Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prelom v umelej inteligencii: Počítač prvýkrát nerozoznali od človeka

09.06.2014, 14:57 | Marián Biel | © 2014 News and Media Holding

Pred 64 rokmi Alan Turing, anglický vedec považovaný za otca počítačovej vedy, navrhol test, ktorý má určiť inteligenciu stroja. Jeho princípom je presvedčiť človeka, že sa rozpráva s človekom a nie s počítačom. Prvýkrát v histórii sa to podarilo tento víkend.

  • Tlačiť
  • 0

Eugene Goostman je 13-ročný ukrajinský chlapec, učí sa anglicky a má rád hamburgery. Alebo je to len pomenovanie počítačového softvéru na imitovanie konverzácie (chatbot) programátorov Vladimira Veselova a Eugena Domčenka. Práve na rozpoznaní rozdielu medzi tým, či ide o rozhovor s človekom alebo softvérom je postavený takzvaný Turingov test.

Alan Turing, ktorý spolupracoval na rozlúštení nemeckého kódu Enigma počas druhej svetovej vojny a položil základy počítačovej vedy, vytvoril tento teoretický test na zistenie, či je umelá inteligencia dostatočne inteligentná. A nemeral ju počtom faktov alebo vedomostí, ktoré si počítač dokáže ľahko zapamätať a vyhľadávať v nich, ale ľudskosťou odpovedí na bežné otázky.

Lingvistické schopnosti, pochopenie kontextu a schopnosť reagovať na svojho spoludiskutujúceho sú znakom, ktorý je výhradne ľudskou záležitosťou. Už však nie nadlho.

Turingov test spočíva v tom, že počítač musí minimálne tretinu „sudcov“ presvedčiť, že vedú konverzáciu s človekom. Testovanie prebieha formou chatu. Sudca si na displeji píše päť minút s jednou osobou a ďalších päť minút s druhou. Musí určiť, ktorá z nich je stroj, respektíve či nejde o počítač v oboch prípadoch alebo človeka v oboch prípadoch.

Zdroj: Flickr

Tvorcovia Eugena Goostmana zámerne tvrdili, že ide o teenagera, u ktorých sa často stáva, že vedia hovoriť aj o veciach, o ktorých veľa nevedia. Možno aj preto dokázal tento softvér okabátiť 33,3 % ľudí, ktorí si s ním písali, že na druhom konci linky je chlapec z mäsa a kostí.   

Aj keď sa test javí ako salónny trik na štýl Cleverbota alebo Akinatora, ide o veľký krok v oblasti umelej inteligencie. Podobný, aký urobil Deep Blue od IBM, ktorý v roku 1997 porazil v šachu Kasparova alebo Google samojazdiace autá. Tie sa zas naučili úplne samostatne jazdiť po uliciach San Francisca.

Pre niekoho však prípad Eugena Goostmana nie je nič pozitívne. „Mať počítač, ktorý dokáže človeka prinútiť veriť, že niekto alebo dokonca niečo je osoba, ktorej dôverujeme, je zlatý gral počítačovej kriminality,“ tvrdí profesor Univerzity v Readingu Kevin Warwick.

Minimálne však tvorcovia virtuálnych mobilných asistentov ako Siri od Applu alebo Cortana od Microsoftu by mali byť z tohto prielomu v IT potešení. 

  • Tlačiť
  • 0

Tagy umelá inteligencia

Diskusia (0 reakcií)