Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Školstvo produkuje papiere, nie vedomosti

04.05.2013, 14:00 | Jozef Andacký | © 2013 News and Media Holding

Priestor je na Východe. Investície do vývoja našich riešení vieme zhodnotiť najmä mimo Slovenska a mimo západnej Európy, tvrdí zakladateľ Ipesoftu Miroslav Kunsch

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Rozhovor

Znalostná ekonomika nie je len fráza a slovenský IT priemysel má na to, aby to ukázal. Príkladom, ako zarábať na exporte myšlienok, je žilinský Ipesoft, dodávateľ pôvodných IT riešení pre priemyselné a energetické podniky.

Horšia správa pre Slovensko je, že talentov, ktoré majú znalostnú ekonomiku potiahnuť, nie je veľa, myslí si šéf firmy Miroslav Kunsch. Človek, ktorý pred dvadsiatimi rokmi stál prakticky pri zrode slovenského itečkového sektora, sa teraz sťahuje z výkonného vedenia firmy. Ide sa venovať stratégii a vzdelávaniu, pretože, ako vraví, medzi stratégiu a vzdelávanie začína dávať znamienko rovnosti.

Žilina je známa najmä ako centrum automotive strapca okolo automobilky Kia, no je tiež jedným z centier slovenského IT biznisu. Ako sa ním stala?

V 70. rokoch v Žiline vznikol Výskumný ústav výpočtovej techniky (VÚVT), čo bola organizácia s pôsobnosťou v rámci vtedajšej RVHP. Ústav mal aj civilný program, no významná časť jeho aktivít sa týkala armádnych aplikácií. Okrem toho, v Žiline pôsobil aj Ústav racionalizácie priemyslu. Keď sa po páde socializmu otvorili príležitosti, mnohé tímy z týchto organizácií naštartovali vlastný biznis. Vznikli firmy ako Varias, Prosoft, Emtest alebo Ipesoft. Ľudia z VÚVT sa podieľali aj na rozbehu slovenského zastúpenia Digitalu, dnes Hewlett-Packardu [riaditeľom ústavu bol Peter Weber, niekdajší dlhoročný šéf tejto spoločnosti].

Zdroj: Foto - Milan David

V čom vám pôsobenie vo výskume pomohlo pri vstupe do podnikania?

Pre našu odbornosť to bola najlepšia škola, aká sa dala získať. Na VÚVT sa robilo s veľmi pokročilými technológiami, ktoré na Slovensku oficiálne nikdy neboli, lebo ich dovoz bol embargovaný. Ako technológie fungujú, sme sa nedozvedeli z oficiálnych informácií – ako je to možné dnes. Museli sme sami, reverzným inžinieringom, vyskúmať, ako fungujú.

S akou víziou ste začali podnikať?

Išli sme do neznáma, bez toho, aby sme vedeli, čo podnikanie zahŕňa. V zásade to bolo dobre, lebo keby sme to tušili, tou cestou by sme sa zrejme nevydali. No vtedy sme boli mladí, plní entuziazmu. Našou hybnou silou bola chuť pokračovať vo vývoji a vlastnými silami nájsť zmysluplné využitie jeho výsledkov.

Na čo ste sa zamerali?

Chceli sme prísť so softvérovými technológiami, ktoré by neboli využiteľné len pre jednu špecifickú oblasť. Videli sme tiež, že riešenia zahraničných firiem sú až príliš prispôsobené konkrétnemu priemyslu. Tak vznikla myšlienka vybudovať niečo, z čoho vzišla naša dnešná nosná softvérová technológia reálneho času [systém s názvom D2000].

Pustili ste sa do toho na zákazku pre konkrétneho zákazníka?

Nie. So spoločníkmi Vladimírom Mečiarom a Ľubomírom Húskom sme investovali usporené peniaze do nákupu pomerne výkonných počítačov. Zavreli sme sa na štyri mesiace do kancelárie a na stole kreslili návrh jadra systému D2000. Definície, ktoré sme v roku 1993 navrhli, vydržali dvadsať rokov. Použili sme pritom postupy, ktoré sa až neskôr zoficiálnili a pomenovali, ako sú event driven processing či objektovo orientovaný dizajn. Až so zárodkami tejto technológie sme dostali prvú zákazku pre Výskumný ústav jadrovej energetiky – na softvérové komponenty systémov na monitorovanie primárneho okruhu jadrového reaktora. Naše softvérové technológie vytvorili produkt, ktorý zrejme dodnes beží vo všetkých jadrových elektrárňach na Slovensku a v Česku. A bol použitý aj v iných krajinách Európy, v Číne a USA.

Zdroj: Foto - Milan David

Dá sa aj dnes v IT biznise ešte fungovať tak, že k zákazníkovi idete len s víziou?

To sa zmenilo. Dnešný IT priemysel má pravidlá. Nerobíte ponuku na špecializovanú záležitosť, ale na dodávku riešenia, ktoré zákazníkovi umožní posunúť sa ďalej. Dnes sa robia aplikácie, implementujú sa nástroje, ktoré pomáhajú optimalizovať procesy zákazníka.

Klientmi Ipesoftu sú veľké podniky. Nie sú pri získavaní zákaziek vo výhode rádovo väčší dodávatelia?

Áno, sú vo výhode. Na projektoch pre veľkých zákazníkov sa pracuje v režime spolupráce. Veľké firmy zastrešia projekt, podporia financovanie, no zvyčajne nemajú odborníkov na konkrétne problematiky.

Napriek tomu zlížu smotanu, čo sa týka ziskov.

V biznise fungujú vzťahy len vtedy, keď z daného obchodného prípadu profitujú všetky zúčastnené strany. Zákazník aj dodávatelia. Ipesoft je vzhľadom na svoju špecializáciu a veľkosť dlhodobo odkázaný na spoluprácu. Ale je to pre nás výhodné. Vďaka tomu sa môžeme podieľať na zákazkách svetového významu.

Takto ste sa dostali aj k robote pre kazašské železnice?

Áno. Systém na energetický manažment sme pôvodne vyvíjali pre slovenské železnice. Ľudia v itečkovej brandži ho poznali, a tak jedného dňa prišla otázka, či by sme vedeli pomôcť v projekte u zákazníka v Kazachstane. Od toho bodu sa potom obchodným snažením ľudí z Hewlett-Packardu a s našou technologickou podporou vydevelopoval projekt pre železnice v krajine, ktorá je dopravným mostom medzi Čínou a zvyškom sveta.

Pre firmy ako je vaša je evidentne dôležité expandovať do zahraničia...

Miesto, kde vieme zhodnotiť investície do vývoja našich IT riešení, je mimo Slovenska. A mimo západnej Európy. Vo všeobecnosti sa priestor pre inovatívne riešenia otvára na východ od hraníc Slovenska. Aby sme sa tam dostali, hľadáme kanály pre obchodnú komunikáciu. Súčasťou toho je aj obchodná diplomacia.

Zdroj: Foto - Milan David

Generuje obchodná diplomacia zákazky?

Ak sa bavíme vo všeobecnosti, fakt je, že reálnych projektov zo Slovenska, ktoré sa dajú uchopiť a aplikovať v zahraničí, zasa až toľko nie je. A my prinášame reálne projekty. Naše myšlienky alebo produkty sa ukazujú ako zaujímavý exportný artikel, čo sa potvrdilo aj na spolupráci s Eximbankou. Cez tieto kanály sa otvára cesta do sveta. Hľadáme spôsob, ako zhodnotiť úsilie vložené do vývoja produktov a prispieť k tomu, čo všetci volajú znalostná ekonomika.

Ako to funguje?

Treba dlho chodiť a hľadať osvietených zákazníkov. Trvá to aj niekoľko rokov, no samo to nepríde.

Kedy ste si povedali – sme úspešná firma?

Keď sme sa pred siedmimi rokmi umiestnili v rebríčku rýchlo rastúcich technologických firiem [zostavovala ho firma Deloitte]. Z celej strednej Európy sme boli na trinástom mieste, zo Slovenska bol pred nami len Eset. Robili sme to, čo sme najlepšie vedeli, a po desiatich-pätnástich rokoch to začalo prinášať úspechy.

Čo firmu nakoplo tak, že sa umiestnila v rebríčku najrýchlejšie rastúcich firiem?

Medzi prvými sme sa chytili liberalizácie trhu s elektrinou a vyvíjali sme na tento účel systémy v čase, keď o tom ešte nikto nevedel.

Držíte sa tohto princípu dodnes? Kouč Ján Košturiak vraví, že firma by mala už dnes uvádzať na trh inovácie, ktoré jej do troch rokov vytvoria 50 percent tržieb.

Máme inovácie, ktoré do dvoch rokov musia spraviť sto percent tržieb. Pokračujeme vo vývoji systémov pre liberalizovanú energetiku, venujeme sa riadeniu rizík. Vieme, že na svete zatiaľ existuje len zopár obdobných riešení.

Zdroj: Foto - Milan David

Prečo teraz meníte manažérske štruktúry a Ipesoft má nového výkonného riaditeľa?

Za dvadsať rokov firma vyrástla, dnes má sto zamestnancov, to v tejto brandži už nie je malá firma. Treba ľudí a celú firmu pripraviť na ďalší rast aj zahraničnú expanziu. To sú úlohy manažérskeho charakteru.

Čo bol bod zlomu, keď ste si povedali, že to potrebujete spraviť?

Do istej úrovne komplexnosti viete firmu viesť systémom vodcovstva. No potrebujete si vychovať ľudí, ktorým dokážete delegovať veľké právomoci, v odbornej aj riadiacej rovine. Nemusíte to hneď inštitucionalizovať. Rozdelenie zodpovednosti je v prvom kroku spontánne, dané prostredím, až v ďalšom kroku ho firma procesne podchytí.

Budete sa venovať stratégii a víziám?

A vzdelávaniu. Začínam dávať znamienko rovnosti medzi stratégiu a vzdelávanie.

Mnoho ľudí z itečkových firiem hovorí, že slovenský vzdelávací systém je nevyhovujúci, lebo neprodukuje v praxi použiteľných ľudí. Čo si myslíte vy?

Vzdelávací systém na Slovensku stráca výsledky. Je nastavený extrémne zle, spravilo sa veľa chýb v riadení školstva, a to nehovorím len o vysokých školách. Do praxe prichádzajú ľudia síce s certifikátmi a inžinierskymi titulmi, no bez vedomostí. Úlohou vzdelávacieho systému nie je produkovať papiere, ale ľudí, ktorí dokážu uchopiť vedomosti a aplikovať ich v praxi.

Zdroj: Foto - Milan David

Nevyplýva vaše videnie z toho, že ste v úzko špecializovanom segmente?

V skutočnosti je to ešte oveľa horšie, ako hovorím. Firmy z našej brandže potrebujú ľudí, ktorí dostanú základné penzum vzdelania v odbornosti, ktorú študovali. Keď je niekto inžinier elektrotechnik, nemôžem ho nachytať na Ohmovom zákone, ako sa mi to stalo nedávno.

V čom je hlavný problém?

Motivácia mladých ľudí je nízka. Školstvo ich nemotivuje. A talentov je na Slovensku málo. Parametre systému sú nastavené tak, že viac ako 60 percent mladých ľudí je prijatých na vysokoškolské štúdium. V skutočnosti má na to predpoklady možno polovica tohto počtu. Z nich v technických odboroch študuje pätina, z ktorých je tých myšlienkotvorných opäť len menšia časť. V sumáre je to veľmi malá skupina ľudí. Keďže odchádzajú do zahraničia, kde sa technické vzdelanie veľmi cení, na Slovensku ostávajú tí, ktorí síce majú papiere, ale veľa toho nevedia.

Čo s tým?

Firmy, ktoré chcú pokračovať ďalej, musia – tak ako to robia v mnohých iných oblastiach – suplovať úlohu štátu. My spolupracujeme s Fakultou riadenia a informatiky Žilinskej univerzity, naši ľudia učia v odborných predmetoch, pracujeme už so študentmi v nižších ročníkoch. Musíme uchopiť talenty. A obzerať sa po vzdelaných ľuďoch z iných krajín.

Prečo biznis nedokáže politikov presvedčiť na zmeny v systéme?

Existuje priepasť medzi biznisom, ktorý produkuje hodnoty a vytvára pracovné miesta, a ľuďmi v politike a na mienkotvorných pozíciách, ktorí zväčša nemajú žiadne skúsenosti s reálnym podnikaním. A tak aj vyzerajú opatrenia, ktoré nám ordinujú naši politici. Predstava, že pomocou výnimiek či dotácií, ktorými vláda zvýhodňuje jednu firmu na úkor ostatných, a pri súčasnom systematickom zhoršovaní podnikateľského prostredia dokážeme vytvoriť nové pracovné miesta, sa mi javí ako scestná. Absentujú systémové opatrenia orientované na budúcnosť.

Zdroj: Foto - Milan David

Spoluzakladateľ a dlhoročný šéf Esetu Miroslav Trnka po odchode z exekutívy zakladá nadáciu Zastavme korupciu. Myslíte si, že to môže výrazne pomôcť?

Považujem túto iniciatívu za veľmi potrebnú. Korupcia je jeden z významných problémov tejto krajiny. Kvôli nej sa prerozdeľujú výsledky tvorivej činnosti v pomere, ktorý nezodpovedá kvalite ľudí produkujúcich hodnoty. Výsledkom je, že máme jednotlivcov a skupiny, ktoré majú zdanlivo obrovskú finančnú moc, ale reálne nevládnu vnútornými prostriedkami, aby vedeli svoje peniaze zhodnotiť inak než módom činnosti, ako sa k nim dostali. Čo iné by ste od nich čakali?

IT biznis so štátom má zlú povesť, spája sa s klientelizmom, predraženými zákazkami, nezvládnutými projektmi. Vymyká sa Slovensko z priemeru v porovnaní so zahraničím?

Nemáme také skúsenosti so štátnymi zákazkami, aby som to mohol zhodnotiť. No javí sa to tak, že Slovensko nie je výnimka v metódach, ako sa to deje. Problém je, že Slovensko je malá ekonomika a štát rozdeľuje veľké množstvo peňazí do itečkových zákaziek, v ktorých dochádza k výraznému ovplyvňovaniu cien a aktivít. Navyše, ich účel v mnohých prípadoch nesmeruje ku konkrétnemu cieľu. Neexistuje jasné biznis zadanie. Peniaze sa investujú do záležitostí, ktoré sa vyhlásia za verejné blaho, lenže tým nie je, že každý štátny úradník bude mať na stole štyri pécečká a dva notebooky. Niečo užitočné by sme mali urobiť aj pre ľudí, ktorí v tejto krajine žijú, pracujú a platia dane.

Miroslav Kunsch (50) je vzdelaním elektrotechnik, no oslovila ho práca v oblasti IT. Pracoval vo Výskumnom ústave výpočtovej techniky v Žiline, neskôr sa podieľal na vzniku viacerých podnikateľských projektov v oblasti IT. V roku 1993 založil so skupinou systémových analytikov a programátorov spoločnosť Ipesoft. Nasledujúcich dvadsať rokov bol jej výkonným riaditeľom. Dodnes je jej najväčším spoločníkom s 50-percentným podielom.

Foto - Milan David

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 17/2013. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Rozhovor

Diskusia (0 reakcií)