Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vláda bude namiesto Govnetu chodiť po súdoch

07.10.2002, 13:52 | Jozef Andacký | © 2002 News and Media Holding

Dzurindov kabinet sa nedokázal štyri roky dohodnúť s partnerom na výstavbu komunikačnej siete.

  • Tlačiť
  • 0

Vláda Mikuláša Dzurindu sa nedokázala štyri roky dohodnúť so zmluvným partnerom na výstavbu komunikačnej siete, ktorého zdedila po establishmente Vladimíra Mečiara.

Až začiatkom septembra Úrad vlády (ÚV) SR vypovedal firme Kochman Information Systems and Services (KISS), s.r.o., Bratislava zmluvu na realizáciu takzvaného veľkého Govnetu. Ako dôvod uviedol porušenie zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, čo bol jediný spôsob, ako možno zmluvu vypovedať bez sankcie 240 mil. Sk.

Tibor Tóth: NBÚ dostatočne preukázal, že bezpečnostné riziká firmy KISS pri budovaní Govnetu sú príliš veľké. KISS považuje výpoveď za právne irelevantnú. „Porušenie zákona o ochrane utajovaných skutočností nebolo preukázané. Kontrola Národného bezpečnostného úradu [NBÚ] SR v našej firme nič nezistila,“ povedal výkonný riaditeľ spoločnosti František Petro. KISS sa lukratívnej zákazky vzdať nemieni. Ak sa projekt začne realizovať, je ochotný na pokutu zabudnúť. Ak s ním ÚV SR nezačne rokovať, je pripravený obrátiť sa na súd. Pred voľbami prichádzala do úvahy aj možnosť, že sa KISS dohodne s budúcou vládou. Riaditeľ popradskej prevádzkarne KISS Peter Beck má totiž blízko k politickej strane Smer, ktorá mala podľa preferencií veľkú šancu zostavovať budúci vládny kabinet. „Rád sa zapojím do budovania novodobej informačnej spoločnosti a ponúkam svoje skúsenosti a schopnosti strane Smer,“ uviedol v auguste v rozhovore pre stranícky mesačník Tretia cesta. Väzba medzi Smerom a spoločnosťou KISS neexistuje, ubezpečil F. Petro. Rozhovor pre Tretiu cestu bola podľa neho súkromná záležitosť P. Becka, ktorý na projekte Govnetu nepracuje a ani na ňom v budúcnosti pracovať nebude. Fakt, že P. Beck s ním na govnetovej tlačovke KISS sedel za stolom, objasnil F. Petro slovami: „Bol tam do počtu.“ Reálny volebný výsledok však dohode KISS so štátom nenahráva. F. Petro totiž pred voľbami hovoril o indíciách, že za vypovedaním zmluvy o veľkom Govnete stoja lobistické skupiny blízke Slovenskej kresťanskej a demokratickej únii, napojené na podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ktoré by chceli projekt realizovať. „To je absolútny nezmysel,“ odkázal I. Mikloš po hovorcovi Karolovi Zimmerovi. Teraz bude SDKÚ opäť vo vláde a tvrdenia spoločnosti KISS, pre ktoré nemá dôkazy, môžu ďalšie rokovania ovplyvniť. Noví vlastníci, nový začiatok Kontrakt na dodávku Komplexného automatizovaného systému Rady obrany štátu (KASROŠ) a v rámci neho celoslovenskej vládnej komunikačnej siete Govnet (veľký Govnet) v máji roku 1998 uzavrela exekutíva Vladimíra Mečiara. Ide o rámcovú zmluvu, pri ktorej sa akékoľvek plnenie stanovuje samostatnými dodatkami. Vládny aparát Mikuláša Dzurindu nepodpísal ani jeden takýto dodatok.

Neprehliadnite súvisiaci článok:
Rýchlejšie linky za konkurenčnú cenu

To však neznamená, že okolo Govnetu bolo štyri roky ticho. Už v júli roku 1999 vedúci ÚV SR Tibor Tóth médiám oznámil, že vysoký funkcionár Kresťanskodemokratického hnutia mu za ratifikovanie zmluvy ponúkol 120 mil. Sk. Vzniknutá kauza zaujímala médiá niekoľko týždňov, keďže sa však neobjavili ďalšie skutočnosti a opäť ani dôkazy, rýchlo sa na ňu zabudlo.

V polovici roku 2000 firmu KISS od pôvodných majiteľov, Tibora Lörincza a Nadeždi Kochmanovej, kúpil Šped-Trans, s.r.o., Levice, ku ktorému sa neskôr pridal Softip, a.s., Banská Bystrica. Zmluva o veľkom Govnete bola pritom najhodnotnejším aktívom KISS. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, majiteľom a konateľom Šped-Transu je Ján Ďurian. Ten je zároveň predsedom predstavenstva a.s. Šped-Trans Levice, kde bol od mája 2000 do júla 2002 predsedom dozornej rady člen republikovej rady Strany demokratickej ľavice Jozef Buriš.

Noví vlastníci spoločnosti KISS dokázali rokovania o zmluve oživiť natoľko, že vláda v novembri 2000 rozhodla o obnovení projektu veľkého Govnetu a jeho dokončení do 31. decembra 2001.

KISS mal projekt dodávateľsky zastrešovať, pretože – ako sa uvádzalo vo vládnom uznesení – jeho majitelia „pôsobia na Slovensku už desať rokov, vo svojom okolí majú dobrý chýr a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou si plnia svoje daňové a odvodové povinnosti“. Kabinet však zároveň vedúceho ÚV SR poveril prepracovaním pôvodnej zmluvy tak, aby z nej vypadli ustanovenia nevýhodné pre štát.

„Nová zmluva bola v lete roku 2001 pripravená na podpis,“ skonštatoval T. Tóth. Neadekvátne sankcie sa v nej nemali vyskytovať a okrem toho bolo vyriešené aj financovanie projektu. KISS mal na rozbeh projektu v roku 2002 zo štátneho rozpočtu dostať 760 mil. Sk, pričom ďalší rozvoj mal byť financovaný priebežne z úspor v existujúcich rezortných rozpočtoch na komunikačnú infraštruktúru.

Náklady na vybudovanie Govnetu sa v tom čase kalkulovali na 2,4 mld. Sk. Koľko by na tom zarobil systémový integrátor, vyčíslil sám vlastník Šped-Transu a konateľ KISS Ján Ďurian. Ich snaženie im malo priniesť zisk 27 mil. Sk, čiže iba približne jedno percento hodnoty kontraktu.

Do hry vstupuje NBÚ

Keď sa vec zdala vyriešená, objavil sa ďalší problém. „Keďže zmluva o veľkom Govnete je tajná, KISS musel splniť podmienky [vtedy nového] zákona o utajovaných skutočnostiach, ktoré však podľa vyjadrení Slovenskej informačnej služby a NBÚ nespĺňal,“ spresnil T. Tóth.

Koncom októbra minulého roka Softip zo spoločného podniku so Šped-Transom vycúval. Predseda predstavenstva Daniel Dobrota to zdôvodnil mediálnou kampaňou, v ktorej sa jeho osoba, znova bez dôkazov, spájala so scientologickou cirkvou a s ňou súvisiacimi bezpečnostnými rizikami. Vo výpise z obchodného registra táto vlastnícka zmena nie je doteraz zrejmá.

V apríli tohto roka vláda rokovala o finančnom zabezpečení realizácie Govnetu. Namiesto peňazí sa však hovorilo o stanovisku NBÚ, podľa ktorého KISS nespĺňa podmienky zákona o ochrane utajovaných skutočností týkajúce sa priemyselnej bezpečnosti, a preto nemôže zmluvu o veľkom Govnete vykonávať.

„Priemyselná bezpečnosť je súhrn opatrení na ochranu utajovaných skutočností, ktoré musí zabezpečovať štátny orgán alebo právnická osoba, ktorá utajované skutočnosti odvádza, a právnická osoba, ktorej boli utajované skutočnosti odovzdané.“
§ 7 ods. 8 zákona 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností

KISS s týmto stanoviskom nesúhlasil. Podľa F. Petra sa vedúci pracovníci firmy mohli oboznamovať so štátnym tajomstvom podľa zákona č. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva. A prechodné ustanovenia nástupníckeho zákona o ochrane utajovaných skutočností im umožňujú prichádzať do styku s tajnými materiálmi do 31. decembra 2003. To bol dôvod, prečo KISS zatiaľ NBÚ nepožiadal o potvrdenie priemyselnej bezpečnosti, dodáva F. Petro.

Niekoľkomesačné oneskorenie

Na aprílovom rokovaní vlády v tom čase odstupujúci minister školstva SR Milan Ftáčnik presadzoval riešenie, podľa ktorého mal KISS zrealizovať aspoň verejnú časť veľkého Govnetu. Na tajnú časť diela sa mal vybrať nový subjekt, ktorý by spĺňal podmienky zákona o ochrane utajovaných skutočností. Tento návrh však neprešiel.


František Petro: Odstúpením od zmluvy o veľkom Govnete si Úrad vlády vyrobil vyše sedemstomiliónovú sankciu.Vláda sa napokon rozhodla zmluvu s KISS vypovedať. Podľa F. Petra nebrala do úvahy stanovisko právnickej kancelárie Almond & Baton, ktoré bolo súčasťou rokovacieho materiálu. Stálo v ňom, že na odstúpenie od zmluvy nie je „postačujúce vyjadrenie NBÚ bez uvedenia kvalifikovaných dôvodov a rozporu vytýkaných konkrétnych skutočností s konkrétnymi ustanoveniami právnych predpisov“.

Podľa T. Tótha mala vláda k dispozícii aj materiál NBÚ aj právnu analýzu Almond & Baton: „NBÚ dostatočným spôsobom doložil, že bezpečnostné riziká KISS sú príliš veľké.“ Na otázku, prečo ÚV SR od zmluvy odstúpil až päť mesiacov po rozhodnutí vlády, T. Tóth odpovedal vyhýbavo: „Termín 2. september je z hľadiska dosiahnutia cieľa najvhodnejší.“

Spoločnosti KISS sa nepozdáva, že aj keď na výpovedi bol ako dátum vyhotovenia uvedený 2. september 2002, na liste, ktorým mu dokument doručila pošta, bola poštová pečiatka zo 17. septembra. Deň predtým KISS prostredníctvom tlačovej konferencie informoval, že si od ÚV SR z dôvodu neplnenia zmluvy nárokuje pokutu vo výške 480 mil. Sk. Vedúci úradu T. Tóth na otázku, či tieto dve udalosti spolu súvisia, odpovedal: „Nesúvisia.“

Pohľadávky a trestné oznámenia

V polovici minulého roka KISS vystavil ÚV SR faktúru vo výške 170 mil. Sk (bez DPH) za zrealizovanú časť Govnetu. Aj keď sa peňazí nedočkal, prislúchajúcu daň z pridanej hodnoty podľa F. Petra na základe dohodnutého splátkového kalendára postupne uhrádza daňovému úradu. V tomto roku KISS na Govnete vykonal ďalšie práce, ktoré však už nefakturoval, aby sa vyhol plateniu DPH.

T. Tóth takmer dvestomiliónovú pohľadávku firmy KISS neuznal. „Na práce, ktoré KISS vyfakturoval, nebola vystavená objednávka a neprebehlo ani riadne akceptačné konanie,“ povedal. Podľa neho však vystavenie faktúry naplnilo skutkovú podstatu trestného činu podvodu, a preto na KISS koncom druhej septembrovej dekády podal trestné oznámenie.

„Osoba, ktorá bola k 1. novembru 2001 určená na oboznamovanie sa so štátnym tajomstvom v období po 1. januári 1997, sa považuje za oprávnenú osobu pre stupeň utajenia Prísne tajné alebo Tajné podľa tohto zákona do 31. októbra 2003, ak nenastanú iné okolnosti na zánik oprávnenia.“
§ 76 ods. 4 zákona 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností

Trestné oznámenie v súvislosti s govnetovou zmluvou podal aj KISS – na predsedu NBÚ Jána Mojžiša, ktorý podľa neho zneužil právomoci verejného činiteľa. Okrem toho firma zvažuje podanie aj na T. Tótha. Ten začiatkom roka v zmysle svojho výkladu zákona o ochrane utajovaných skutočností požiadal KISS o formálne uloženie zmluvy o veľkom Govnete na ÚV SR.

Vedúcemu úradu neprekážalo, že zmluva o uložení veci obsahovala ustanovenie, podľa ktorého ÚV SR musí spoločnosti KISS zaplatiť pokutu 480 mil. Sk v prípade, ak sa predmet uloženej zmluvy (teda veľký Govnet) do 30. augusta 2002 nezačne plniť. „Zmluva o uložení veci nerieši, či sa zmluva o veľkom Govnete bude vykonávať. Zmluvná pokuta je preto irelevantná, čo dokazuje aj právna analýza, ktorú mám k dispozícii,“ reagoval sa T. Tóth.

Keďže sa postoj ÚV SR sa do konca augusta nezmenil, nároky spoločnosti KISS sa rozšírili o ďalšiu takmer pol miliardu korún. Tým T. Tóth podľa predstaviteľov firmy spôsobil štátu škodu veľkého rozsahu a „naplnil skutkovú podstatu trestného činu marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti“.

Malý a veľký Govnet

Chýbajúcou koordináciou komunikačných infraštruktúr ústredných orgánov štátnej správy stráca štát ročne stovky miliónov korún. Najväčšiu položku pritom predstavuje duplicitný prenájom dátových telekomunikačných okruhov, na ktorý sa ročne minie takmer 400 mil. Sk. S cieľom zastrešiť existujúce aktivity a ďalší rozvoj vládnych sietí vznikol projekt Govnet.

Neefektívne vynakladanie peňazí daňových poplatníkov možno ilustrovať na príklade siete Ministerstva vnútra (MV) SR VS-Net. Vybudovanie kostrovej časti s prenosovou kapacitou 256 Mbit/s a okresných vetiev s priepustnosťou 64 kbit/s stálo 588 mil. Sk, pričom ročná prevádzka siete vychádza na 246 mil. Sk.

V projekte Govnetu aktualizovanom v roku 2000 vychádzala ročná prevádzka celoslovenskej siete na 20 mil. Sk. Zmluvu o VS-Nete uzavrel v máji roku 1998 vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči, pričom podľa oficiálneho vyhlásenia novej garnitúry bola sieť „budovaná bez účasti odboru telekomunikácií MV SR a v rozpore s predstavami gesčných útvarov.“

Govnet v súčasnosti predstavuje prepojenie 41 štátnych inštitúcií v Bratislave a jednej v Banskej Bystrici do centrálneho uzla nachádzajúceho sa na Úrade vlády (ÚV) SR. Súčasťou riešenia je prepojenie centrály do zahraničného a slovenského internetu. Tento takzvaný malý Govnet na základe zmluvy z roku 1996 na linkách Slovenských telekomunikácií, a.s., Bratislava vybudovala spoločnosť Kochman Information Systems & Services (KISS), s.r.o., Bratislava.

Začiatkom roku 1996 Rada obrany štátu (ROŠ) rozhodla o vypracovaní projektu automatizovaného informačného a komunikačného systému. Ešte pred jeho definitívnym schválením na pôde Rady ÚV SR v máji 1998 podpísal so spoločnosťou KISS tajnú zmluvu na realizáciu veľkého Govnetu. Ten pozostáva z Komplexného automatizovaného systému ROŠ (KASROŠ) a siete Govnet, ktorá sa mala rozšíriť o ďalších 25 uzlov po celom Slovensku.

FOTO – MIRO NÔTA

  • Tlačiť
  • 0

Súvisiace články

Rýchlejšie linky za konkurenčnú cenu

Kontrakt na upgrade existujúcich a dodávku nových dátových prepojení Úradu vlády SR za 18 miliónov korún nedostanú automaticky Slovenské telekomunikácie.

Vláda odstúpi od zmluvy s firmou Kiss na Govnet a Kasroš

Budovanie vládnej siete Govnet sa ešte nezačalo

Ministri prerušili rokovanie o Govnete, žiadajú nové posudky

Projekt Govnetu zastal na mŕtvom bode

Diskusia (0 reakcií)