Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovenský vidiek si k internetu pomáha fantáziou

03.02.2005, 10:21 | Jozef Andacký | © 2005 News and Media Holding

Štát hľadá recept na internetizáciu Slovenska v rozsiahlych dotačných programoch.

  • Tlačiť
  • 6

Kde má prístup do internetu sedemdesiat percent domácností? Možno v niektorých oblastiach USA, Japonska a Veľkej Británie. Ale aj v Novom Ruskove, malej dedinke pár kilometrov od Trebišova s necelými sedemsto obyvateľmi, troma kostolmi a stále aktívnym roľníckym družstvom. Podľa dostupných štatistík pritom internet na Slovensku využíva sotva tretina obyvateľov, prevažne z krajských miest a okresných sídiel.

Pomohol grant

Vykopať základy informačnej spoločnosti tam, kde by to očakával málokto, sa nepodarilo vďaka vládnemu programu alebo zahraničnému investorovi. No vďaka vynaliezavosti miestnych, ktorí nechceli ostať odrezaní od sveta. „Na počiatku všetkého bola snaha prepojiť dva počítače medzi susedmi. Opatrne a tak trochu nesmelo sme natiahli koaxiálny kábel a vznikla prvá miestna sieť,“ spomína na dobu spred troch rokov Marián Cap.

U svojho otca živnostníka pracuje v rodinnej firme FComp ako programátor a webmaster. Zosieťovaní susedia sa mohli nielenže zabávať počítačovými hrami, ale aj za jeden telefónny poplatok surfovať po internete. To neušlo pozornosti ďalších susedov. No na ich pripojenie chýbali peniaze.

Na tomto mieste by sa možno príbeh budovania miestnej internetovej komunity skončil. Nie však v Novom Ruskove. Keď sa Marián Cap a jeho priateľ Jaroslav Štefanko dozvedeli o grantovom programe banskobystrickej nadácie Ekopolis pre menšie obce, neváhali. Spracovali projekt a podali ho.

42_geca.jpg

Na prvýkrát im to síce nevyšlo, pretože prihláška prišla až po uzávierke, no druhý pokus bol plný zásah. „Náš projekt získal maximálnu možnú podporu – tridsaťtisíc korún,“ vysvetľuje M. Cap. Z grantu kúpili počítač a príslušenstvo. „To síce nestačilo na zrealizovanie celého zámeru, ale bol to slušný štart,“ dodáva J. Štefanko.

Dilemu, ktorého poskytovateľa internetu vybrať, vyriešili poľahky. Spočiatku síce rozmýšľali nad ISDN linkou, keď však Slovak Telecom (ST) oznámil zvýšenie poplatkov, vybrali si mikrovlnné pripojenie alternatívneho providera, spoločnosti Slovanet, a.s., Bratislava, z jeho strediska v Trebišove. A ostali pri ňom dodnes. Na začiatku síce pripojenie jednej domácnosti vychádzalo na deväťsto korún mesačne, keď však pribúdali ďalší a ďalší používatelia, zlacnelo postupne na dve stovky.

„Keď sa teraz pripojí ďalší záujemca, cena sa nemení, ale zvyšuje sa prístupová rýchlosť,“ hovorí M. Cap. Momentálne naplno využívajú kapacitu 700 kbit/s, čo je na úrovni strednej triedy širokopásmového DSL pripojenia cez pevnú telefónnu linku. Ako je možné, že stačí pre celú dedinu? „Drvivá väčšina ľudí používa internet na e-mail, čítanie internetových novín, prezeranie webových stránok, aby zistili, čo sa deje v dedine a okolí,“ zdôvodňuje M. Cap. Sťahovanie veľkých súborov majú ošetrené tak, aby naraz nezaťažilo celú sieť.

M. Cap pripomína, že ich projekt by sa nepodaril bez podpory samosprávy. Po záštitou obecného úradu používatelia siete vytvorili združenie, na ktorého účet sa skladajú na pripojenie. Počítač a internet je aj v miestnej knižnici, takže on-line môžu byť aj tí, ktorí potrebné vybavenie nemajú doma. Dojem internetovej komunity umocňuje záujem o webstránku Nového Ruskova, ktorá patrí k najnavštevovanejším v regióne. „Ľudia si ju zvykli navštevovať, keď chcú vedieť, čo je v dedine nové alebo keď chcú spoluobčanom niečo oznámiť,“ konštatuje starostka Viera Chomová.

Bez ochoty to nejde

O spôsob, akým sa Novoruskovčania dopracovali k lacnému a relatívne postačujúcemu internetovému pripojeniu, sa zaujímajú aj ďalšie východoslovenské dedinky a mestečká. Pre tie má M. Cap jednoduchú radu: „Nech sa viac obcí spojí a dohodne s najbližším internetovým providerom. Základ je dohodnúť sa na prevádzkovaní miestnej siete.“

0205/42_sklencar.jpg

Na skúsenostiach z Nového Ruskova sa rozhodol stavať aj sám Slovanet. Celkom úspešne. Do internetu už prostredníctvom svojej bezdrôtovej siete pripojil dvadsiatku menších obcí v Trebišovskom, Košickom, Prešovskom a Vranovskom okrese, napríklad Geču, Čemerné či Zemplínske Hradište.

„Po odkonzultovaní podmienok a odsúhlasení projektu zastupiteľstvom vybudujeme v obci rádiový prístupový bod, ktorý je plne v správe obce,“ objasňuje riaditeľ košickej pobočky Slovanetu Igor Sklenčár. Na centrálny bod sa potom môžu pripájať jednotlivé domácnosti. Minimálna kapacita internetovej prípojky je 64 kbit/s, čo je rýchlosť vytáčanej ISDN linky.

Najväčší záujem o internet a služby Slovanetu majú dediny s vysokou mierou nezamestnanosti. „Vysvetľujeme si to nízkou cenou a trochu aj hľadaním pracovných miest cez internet,“ konštatuje I. Sklenčár. Firma pritom v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove v niekoľkých dedinách angažovala mladých nezamestnaných ako konzultantov, ktorí pomáhajú menej skúseným používateľom zvládnuť prvé kroky s internetom.

Slovanet sa pokúša replikovať obchodný model z východu aj na juhozápadnom Slovensku. Zatiaľ neúspešne. „Mestské a obecné úrady vidia problém v tom, ako pripojenie do internetu rozúčtujú občanom, ktorí využívajú spoločnú linku,“ opisuje svoju skúsenosť riaditeľ nitrianskej pobočky Mikuláš Zahorecz. Berú to ako robotu navyše, na ktorú nemajú pracovníka. Bezdrôtový internet si však podľa neho cestu do tamojších končín nachádza aj tak: „Ľudia si sami kúpia zariadenia a pripojenie.“

Kiosky za európske peniaze

Na bezdrôtový internet už dlhé roky spoliehajú aj v Nesvadoch, obci s päťtisíc obyvateľmi, ležiacej neďaleko Nových Zámkov. „Komunikácia so štátnou správou i medzi obcami prebieha vo veľkej miere elektronickou formou,“ konštatuje prednosta obecného úradu Ján Luca. Do internetu je okrem úradu zapojené centrum voľného času a knižnica, ako i obe základné školy, ktoré majú aj ďalšie paralelné pripojenie cez projekt Infovek. Verejne dostupné počítače využíva najmä mladšia generácia na štúdium.

0502/42_Fcomp.jpg

Verejnú prípojku môžu podľa J. Lucu využívať a aj využívajú i domácnosti. „No zatiaľ sú to skôr výnimky. Väčšina sa pripája dial-upom [cez bežnú telefónnu linku ST],“ odhaduje. Širokopásmová DSL technológia v pevnej sieti zatiaľ v Nesvadoch dostupná nie je. „Ak sa objaví progresívnejší spôsob pripojenia, budeme ho posudzovať. Ale »mikrovlnka« nateraz úplne postačuje našim potrebám,“ hovorí prednosta obecného úradu.

Ako ukazuje príklad Nesvadčanov, informatizácia menších dedín a miest sa nemusí skončiť pri pripájaní domácností k obecnému prístupovému bodu.

Nesvady sa totiž pripojili k voľnému združeniu Nových Zámkov, Šale, Topoľčian, Diakoviec, Hurbanova, Kolárova a spoločnosti Softip, a.s., Banská Bystrica, ktoré vypracovalo projekt verejných informačných kioskov slúžiacich na elektronickú komunikáciu občanov so samosprávou.

Iniciatívu chcú financovať z prostriedkov európskych štrukturálnych fondov. Ak projekt odobrí Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, v Nesvadoch by mali pribudnúť dva občianske terminály, cez ktoré sa bude dať aj surfovať po internete.

Otvorená škola

Internetizáciu Slovenska podľa viacerých prieskumov brzdí najmä fakt, že ľuďom sa počítače a prístup do internetu zdajú pridrahé. Vedúci oddelenia projektu Infovek Ústavu informácií a prognóz v školstve Roman Baranovič o tom presvedčený nie je. „Vyslovene lacno možno počítač kúpiť napríklad v secondhandovom obchode,“ mieni. Podobného názoru je aj M. Cap z Nového Ruskova: „Niektoré počítače zapojené do miestnej siete patria skôr do múzea, ale na internet stačia.“

Problém rozšírenia internetu podľa R. Baranoviča – okrem nedostatku relevantného obsahu a aplikácií – spočíva v tom, že ľudia nevedia s počítačom a relatívne novým komunikačným prostriedkom pracovať. Preto ako súčasť projektu Infovek presadzuje program Otvorená škola, v rámci ktorého sa technika a internet na školách sprístupňujú miestnej komunite.

„Kto by mal ľudí naučiť pracovať s počítačom a internetom, ak nie učiteľ, ktorý má na výučbu kvalifikáciu,“ kladie rečnícku otázku R. Baranovič. Otvorená škola má za sebou dva roky, počas ktorých sa základy on-line komunikácie naučili i ľudia z typických slovenských koncov sveta, akým je napríklad Selec v útrobách Považského Inovca, oravská Zázrivá či Lomné pri Veľkej Domaši.

Školy majú o využitie techniky a internetu eminentný záujem. Vlani sa ich o granty ministerstva školstva, ktoré pre ne z infovekovského rozpočtu vyčlenilo 25 miliónov korún, uchádzalo takmer 650. Neodradili ich ani náročné a pre štátne vzdelávacie inštitúcie netradičné podmienky. Uchádzači mali pripraviť biznis plán a minimálne 20 percent plánovaného rozpočtu zabezpečiť z vlastných zdrojov alebo s pomocou sponzorov či samosprávy. „Nech sa školy naučia získavať zdroje na financovanie svojich aktivít,“ zdôvodňuje R. Baranovič. Vzhľadom na maximálnu výšku dotácie stotisíc korún napokon sitom prešla menej než polovica žiadateľov. Program Otvorená škola by mal pokračovať aj v tomto roku, jeho rozsah však záleží na tom, aký balík mu z rozpočtu Infoveku vyčlení ministerská komisia.

Daňové úľavy neprešli

Príkladom Nového Ruskova či Otvorenej školy by sa mohli inšpirovať aj politici a štátni úradníci, ktorí v poslednom období prichádzajú s vlastnými nápadmi na podporu internetu. Vlani v októbri si Aliancia nového občana (ANO) stanovila ambiciózny cieľ do roku 2006 zvýšiť počet pripojených domácností zo súčasných dvestotisíc na pol milióna. Dosiahnuť to chcela dôslednou liberalizáciou telekomunikačného trhu, ako aj daňovými úľavy pre domácnosti pri kúpe osobného počítača. „Domácnosti by si mohli znížiť základ dane o 25 percent ceny počítača,“ znela konkrétna predstava, ktorú pred médiami prezentovala poslankyňa Beáta Brestenská. Nazdávala sa, že zlepšenie prístupu občanov k informáciám by prinieslo výrazne vyššie pozitívne finančné efekty než náklady na podporu internetizácie.

S myšlienkou úľav nesúhlasilo ministerstvo financií, ktoré v nich videlo kolíziu s novým daňovým systémom. „Čím viac výnimiek daňový zákon obsahuje, tým ľahšie sú úniky a drahší výpočet, výber a správa daní,“ skonštatoval hovorca rezortu Peter Papanek. Inými slovami, veľkoryso nastavené úľavy by išli tam, kde ich netreba. Argument napokon ANO prijala a od svojho nápadu potichu upustila ešte pred jeho prerokovaním v koaličnej rade. B. Brestenská sa však informatizácii venuje naďalej. Pred piatimi rokmi sa podieľala na zrode projektu Infovek, teraz pracuje na koncepte celoplošného vzdelávania učiteľov, ktorí by techniku na školách mali používať pri vyučovaní.

Dotácie pre broadband

Začiatkom roka s ďalším rozvojovým projektom vyšlo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a nový splnomocnenec pre informatizáciu Miroslav Kukučka. Záväzok zvýšiť penetráciu internetu si v tomto prípade stanovili na stotisíc nových broadbandových prípojok, a to v rovnakom časovom horizonte, ako si zaumienila ANO. Ministerstvo navrhuje, aby sa záujemcom o pripojenie – domácnostiam a malým firmám – poskytol jednorazový štátny príspevok šesť- až osemtisíc korún.

Nemal by sa pritom dotovať nákup počítača, ale balík obsahujúci počítač a pripojenie, ktoré by mal príjemca príspevku po podpise zmluvy s providerom využívať nasledujúce tri roky. Na toto obdobie by sa dotácia podľa M. Kukučku mohla rozložiť: „Znížilo by sa tak riziko, že niekto uzavrie zmluvu s providerom, dostane dotáciu a potom sa bude snažiť zmluvu zrušiť.“ Zneužitiu by ďalej malo zabrániť aj obmedzenie dotácie nanajvýš na jeden počítač v domácnosti.

Telekomunikačná brandža sa zatiaľ pre nedostatok informácií na ministerský projekt pozerá opatrne. Iba eTel Slovensko, s.r.o., Bratislava vydal vyhlásenie, že síce oceňuje snahu rezortu dopravy, poukázal však aj na ďalšie problémy brániace masovému rozšíreniu internetu. Okrem počítačov podľa neho chýbajú podmienky nástupu reálnej konkurencie pre ST – prepojenie sietí a oddelenie DSL od hlasových služieb –, čo spôsobuje vysokú cenu internetového pripojenia. Slovenský eTel ako jediný z veľkých providerov neposkytuje broadbandové služby, pretože nepristúpil na podmienky dominantného operátora. Pokiaľ by to neurobil a projekt by sa rozbehol, nemohol by sa do grantového programu zapojiť.

Projektu, ktorý ministerstvo nazvalo Internet pre všetkých, sa už dostalo značnej mediálnej pozornosti, pozitívnej i negatívnej. A pritom mu stále chýba finančné krytie, bez ktorého je len papierovou záležitosťou. Celkovo rezort dopravy ráta s dvesto až tristo miliónmi korún, z toho polovicu by rád použil na rozbeh v prvom roku. A na to potrebuje podporu ministerstva financií. Tomu záleží na aplikácii lisabonskej stratégie na Slovensku, v ktorej si našlo svoju agendu na zvyšok volebného obdobia. Preto dotácie hneď nezavrhlo.

„Daňové úľavy nepodporíme, pretože by sa dali zneužiť. Sme skôr za priamu pomoc,“ skonštatoval tentoraz hovorca P. Papánek. Dodal, že rezort bude so splnomocnencom pre informatizáciu hľadať najvhodnejší model. Keďže ešte nie je dotiahnuté financovanie, nie sú známe ani zásady a kritériá na udeľovanie dotácií. No ak sa nadviažu na DSL broadband, sotva si ich užijú v menej internetizovaných regiónoch.

Foto – Lucia Ločová, Jano Nový, Miro Nôta

  • Tlačiť
  • 6