Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prvý web znovu ožíva

30.04.2013, 19:15 | Branislav Benčat | ČTK

Pozrite sa, ako vyzerala prvá WWW stránka sprístupnená pred 20 rokmi verejnosti

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

internet

Od sprístupnenia surfovania po internete verejnosti uplynulo dvadsať rokov. Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN), ktorej vedci za vznikom celosvetovej siete World Wide Web stáli, sprístupnila verejnosti prvú stránku. Projekt je súčasťou úsilia o zachovanie hardvéru a softvéru, ktoré položili základ novej informačnej a komunikačnej éry.

Web pôvodne slúžil na zdieľanie informácií okruhu vedcov, za jeho masové rozšírenie môže ľudstvo ďakovať práve CERNu, ktorý sa ho rozhodol 30. apríla 1993 bezplatne sprístupniť komukoľvek. Teraz chce prvé stránky rozbehnúť na starých 20-ročných počítačoch.

Cieľom aktuálneho projektu je podľa manažéra pre komunikáciu v CERNe Dana Noyesa obnovenie prvej webovej stránky a jej uchovanie pre ďalšie generácie. Má im umožniť, aby ju skúmali a zamysleli sa nad tým, ako web zmenil moderný život. „Chcem, aby mohli moje deti pochopiť význam tohto míľnika: web už je tak všadeprítomný a prirodzený, že hrozí, že nebudú vedieť, akou bol zásadnou zmenou,“ povedal britskej spravodajskej stránke BBC News D. Noyes.

Komunikačný problém v CERNe

Korene World Wide Webu siahajú do leta roku 1980. Do sídla CERNu v Ženeve vtedy dorazil britský softvérový inžinier Tim Berners-Lee, aby v tejto prestížnej vedeckej inštitúcii pracoval na prechodný čas ako konzultant. CERN už v tom čase zamestnával tisícky ľudí a asi ako každá väčšia organizácia zápasil s problémom zdieľania výsledkov medzi výskumnými tímami.

Zdroj: CERN


Prvá web stránka spustená na počítači Next

Problém viaznucej komunikácie T. Bernersa-Leeho zaujal a inšpiroval ho k napísaniu programu, ktorý pomenoval Enquire. V podstate išlo o elektronickú kartotéku s vloženými odkazmi, prostredníctvom ktorých mohol používateľ prechádzať medzi tematicky súvisiacimi informáciami.

Koncepcia programu Enquire položila základ pre neskorší vznik systému webových stránok vzájomne prepojených hypertextovými odkazmi. Kým však k zrodu World Wide Webu došlo, uplynulo bezmála celé desaťročie. V rokoch 1981 až 1984 totiž T. Berners-Lee pracoval v počítačovej firme Image Computer Systems, a k rozvinutiu svojej pôvodnej myšlienky sa dostal až po návrate do CERNu v polovici dekády.

Mohla to byť aj Baňa na informácie

Spolu s Robertom Cailliauom a niekoľkými ďalšími spolupracovníkmi navrhol T. Berners-Lee jazyk pre vytváranie webových stránok (HyperText Markup Language, skrátene HTML) a špecifikoval protokol prenosu stránok internetom (Hypertext Transfer Protocol, HTTP). V neposlednom rade bol T. Berners-Lee autorom programu, ktorý slúžil ako editor a zároveň aj prehliadač stránok. Ich obsah sa tak dal ihneď upravovať, čo už v súčasnosti nie je možné.

„Možno ste si mysleli, že prvý prehliadač by mal byť veľmi primitívny, no nebolo tomu tak. Mal grafické schopnosti a dalo sa v ňom hneď editovať. Bola to úžasná a prepracovaná vec,“ cituje BBC Jamesa Gilliesa, ktorý pracoval v CERNe ako mladý vedec v rovnakom čase ako T. Berners-Lee a robí tam dodnes. „Jedným z mojich snov je umožniť ľuďom vidieť, o čom boli ranné skúsenosti s webom,“ dodal súčasný šéf komunikačného oddelenia CERNu.

Zdroj: SITA / AP


Tim Berners-Lee

Keď T. Berners-Lee uvažoval ako program pomenovať, napadli mu názvy ako Mine of Information (Baňa na informácie) či Information Mesh (Informačná spleť). Nakoniec však padla voľba na WorldWideWeb (Celosvetová sieť). Tento názov sa neskôr v mierne modifikovanej podobe (pribudli medzery medzi jednotlivými slovami) stal označením pre celú službu, zatiaľ čo samotný prehliadač bol prekrstený na Nexus.

Koncom roka 1990 bol do prevádzky uvedený prvý webový server na svete. Mal adresu info.cern.ch a mimochodom existuje dodnes. Ten slúžil ako návod a vzor, podľa ktorého si svoje servery začali zriaďovať aj ďalšie inštitúcie, najprv európske a od decembra 1991 aj americké.

V novembri 1992 už bolo po celom svete 26 serverov a ich počet stále rástol. K rýchlemu rozvoju World Wide Webu prispela Európska organizácia pre jadrový výskum, ktorá dala na jar 1993 web zdarma verejne k dispozícii.

Šľachtic bez miliárd

Novinári sa neskôr T. Bernersa-Leeho často pýtali, či toto rozhodnutie neľutuje. Aj keby za každé kliknutie na webovej stránke inkasoval jediný cent, mohol sa ocitnúť na niektorých z popredných priečok svetového rebríčka superboháčov. Vedec však podľa svojich slov stratu šancí stať sa miliardárom nikdy neľutoval. Navyše dodával, že je otázka, či by sa licencovaný a spoplatnený World Wide Web dočkal takéhoto rozšírenia.

„Otec webu“ síce na svojom vynáleze nikdy nezbohatol, dodnes sa však podieľa na riadení organizácie World Wide Web Consortium (W3C), ktorá vyvíja webové štandardy. Za svoj prínos bol mnohokrát ocenený, okrem iného Technologickou cenou tisícročia, ktorú udeľuje fínska Nadácia pre technologickú cenu. V roku 2004 bol britskou kráľovnou povýšený do šľachtického stavu.

V predstavách svojich duchovných otcov mal web slúžiť predovšetkým na výmenu vedeckých informácií. Realita však bola iná. V roku 1993 bola vydaná prvá verzia webového prehliadača Mosaic, ktorý vďaka svojej jednoduchosti sprístupnil službu bežným používateľom a pomohol World Wide Webu poraziť jeho veľkého konkurenta, ktorým bola služba Gopher. Internet tak stál na úsvite éry webového „surfovania“, ktorá trvá dodnes.

Zdroj: Wikimedia


Počítač Next, na ktorom Tim Berners-Lee vymyslel v CERNe World Wide Web

Ilustračné foto - SITA / AP, CERNWikimedia

  • Tlačiť
  • 0

Tagy internet

Diskusia (0 reakcií)