Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Železničiarsky tender predsa len vyhrali železnice

24.11.2005, 00:00

  • Tlačiť
  • 0

Podľa kuloárnych informácií uplynulých týždňov publikovaných aj v médiách malo mať duo Slovak Telecom (ST) a Hewlett-Packard (HP) Slovakia istý miliardový kontrakt štátnych firiem zabezpečujúcich nákladnú a osobnú železničnú dopravu. Súťaž o päťročnú zákazku na telekomunikačné a IT služby pre Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia a Železničnú spoločnosť Slovensko (ŽSSK) však napokon nevyhralo konzorcium lídrov trhu. Podľa informácií TRENDU zvíťazili Železnice SR – presnejšie, ich odštepné závody Železničné telekomunikácie a Stredisko informatiky. Organizácie, ktoré info-komunikačné služby poskytovali železničiarskym firmám aj doteraz. Novú zmluvu by mali podpísať v najbližších dňoch. Cargo a ŽSSK sa podľa hovorcu Miloša Čikovského k tendru vyjadria až po uzavretí kontraktu.


Paradoxne. O zákazku s ročným objemom 250 až 300 miliónov bol eminentný záujem. Zadanie tendra, ktorý Cargo – za seba aj v mene ŽSSK – vypísalo v polovici októbra, si vyzdvihlo štrnásť záujemcov. Väčšina sebakriticky uznala, že obsluha celoslovenskej telekomunikačnej siete a poltucta IT systémov slúžiacich na riadenie železničnej dopravy je priveľký kúsok. Ponuky napokon poslali len traja – ŽSR, tandem ST-HP a Orange Slovensko.


ŽSR napokon vyhrali aj vďaka podpore kľúčového rivala. ST im totiž, zhodou okolností, krátko po vypísaní tendra prenajal prenosové kapacity, pomocou ktorých železničný telekom doplnil severnú vetvu svojej internej telekomunikačnej siete. „Bol to nevyhnutný predpoklad, aby sme sa o zákazku Carga a ŽSSK mohli uchádzať,“ hovorí riaditeľ Železničných telekomunikácií Juraj Homoľa. Tvrdí však, že tieto dva projekty navzájom priamo nesúvisia: „Sieť s dostatočnými kapacitami na celom území Slovenska potrebujeme pre interné potreby ŽSR.“ Zákazka pre štátne dopravné firmy ju podľa neho vyťaží zhruba na jednu tretinu.


Donedávna mali ŽSR na úrovni, ktorá by zodpovedala vnútorným požiadavkám podniku, len južnú časť infraštruktúry. Výstavba ďalších etáp, ktorú mal zabezpečovať Alcatel Slovakia, zastala už dávnejšie, oficiálne pre nedostatok finančných prostriedkov. Dodávateľa okruhov pre severnú vetvu začali železnice hľadať pred pár mesiacmi, keď bolo jasné, že zo štátneho rozpočtu nedostanú prostriedky na jej vybudovanie vo vlastnej réžii. To by totiž podľa odhadu J. Homoľu pri súčasných cenách vyšlo na 300 miliónov až jednu miliardu korún v závislosti od toho, v koľkých staniciach by spravili prístupový uzol.


Funkčná infraštruktúra podľa J. Homoľu nebol jediný dôvod, prečo ŽSR tender v Cargu vyhrali. Myslí si, že v ich prospech hovorila znalosť železničiarskeho prostredia a fyzická blízkosť k zákazníkovi: „Naši ľudia sedia v tých istých budovách, takže vedia pružnejšie reagovať na prípadné problémy.“ Okrem toho železnice vlastnia prístupové linky vedúce do prevádzkarní Carga a ŽSSK. To bol dokonca dôvod, prečo ST v prípravnej fáze oslovil Železničné telekomunikácie, aby do súťaže išli spoločne.


Omrvinka. Fakt, že ST vyhovel požiadavke ŽSR na dodávku okruhov pre severnú vetvu, je prekvapujúci. Dominantný operátor je totiž známy svojím nekompromisným postojom k alternatívnej konkurencii. Vysvetlením tak môže byť chybná komunikácia medzi zložkami veľkoobchodu a priameho predaja ST alebo obava, že by porazené ŽSR odhlásili mobilné telefóny dcéry ST – T-Mobilu.


ST – podobne ako J. Homoľa – tvrdí, že linky pre severnú vetvu s tendrom v Cargu nesúviseli: „Ak by ich neposkytol ST, ŽSR mali pripraveného náhradného dodávateľa.“ Vnútrofiremnú rivalitu medzi veľkoobchodom a priamym predajom však nepopiera: „Predajné segmenty pracujú individuálne so svojimi zákazníkmi.“


ST napriek neúspechu v Cargu nevyjde celkom naprázdno. Musí sa však v ŽSR uspokojiť s oveľa menším kontraktom. Jeho objem odhaduje šéf železničného telekomu na 15 až 20 miliónov korún ročne. V ponuke na linky pre severnú vetvu ŽSR pritom prebil Orange, Energotel i GlobalTel. Okrem cenového hľadiska podľa J. Homoľu rozhodol fakt, že dominantný fixný operátor vedel lokality na východnom Slovensku pokryť lepšie ako jeho konkurenti. Výberové konanie podľa zákona o verejnom obstarávaní však ŽSR nerobili. „Nemuseli sme,“ odvoláva sa J. Homoľa na paragraf vylučujúci telekomunikačné služby z režimu verejného obstarávania.(ja)




  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Hospodárstvo v SR

Diskusia (0 reakcií)