Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Magnetické červíky či fascinujúce emócie psov. Zvieracia ríša prekvapuje

20.06.2015, 17:55 | Michaela Lovásová | © 2015 News and Media Holding

Týždeň vo vede | To najzaujímavejšie, o čom sa rozprávalo vo svete vedeckých objavov za posledný týždeň

  • Tlačiť
  • 0

Ako zvieratá cítia magnetické pole Zeme

Rôzne druhy rýb, vtáky či plazy sa pohybujú a migrujú práve na základe magnetického poľa Zeme. Vedci si nad týmto fenoménom lámali hlavu veľmi dlho, a to preto, že u zvierat nikdy neboli schopní nájsť zmyslový orgán na detekciu magnetizmu.

Skupina vedcov z University of Texas si myslí, že na túto vedeckú otázku možno konečne našli odpoveď. Pomohlo im k tomu pozorovanie obyčajných červíkov.

Tieto červy s poetickým názvom Caenorhabditis elegans sú používané pre všetky druhy biologických štúdií, od starnutia až po závislosti. Potom, ako vedci sledovali ich pohyby, keď prechádzali pôdou, zistili, že majú špeciálny senzor na konci určitého druhu neurónu v hlavovej časti. Ten im umožňuje, aby sa zorientovali.

Všimli si ho tak, že v závislosti na tom, kde boli tieto červíky nazbierané, či na Hawaii, v Anglicku alebo v Austrálii, sa tieto bezstavovce pohybovali v presnom uhle magnetického poľa smerom k ich „domácej“ pôde.

Vzhľadom k podobnosti v štruktúre mozgu u všetkých druhov zvierat, výskumníci tvrdia, že je pravdepodobné, že ostatné zvieratá majú tento snímač taktiež.

„Som fascinovaný vyhliadkou, že magnetické detekcia by mohla byť rozšírená vo všetkých organizmoch, žijúcich v pôde,“ cituje Andrésa Vidala-Gadea, vedúceho autora štúdie, webový portál IFL.

Výskumy už dokázali, že niektoré mozgové bunky holubov tiež spracovávajú informácie o magnetických poliach, a tie im pomáhajú orientovať sa. Taktiež aj niektoré bunky v nose pstruhov majú podľa vedcov reagovať na magnetizmu. Toto je však prvýkrát, čo sa vedcom podarilo nájsť špecifický neurón, ktorý reaguje na magnetické pole. Zároveň prorokujú, že nové poznatky by mohli pomôcť ochrániť úrodu pred škodcami pomocou manipulácie s magnetickým poľom v danej oblasti.

Prečo sú psy výnimočné zvieratá

Experiment výskumníkov z Kyoto University poukázal na správanie psov, ktoré je veľmi raritné pre celú zvieraciu ríšu.

Na experimente sa podieľali tri skupiny 18 psov, pričom vedci skúšali, ako by reagovali na situáciu, týkajúcu sa ich majiteľov, ktorí potrebovali asistenciu pri otvorení krabice. Vedci zistili, že ak psi boli svedkami toho, ako cudzinec aktívne odmietol pomôcť ich majiteľovi, nechceli od tohto „zlého človeka“ vo veľkej väčšine prípadov prijať žiadny darček či dobrotu. Radšej si vybrali neutrálneho pozorovateľa.

„Úplne prvýkrát sme objavili, že psi dokážu sociálne a emocionálne hodnotiť ľudí bez ohľadu na ich priamy záujem,“ povedal Kazuo Fujita, jeden z výskumníkov, pre agentúru AFP. „Táto schopnosť je jedným z kľúčových faktorov pri budovaní vysoko kolaboratívnej spoločnosti, a táto štúdia ukazuje, že psy zdieľajú túto schopnosť s ľuďmi.“

Takéto správanie nie je špecifické ani pre ľudské deti do troch rokov, a je pomerne vzácne aj vo zvyšku živočíšnej ríše. „Existuje podobná štúdia, ktorá ukázala, že malpy kapucínske (opice pôvodom z Južnej Ameriky) majú túto schopnosť,“ povedal K. Fujita, „ale neexistuje žiadny dôkaz o tom, že existuje napríklad takéto uprednostňovanie u šimpanzov, ak vidia zároveň priamy prínos pre seba.“

Cesta po Mone Lise

Matematiku vidíme úplne všade. Na jej základe sa stavajú mestá, ich budovy či mrakodrapy, geometria je badateľná v architektúre či v móde. Umenie prirodzene reflektuje túto ľudskú inklináciu ku organizovanosti.

Robert Bosch, ktorý sa špecializuje na matematiku stvárnenú umení, sa pokúsil nakresliť Monu Lisu len jedným ťahom. Najskôr si stanovil jednotlivé body, podľa potreby jednotlivých odtieňov šedej, a potom použil algoritmus, ktorý ich pospájal tak, že obraz vyzerá ako originál.

V podstate ide o verziu slávneho matematického Problému obchodného cestujúceho. Cieľom tejto optimalizačnej úlohy je vybrať sa z počiatočného miesta (bodu) do ďalších zadaných miest (bodov). Do každého však „cestujúci“  môže ísť len raz. Nakoniec sa musí vrátiť tam, kde začínal.

Narozdiel od primárneho znenia týchto úloh sa umelec nesnaží nájsť najkratšiu možnú cestu, ale takú, ktorá pripomína napríklad Campbellovú polievku od Andyho Warhola.

Mona lisa

Zdroj: twitter.com/Robert Bosch

Ďalšie diela tohto učiteľa matematiky možno nájsť na jeho minimalistickej internetovej stránke.

Mozog namiesto diaľkového ovládania

BBC vyvinula technológiu, ktorá umožňuje divákom používať mozog namiesto diaľkového ovládania, informuje TheVerge. Pri skúšaní tejto technológie boli desiati pracovníci BBC vybavení malou náhlavnou súpravou a experimentálnou verziou prehrávača BBC iPlayer. Všetci desiati boli schopní spustiť spomínaný prehrávač a vybrať televízny program len použitím mozgových vĺn.

Headset zaznamenáva elektrickú aktivitu v mozgu. Používatelia sa museli najskôr sústrediť na vstup do iPlayeru. Akonáhle bol zapnutý, dobrovoľníci videli desaťsekundové ukážky piatich populárnych show. Ak sa na jednu dostatočne sústredili, prehrávač ju spustil celú.

Táto hračka má ešte veľmi limitované funkcie, no jej zdokonalenie môže raz pomôcť ľuďom so zníženou mobilitou ovládať technologické zariadenia len prostredníctvom myšlienky.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy Týždeň vo vede

Diskusia (0 reakcií)