Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Káble ako v Bukurešti: Vojna operátorov sa láme v dedine na východe

06.10.2017, 05:05 | Jozef Andacký | © 2017 News and Media Holding

Ako v Bukurešti. Vo viacerých slovenských dedinách v poslednom období na existujúcich elektrických alebo telekomunikačných stĺpoch pribudli nové optické káble. Výsledný stav síce teší obyvateľov, lebo tak získajú kvalitný internet, ale pavučina káblov často hyzdí vonkajšie prostredie. Podľa oponentov týchto praktík je to však predovšetkým nelegálne a narúša to konkurenčné prostredie. Prelom by podľa nich mohol vzísť z prípadu, ktorý sa udial v obci Seňa v okrese Košice-okolie.

  • Tlačiť
  • 18

Nové optické káble v dvojtisícovej Seni na existujúce stĺpy elektrického vedenia natiahla Východoslovenská distribučná (VSD). Spravila tak na základe ohlásenia drobnej stavby, voči ktorému stavebný úrad (teda obec) nemal námietky.

Ozval sa však okresný prokurátor, podľa ktorého si VSD drobnou stavbou postavila novú telekomunikačnú sieť. A tá by podľa vyhlášky ministerstva životného prostredia, ak sa nachádza v zastavených územiach, mala byť umiestnená pod povrchom zeme, a nie vo vzduchu.

Podnet na prokuratúru podala Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI), ktorá združuje štyri desiatky providerov z celého Slovenska.

Protest prokurátora posúdil košický okresný úrad – a zamietol ho. Prokurátor sa voči tomu odvolal a celá vec sa dostala na stôl úradníkom v Bratislave, na Ministerstvo dopravy a výstavby SR. To rozhodlo, že protest prokurátora je správny a treba ho znova posúdiť.

Optické vedenia a prípojky v obci SeňaZdroj: ALPI

Východoslovenská distribučná obhajovala naťahovanie nových káblov na existujúce stĺpy tým, že ide len o „dozbrojovanie existujúceho nadzemného vedenia o prvky optickej siete“. Jeho cieľom má byť zavedenie inteligentných meracích systémov. Nové káble sa pritom ťahajú popri pôvodných trasách.

Neprehliadnite

Distribučka ďalej v komunikácii s úradmi uviedla, že takúto stavebnú úpravu vlastne ani nebolo potrebné ohlasovať. Odvolávalo sa tiež na stanovisko iného ministerstva – hospodárstva –, ktoré má podľa nej na vec rovnaký názor.

Podľa ALPI nemala byť nová optika len doplnkom elektrickej distribučnej siete. „V skutočnosti išlo o optickú sieť pre poskytovanie vysokorýchlostného internetu, ktorú si po dokončení niektorí provideri prenajali a začali cez ňu poskytovať služby,“ tvrdí predseda asociácie Michal Rybárik.

Svoje slová podporila ALPI podrobnou fotodokumentáciou, ktorú poskytla médiám. Jedným z providerov, ktorý optiku využili, bol Slovanet. Označil ho ako „prvý spoločný projekt“, v ktorom súčasne s rekonštrukciou elektrickej distribučnej siete získajú obyvatelia aj pripojenie do modernej optickej siete, vysokorýchlostný internet a digitálnu televíziu.

Optické vedenia a prípojky v obci SeňaZdroj: ALPI

Optické vedenia a prípojky v obci SeňaZdroj: ALPI

Z pohľadu vývoja kauzy bol však dôležitý najmä názor ministerstva dopravy, ktoré v tejto oblasti drží povestné „kľúče od miešačky“.

Podľa ministerstva „je nesporné, že v danom konkrétnom prípade ide o nové vedenie elektronickej komunikačnej siete“. Na to stavebník (teda distribučka) potrebuje územné povolenie, nestačí mu ohlásenie drobnej stavby. Ministerstvo tiež pripomína, že takéto vedenia sa v obci umiestňujú pod povrch zeme.

Rozhodnutia ministerstva dopravy podľa informácií ALPI spôsobilo, že košický okresný úrad zmenil názor. Postup Sene po prijatí ohlásenia drobnej stavby označil za nezákonný, takže z novej optiky Východoslovenskej distribučnej sa stala čierna stavba. Obec by teraz mala riešiť odstránenie tohto stavu.

Optické vedenia a prípojky v obci SeňaZdroj: ALPI

Optické vedenia a prípojky v obci SeňaZdroj: ALPI

Skúsenosť z Poproča

ALPI výsledok senianskej kauzy privítala. Podľa nej je podobných prípadov na Slovensku viacero. Stavebníci – zvyčajne telekomunikačné firmy – ignorujú vyhlášku, ktorá prikazuje nové káble v dedinách a mestách zakopávať do zeme. Ich naťahovanie vo vzduchu je lacnejšie a rýchlejšie. Podľa ALPI je to však neférová výhoda oproti konkurentom, ktorí dodržiavajú zákon.

Predseda ALPI M. Rybárik nedávno vo svojom blogu popisoval skúsenosť v inej východoslovenskej obci, v Poproči neďaleko Moldavy nad Bodvou. Novú optiku tam na existujúcich stĺpoch budoval Slovak Telekom.

V Poproči sa prípad vyvíjal trocha inak ako v Seni, ale v hlavných črtách je rovnaký. Telekom najprv požiadal o územné rozhodnutie, ale po výhradách konkurenčného Alternetu a ALPI (šéf Alternetu je, zhodou okolností, aj predsedom asociácie providerov) ho zmenil na ohlásenie drobnej stavby – ako udržiavacie práce. S jej povolením obec problém nemala.

Nové optické káble v obci PopročZdroj: ALPI

Nasledoval protest prokurátora, s ktorým sa okresný úrad (zhodou okolností ten istý, čo figuroval aj v Seňa-gate) stotožnil. Telekom podľa úradu nevymieňal ani nedopĺňal telekomunikačné zariadenia, ale modernizoval existujúcu nadzemnú sieť, „a to sa v zastavanej časti obce realizuje pod povrch zeme“.

Na rade je teraz opäť obec. „Ak by dodržiavala zákon, mala by rozhodnúť o odstránení stavby, ktorá nemá povolenie,“ píše M. Rybárik. Čaká sa však na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktorý sa obrátil Telekom, ktorý zrušenie povolenia drobnej stavby napadol.

Nové optické káble v obci PopročZdroj: ALPI

Nové optické káble v obci PopročZdroj: ALPI

Na to, že nadzemné vedenia sú medzi niektorými operátormi stále populárnejšie, upozornila ALPI ešte v júni tohto roka. Za najaktívnejšieho hráča v tomto smere označila Telekom.

„Vedenie optickej infraštruktúry vzduchom je nielen menej nákladné, ale umožňuje tiež rozširovať územné pokrytie oveľa rýchlejšie – rádovo v priebehu mesiacov namiesto rokov,“ opakuje M. Rybárik.

S tým môže mať problém konkurencia, lebo väčšina klientov už existujúceho providera internetu meniť nezvykne. „Operátori, ktorí v danej obci začnú poskytovať služby cez optickú sieť neskôr, sú značne znevýhodnení,“ dodáva predseda ALPI.

Telekom k júnovému vyhláseniu ALPI poskytol pre TREND.sk krátke stanovisko. Argumentoval, že podľa zákona o elektronických komunikáciách má právo využiť pri budovaní sietí svoju fyzickú infraštruktúru, medzi ktorú patria aj telekomunikačné stĺpy. „Vo všeobecnosti však platí, že naše vedenia ukladáme do zeme všade tam, kde je to možné. Vzduchom ich ťaháme len v opodstatnených prípadoch,“ dodal Telekom.

Ustálená rozhodovacia prax

Problém nadzemných vedení má ešte jeden rozmer. Nevyužívajú ich len veľké podniky, ako Slovak Telekom či Východoslovenská distribučná, ale aj menší internetoví provideri. „To je fakt. Treba však rozlišovať, kedy a za akých okolností k porušeniu [vyhlášky zakazujúcej nadzemné vedenia] došlo a s akými následkami,“ oponuje M. Rybárik.

Spomína príklad Antiku, ktorý aj vďaka tomuto spôsobu budovania sietí vyrástol z malého providera na celonárodného operátora. „V prvých rokoch mu to prechádzalo bez povšimnutia, no ako prípadov pribúdalo, pribúdalo aj podaní na tieto stavby, a neskôr aj rozhodnutí o tom, že stavby musí odstrániť,“ uvádza M. Rybárik. Výsledkom podľa neho bolo, že Antik viaceré svoje siete nanovo zakopal pod zem, odstránil nadzemné vedenia a ďalšia výstavba prebieha v rámci zákonných mantinelov.

Podľa M. Rybárik sa práve na takýchto a podobných problémových prípadoch v rokoch 2010 a 2011 ustálila rozhodovacia prax u odvolacích (stavebných) orgánov. Ministerstvo dopravy vydalo niekoľko usmernení k povoľovaniu a zároveň odstraňovaniu nadzemných vedení.

„Kým v predchádzajúcom desaťročí sa mohli novovznikajúci provideri nazdávať, že vzduchom môžu vedenia ťahať, a mohli takúto výstavbu realizovať v dobrej viere, že nič neporušujú, dnes už je situácia iná. Rozhodovacia prax je ustálená a je pomerne jednoznačné, že tieto stavby sú za hranou zákona,“ tvrdí M. Rybárik.

Šéf ALPI nezastiera, že boj proti nadzemným vedeniam patrí medzi prioritnú agendu asociácie. Hovorí, že o tejto téme dlho debatovali na májovom valnom zhromaždení, lebo v tomto roku výstavba nadzemných vedení naberá obrátky.

Predseda ALPI Michal RybárikZdroj: TREND/Ivan Fleischer

„Členovia ALPI v hlasovaní – zhruba v pomere dve tretiny k tretine – rozhodli, že nechceme ísť smerom k anarchii a masívnemu obchádzaniu predpisov, a že teda jediná možnosť je ozvať sa a žiadať, aby sa predpisy dodržiavali u všetkých hráčov, a napádať prípady, keď bol zákon porušený,“ vysvetľuje M. Rybárik.

Platí aj o samotných členoch ALPI. „Ak zistíme, že niekto obchádza predpisy a koná neeticky, môže to mať za následok jeho vylúčenie zo združenia,“ uzatvára M. Rybárik.

Vhodné riešenie, ak by bolo povolené

Nadzemné vedenia sú jednou z tém, ktorým sa TREND pravidelne venuje v každoročnom prieskume lokálnych a regionálnych poskytovateľov internetu.

Najnovší ročník prieskumu ukázal rozsah problému. Bezmála polovica respondentov uviedla, že v ich lokalitách budujú konkurenční provideri nadzemné vedenia.

Rozmach nadzemných vedení môže prameniť aj z postoja obcí. Niečo cez 40 percent providerov v prieskume TRENDU uviedlo, že miestne úrady vnímajú káble vedené vzduchom ako prostriedok rýchlej internetizácie. Naopak, len necelá desatina má skúsenosť s tým, že miestne úrady tlačia na likvidáciu nadzemných vedení alebo ich presun pod zem.

Zaujímavé je i zistenie, že lokálni provideri k nadzemným vedeniam nechovajú vyslovene averziu. Len menej než pätina respondentov sa vyjadrila, že ich nechce využívať, lebo sú náchylnejšie na poškodenie než káble vedené pod zemou. Naopak, 60 percent ich považuje za vhodné dočasné riešenie a celá štvrtina dokonca za vhodné trvalé riešenie – ak by to bolo povolené. 

  • Tlačiť
  • 18

Tagy ALPI, optika, Slovak Telekom