Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Urobiť Mars opäť veľkým. NASA plánuje magnetický štít, krok ku kolonizácii

12.03.2017, 10:00 | rko

NASA navrhla gigantický magnetický štít, ktorý vráti Marsu atmosféru a dostane ho o krok bližšie k starým dobrým, pravdepodobne obývateľným časom.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy

Mars, NASA

Magnetický štít vo vesmíre by mal Mars chrániť pred bombardovaním nabitými časticami zo Slnka a z vesmíru, tvrdí NASA. To má pomôcť vytvoriť atmosféru na planéte a následne ju terraformovať. Opäť by tak mohla na planéte byť tečúca voda, lepšia teplota a napokon i vyššie množstvo životne dôležitých plynov, ako je napríklad kyslík.

Mars mal kedysi fungujúcu atmosféru i magnetosféru, ktorá ho chránila pred kozmickým žiarením a tzv. slnečným vetrom (najmä protónmi a elektrónmi zo Slnka). V súčasnosti je atmosféra veľmi riedka a magnetické pole veľmi slabé. Vysoko nabité častice žiarenia majú často energiu väčšiu, než poznáme z urýchľovačov častíc.

Tie postupom času ničili atmosféru červenej planéty. Kozmické žiarenie objavil v roku 1912 Victor Franz Hess, ktorý v roku 1932 za tento objav získal Nobelovu cenu za fyziku. Pochádza z rôznych zdrojov – zo Slnka (slnečný vietor), výbuchov hviezd, jadier galaxií a podobne. Pre kozmonautov vo vesmíre a pre živé organizmy, do ktorých preniká, predstavuje zdravotné riziko. Dlhodobé pôsobenie okrem narúšania atmosféry spôsobuje napríklad aj neurologické poškodenia mozgu.

NASA chce vrátiť Marsu atmosféru a terraformovať ho, a to i bez radikálnych nápadov, akými bolo odpálenie jadrovej hlavice na susednej planéte. Keďže Mars má magnetické pole veľmi slabé, musí ho priniesť NASA. Umelá magnetosféra, ako ju prezentoval Jim Green, riaditeľ Planetary Sicence Division v NASA, bude vo vesmíre hranicou medzi Marsom a Slnkom.

Neprehliadnite

Hoci tento nápad môže znieť ako science-fiction, miniatúrna verzia magnetosféry sa vyvíjala v CERN-e a mala chrániť astronautov a vesmírne lode pred kozmickou radiáciou. Podobný systém by sa použil v prípade Marsu.

„Potrebujeme byť schopní meniť umiestnenie magnetického poľa tak, aby odrážalo slnečný vietor,“ uvádza J. Green.

Podľa simulácií, ktoré vyvíjal tím okolo J. Greena, by po aplikácii takéhoto štítu dokázal Mars nabrať polovicu atmosférického tlaku Zeme už o niekoľko rokov.

NASA totiž už v novembri roku 2015 uverejnila štúdiu, podľa ktorej Mars bol kedysi obývateľnou planétou. No práve prúd nabitých častíc zo Slnka, ktoré letia zo Slnka rýchlosťou 1,6 milióna kilometrov za hodinu, zničili atmosféru Marsu. Zem je pred nimi chránená magnetickým poľom. Mars ho mal, no pred 4,2 miliardami rokov ho stratil s tým, ako sa planéta postupne ochladzovala.

Mars tak prišiel o fungujúcu atmosférou a s ňou aj o plyny, ktoré sa kedysi na planéte nachádzali a tvorili miesto pre život (nie je tam dostatok kyslíka, vodíka a CO2, nie je schopná zadržiavať teplotnú výmenu medzi vnútrajškom a okolím).

Postupne Mars vyschol a čo nezamrzlo, to sa vyparilo. Podľa predpokladov NASA tvorila voda približne 30 percent severnej pologule. Aj v súčasnosti, každou sekundou prichádza Mars o kyslík – presnejšie o 1,3 kilogramu za sekundu pôsobením slnečného vetra.

Umelá magnetosféra Marsu podľa NASAZdroj: NASA/Jim Green

„Možno jedna sedmina pradávneho oceánu by sa mohla vrátiť späť na Mars,“ uviedol Green.

Pribúdať by mala aj teplota na povrchu a o pár rokov by sa mohla teplota na Marse vyšplhať na 4 stupne Celzia, čo by mohlo roztopiť ľadovce na póloch. Skleníkový efekt by ďalej spolu s vodou pomohol k teraformovaniu Marsu. V súčasnosti je v rovníkovej oblasti Marsu cez deň približne 20 stupňov, v noci však až -80 stupňov Celzia, na póloch až -140.

Podľa J. Greena by stačilo zopár generácií a Mars by mohol opäť získať späť schopnosť byť obývaným.

„Toto nie je terraformovanie v zmysle umelej zmeny podnebia, ale necháme prírodu, aby to spravila za nás a urobíme to pomocou fyzikálnych zákonov, ktoré poznáme,“ povedal J. Green.

Pozitívne zmeny v tlaku a teplote by tak už počnúc rokom 2040 mohli pomôcť ľudským expedíciám.

„Ak by sa toto podarilo v priebehu jednej generácie, kolonizácia Marsu už nie je ďaleko,“ dodal J. Green. Plánované náklady na vesmírny štít však NASA neuviedla.

  • Tlačiť
  • 4

Tagy Mars, NASA