ADSL2 predbehol alternatívny poskytovateľ. Koncové vedenia Českého Telecomu sú totiž k dispozícii aj pre najmodernejšie technológie jeho konkurentov.

    Podľa skúseností z rozvinutých krajín sú domáci používatelia len v malej miere ochotní obetovať komfort v prospech akejsi novej technológie. Preto aj ST bude nové služby sprostredkúvať cez jednoducho inštalovateľné zariadenie (set-top box) s diaľkovým ovládaním, ktoré členom domácnosti umožní sledovať televíziu, požičiavať si filmy alebo telefonovať bez nutnosti vlastniť počítač. Takto vyzbrojená môže značka T-Com začať boj na novom trhu s tradičným poskytovateľom televíznej zábavy, káblovým operátorom UPC, budúcimi prevádzkovateľmi digitálnych multiplexov a mobilného contentu v podaní UMTS siete spoločnosti Orange.

    Keďže predaj zábavného on-line obsahu sa globálne len začína, ťažko predpokladať, ako sa ustáli jeho distribúcia. Niektoré veľké vydavateľské domy zamýšľajú predávať filmy a hudbu bez sprostredkovateľov cez internet koncovým používateľom. A internet je zatiaľ jediné médium, kde je takýto prístup celosvetovo možný. Príležitosť si určite nedajú ujsť ani globálne internetové portály Google a Yahoo! či lídri IT biznisu Microsoft a Apple. Deutsche Telekom už špekuluje nad spoplatnením prístupu k svojim používateľom pre najväčších protihráčov v oblasti obsahu.

Autor je konateľ konzultačnej spoločnosti DLM Slovakia

Ilustračné foto – Miro Nôta

  • Tlačiť
  • 5