Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Lokálni provideri sa zatiaľ držia

20.05.2008, 09:58 | Peter Blaas

Klientela miestnych poskytovateľov tvorí pätinu až štvrtinu broadbandu v SR.

  • Tlačiť
  • 8

malahlavicka1.jpg

Pred rokom TREND ukončil analýzu segmentu menších poskytovateľov konštatovaním, že nasledujúce obdobie s veľkou pravdepodobnosťou prinesie dramatické zmeny. Ambiciózny plán Orangeu pri výstavbe optickej siete v jedenástich najväčších mestách a pokusy o jeho dobiehanie Slovak Telekomom (ST) vytvárali predohru pre očakávané zaujímavé divadlo.

Scénu doplnil aj čoraz vyšší záujem miestnych hráčov o nahrádzanie vlastných bezdrôtových trás optickými vláknami. Nakoniec sa nič dramatické neudialo.

Tvrdý oriešok

Aktivita dvoch najvýznamnejších hráčov pri rozšírení vlastných sietí zatiaľ ani zďaleka nemala taký vplyv na reálnu situáciu na trhu, ako by tomu zodpovedali napríklad objemy mediálnej komunikácie, ktoré sprevádzali celý minulý rok.

Niežeby sa plány najväčších operátorov zmenšili, ale reálna schopnosť Orangeu dať do prevádzky optickú sieť v rozsahu plánovaných 200-tisíc domácností sa ukázala ako tvrdý oriešok. Cieľ sa podarilo dosiahnuť až v posledných dňoch roka.

provideri.jpg

Snaha ST napodobniť svojho väčšieho konkurenta vo výstavbe optiky sa takisto zatiaľ nestretla s väčšími úspechmi. Poskytovateľ v závere roka reportoval stále len pokrytie niekoľko tisíc bytov najmä v bratislavských novostavbách. Alternatívne taktiky na získanie optiky v podobe jej prenájmu alebo kúpy od miestnych firiem takisto nepriniesli žiaden efekt.

Obaja provideri nakoniec slávili úspech tam, kde je ich hlavný biznis. ST na konci roka napočítal už takmer 250-tisíc vlastných klientov na báze svojej DSL technológie. Orange zasa skóroval v mobilnom internete na báze HSPA.

Cenová výhoda

Konkurenciou pre regionálnych poskytovateľov internetu tak ostali práve produkty DSL a mobilného internetu. Pravda, konkurenčnou je najmä ich cena, ktorá sa pri lídroch priblížila k hranici štyristo korún s DPH.

Táto úroveň bola dovtedy doménou práve miestnych firiem. Po takomto tlaku mnohí z nich upravili svoje cenníky aj o celú stovku nižšie.

Podľa prieskumu, v ktorom TREND získal dáta od viac ako ôsmich desiatok malých alternatívcov, cena priemerného mesačného paušálu dosiahla 420 korún bez dane. Pravda, po započítaní bonitnejších firemných klientov, u ktorých možno predpokladať väčšie faktúry ako v domácnostiach.

Napriek úprave cien lokálny internet už asi definitívne prišiel o výraznú cenovú výhodu, z ktorej ťažil od svojho vzniku. Opak je situácia, keď miestnym hegemónom je lokálny provider – napríklad košický Antik si môže zatiaľ dovoliť udržiavať ceny, ktoré sú dnes už úplne porovnateľné s väčšími konkurentmi.

Okrem poklesu cien sa v niektorých oblastiach objavil aj nový fenomén. Služby miestneho operátora vykazujú kvalitatívne vyššie parametre ako jeho aj o niekoľko rádov väčšieho konkurenta.

Odlišovacími znakmi sa stali najmä prenosová rýchlosť, ktorá prerástla na optických častiach sietí hranicu desiatich megabitov za sekundu, čo je niekoľkokrát viac ako typická ponuka DSL internetu pri porovnateľnej cene. Často je pre klienta rozhodujúca aj jednoduchá a prehľadná ponuka, postavená na troch či štyroch, v niektorých prípadoch dokonca len na jednom internetovom produkte s výborným pomerom cena verzus výkon.

Napriek nezanedbateľným pozitívam sa celému segmentu naďalej nevyhýbajú neduhy známe z minulosti. Prevažujúce využívanie najlacnejších aktívnych sieťových prvkov, neschopných diaľkového monitoringu, s problémami znášajúcich rastúcu záťaž.

A ešte stále dominantné nasadenie nelicencovaných bezdrôtových technológií na hlavných trasách. To všetko má svoj pôvod najmä v obmedzených investičných zdrojoch väčšiny firiem. A následky v nespokojnosti klientov a raste nákladov na servis.

Bezplatný obsah

O tom, že sivá ekonomika sa nevyhýba ani internetu, svedčí prevádzkovanie súborových serverov a uzlov peer-to-peer sietí veľkým počtom miestnych poskytovateľov. Takúto „konkurenčnú výhodu“ si z pochopiteľných dôvodov nemôže dovoliť žiaden celoslovenský provider. Terabajty bezplatného a najmä nelegálneho obsahu v podobe najnovších filmov, softvéru, hier a pornografie si skrátka ich klienti naďalej musia odoprieť.

Zatiaľ čo Orange, T-Com, UPC a menší celoslovenskí poskytovatelia investujú stovky miliónov do riešení digitálnej televízie, niektorí regionálni hráči už hodnú chvíľu prevádzkujú bezplatné webTV riešenia, keď sa televízny program cez internet prenáša na obrazovku PC. A najodvážnejší dokonca bez akéhokoľvek zmluvného krytia nahrávajú televízne programy na svoje sieťové disky a umožňujú klientom si spätne vybrať, čo si chcú pozrieť.

Čo je riešenie, ktoré si nedovolí na svojom webe ponúkať ani najväčšia komerčná televízia, okrem programov z vlastnej produkcie. Nieto ešte telekomunikačný operátor, ktorý z dôvodu rovnakej funkčnosti musí každému klientovi zaplatiť niekoľkotisícový set-top-box certifikovaný vlastníkmi práv. Otázkou zostáva, kedy sa zobudia držitelia práv a polícia – možní „páchatelia“ vôbec nie sú ťažko identifikovateľní.

Jedným z novších javov podnikania na hrane zákona a zároveň pravdepodobne veľmi rastúci segment internetového trhu na miestnej úrovni sú jednotlivci, využívajúci bežný pre domácnosti určený internetový produkt napríklad Slovak Telekomu ako lacnú náhradu drahej medzimestskej konektivity. Následne takéto pripojenie „rozdelia“ medzi niekoľko ďalších používateľov, ktorých pripoja pomocou káblov alebo antén.

V diskusiách, napríklad na komunitnom webe Skfree.net, sa možno dočítať, že takýmto spôsobom môže nikde neregistrovaný jednotlivec prevádzkovať „biznis“ aj pre niekoľko sto klientov s využitím niekoľkých desiatok DSL pripojení nakupovaných od bývalého monopolu.

Najmä v malých mestách a na dedinách, kde je jediným poskytovateľom medzimestskej konektivity ST, a tomu zodpovedá aj jej cena, tak vzniká tej istej firme neželaná konkurencia, ktorá paradoxne môže výrazne ovplyvniť vývoj dopytu po samej DSL službe v danom mieste. Na druhej strane, takéto praktiky podkopávajú dôveryhodnosť aj väčšine serióznych regionálnych providerov už len preto, že kvalita internetu od týchto tiežpodnikateľov obyčajne nie je najvyššia.

Päťsto registrovaných

Aktivitu regionálnych poskytovateľov internetu si aj pre takéto praktiky nemôže dovoliť ignorovať žiaden väčší hráč. V prieskume TRENDU, do ktorého sa zapojila väčšina významnejších providerov a desiatky tých menších a veľmi malých, uviedli súhrnne obrat viac ako 400 miliónov korún pri takmer 80 tisícoch firemných aj domácich používateľoch.

O obmedzenej schopnosti sebareflexie pritom hovorí fakt, že TREND získal odpovede len od osemdesiatich z celkovo viac ako 500 oslovených subjektov registrovaných Telekomunikačným úradom SR.

Na základe uvedených dát a posledných prieskumov trhu domáceho internetu konzultačná spoločnosť DLM Slovakia odhaduje celkový počet klientov, ktorých neobsluhujú celoslovenskí hráči, na 130- až 150-tisíc, čo môže predstavovať pätinu až štvrtinu celého univerza slovenského broad- bandu. N

a porovnanie, predstavuje to približne súčet všetkých klientov mobilných broadbandových služieb alebo polovicu všetkých klientov DSL technológie.

Úspech lokálnych providerov nie je rozdelený rovnomerne po území republiky. Zjednodušene, najväčší podiel majú lokálni provideri tam, kde boli schopní priniesť lacný internet pre veľké časti sídlisk ešte v čase, keď ST chcel za DSL okolo tisíc korún mesačne a navyše ho viazal na odber telefónnej služby.

Dobré výsledky dosahujú aj tie firmy, kde sa spájala znalosť technológie so schopnosťou odhadnúť potreby miestnej komunity.

Spolupráca a predaj

Otázkou pre krátku budúcnosť je, čo sú faktory, ktoré pomôžu prežiť regionálnym poskytovateľom najbližšie roky. V prieskume TRENDU uvádzajú, že vítajú rôzne formy spolupráce. Od vzájomnej koordinácie, výmeny know-how, cez spoločný nákup technológií či konektivity až po prípadné vytvorenie spoločného subjektu.

Treba povedať, že podobných iniciatív, či už na pôde združení, akým je Asociácia regionálnych telekomunikačných operátorov Slovenska, alebo naštartovaných niektorým z väčších miestnych hráčov, už bolo niekoľko. Zatiaľ však stále zostáva najmä pri užitočnej výmene skúseností s budovaním sietí, správou používateľov a podobne. Horúcimi témami súčasnosti sú IP TV a výstavba optických sietí.

Jednou z posledných akcií na tieto témy s účasťou niekoľkých desiatok providerov bola konferencia Metro on Line, ktorú zorganizoval popradský operátor Amitel. Otázku vlastného predaja v prieskume viacerí provideri nevylúčili, iní ju zasa striktne odmietli.

Napriek tomu sú podľa informácií DLM Slovakia takmer všetci väčší poskytovatelia s fixnou infraštruktúrou momentálne viac či menej intenzívne zapojení do akvizičných rozhovorov. Koniec koncov, viacerí z nich sa už v minulosti sami vybrali na nákupy – získali kmene klientov svojich ešte menších konkurentov v častiach miest, kde ešte nepodnikali.

Alebo naopak tam, kde už mali vlastnú sieť, ktorú takto dokázali lepšie zužitkovať. Takto skončili viacerí mikroprovideri v Košiciach v sieti Antiku alebo v Bratislave napríklad v Micronete alebo v Robure.

Swan a Slovanet

Konsolidácia trhu sa teda začala. Jej motorom však dnes už nie sú sami lokálni hráči, ale celoslovenskí provideri Slovanet a Swan. Po tom, ako pokusy o nákupy na miestnej úrovni rýchlo prešli Slovak Telekom.

Tieto firmy, doteraz bez výraznejšej fixnej infraštruktúry, si uvedomili, že na naplnenie vlastných rastových plánov je vlastná sieť nevyhnutnosťou. Na druhej strane identifikovali, že väčšina miestnych operátorov nebude mať dostatočné zdroje na dlhodobé prežitie v boji s nadnárodnými konkurentmi.

Aktivity v malom začal už pred časom Swan kúpou 100 percent v nitrianskom Nete Slovakia a minority v trnavskom Peeme. Pokračoval prikúpením niekoľko sto klientov z novostavieb v Bratislave od firiem BHtel a Energotel.

V bratislavských developerských zónach podnikala aj spoločnosť Netlab Plus, ktorú Swan ako celok kúpil začiatkom februára tohto roka. Celkovo tak môže firma v súčasnosti pokrývať vlastnou fixnou opticko-metalickou sieťou niekoľko tisíc domácností, nerátajúc menšinový podiel v Trnave. Z neoficiálnych zdrojov prichádzajú informácie o nákupe káblových televízií v Devínskej Novej Vsi, Trenčíne a Dubnici nad Váhom.

Káblová televízia je najnovší prírastok aj pre Slovanet. V marci tohto roka ovládol 100 percent v menšej káblovke v Zlatých Moravciach, ktorá už niekoľko rokov pos- kytuje aj internetové služby.

Svoju prvú akvizíciu z októbra minulého roka, pri ktorej z prešovskej firmy Kryha získal pokrytie osemtisíc domácností, medzitým ďalšou výstavbou rozšíril na celkovo 15-tisíc bytov v metropole Šariša. Spolu tak fixná sieť Slovanetu môže zasahovať asi 18-tisíc domácností.

Ešte v prvom polroku chce firma získať do pokrytia niekoľko desiatok tisíc ďalších domácností. Aby takýto cieľ naozaj dosiahla, musí sa zamerať na najväčšie slovenské aglomerácie – Bratislavu alebo Košice.

Čo ďalej

Udržia si regionálni poskytovatelia svoju pozíciu aj o rok? Možno predpokladať, že z mapy zmizne významná časť najväčších miestnych firiem – skúpia ich Slovanet alebo Swan. No na trhu zostane ich najväčší zástupca – košický Antik, ktorý bude mať šancu ukázať, či dokáže rásť aj v prostredí optickej konkurencie oranžovej farby. Pomáhať mu bude jeho dominantná pozícia na miestnom trhu, z ktorej momentálne nemá dôvod ustupovať.

Tento rok prežijú aj subjekty v okresných mestách, kde najväčší operátor ešte len ohlásil príchod, šikovným priamym marketingom majú možnosť naďalej naberať klientov. A šancu na rast majú aj menšie firmy, ktoré si čoraz viac ukrajujú z trhu mimo miest.

O dediny pôjde aj európskym fondom, ktoré chcú práve do oblastí, kde doteraz kraľoval len bývalý fixný monopol, priviesť čerstvý vzduch broad- bandovej konkurencie. Kombináciou týchto faktorov vari už čoskoro ostane na slovenskej mape len málo miest, kde si zákazník nemôže vybrať zo širokej ponuky rýchleho internetu.

Autor je senior konzultant spoločnosti DLM Slovakia a poskytuje poradenské služby spoločnosti Slovanet.

provideritabulka.jpg

Ilustračné foto - SITA/AP

  • Tlačiť
  • 8