Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Mnohí akcionári investičných fondov z prvej vlny kupónovej privatizácie nič nezískali

19.04.2000, 08:49 | Ľubor Kyselý | © 2000 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Financie

Do prvej vlny kupónovej privatizácie sa na Slovensku zapojilo 165 investičných privatizačných fondov. V súčasnosti z nich pôsobí stále ako investičný fond len nepatrné množstvo. Ak nepočítame Reštitučný investičný fond, a.s., Bratislava, ktorý vznikol na uspokojovanie reštitučných ná-rokov, jediný normálne fungujúci je Tatra kupón fond IF, a.s., Bratislava. Ten je dokonca kótovaný ako jediný investičný fond na hlavnom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave. Má vyprofilovanú akcionársku štruktúru, keď viac ako polovičný podiel vlastnia Tatra banka, a.s., Bratislava a Raiffeisen Zentralbank Österreich AG. Fond pravidelne informuje o hospodárení a mesačne uvádza hodnotu čistých obchodných aktív na jednu akciu.

V 14. týždni dosiahla cena akcií fondu na verejných trhoch maximálnu hodnotu 2103 Sk. V prvej vlne kupónovej privatizácie získal občan pri vklade všetkých 1000 investičných bodov do fondov dvadsať akcií. Pri súčasne cene je tak hodnota kupónovej knižky v prípade Tatra kupón fondu približne 42-tisíc korún. týždeň predtým bola dokonca maximálna cena akcií 2300 Sk, čo bolo za dvadsať akcií 46-tisíc korún. Tatra kupón fond spravuje investičná spoločnosť Tatra Asset Management, i.s., a.s., Bratislava.

Väčšina ostatných fondov sa dostala pod nútenú správu, postupne sa zlučovali a pretransformovali na bežné akciové spoločnosti. Tie menili svoje obchodné mená a mnoho akcionárov po niekoľkonásobných zmenách stratilo možnosť akejkoľvek kontroly a kontaktu. Účastníci kupónovej privatizácie, ktorí akcie fondov nepredali, v podstate stratili aj 1000 korún investovaných do kupónovej známky. Do investičných fondov vložili občania v prvej vlne takmer 80 percent všetkých investičných bodov.

Proti všetkým transformáciám podalo Ministerstvo financií SR žaloby, ktoré sa dostali postupne až na Najvyšší súd SR. Ten len nedávno v niekoľkých prípadoch rozhodol, že ministerstvo nebolo oprávnené podávať žaloby proti rozhodnutiam valného zhromaždenia. Podľa informácií TRENDU preto ministerstvo financií už niekoľko žalôb stiahlo.

VÚB Kupón dvakrát rozdelený

Z veľkých investičných fondov sa napriek dvojnásobnému rozdeleniu fondu a následnej transformácii dobre darilo akcionárom najväčšieho fondu VÚB Kupón IF, a.s., Bratislava. Založila ho pre prvú vlnu kupónovej privatizácie spoločnosť VÚB Invest, a.s., Bratislava - dcérska spoločnosť Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava. Po skončení prvej vlny kupónovej privatizácie mal fond viac ako pol milióna akcionárov. Po roku vyplatil akcionárom sľubovaných 12-tisíc Sk. Tí, ktorí zaváhali a akcie nepredali, sa však už nestačili ani čudovať. VÚB v roku 1993 splnila verejný prísľub a odkúpila od akcionárov 20 akcií za 12-tisíc korún. Tak získala veľký balík, ktorý predala spoločnosti Nomura International Plc. Londýn, ktorá tak získala vyše 32-percentný podiel. Na naliehanie tejto nadnárodnej spoločnosti rozhodlo v januári 1995 mimoriadne valné zhromaždenie o znížení základného imania fondu a tretinu z každej emisie, ktorá bola v portfóliu fondu, získala Nomura a odčlenila sa.

V júli 1997 sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie fondu, z ktorého bol nakoniec stiahnutý návrh na rozdelenie na dva investičné fondy. O niekoľko dní sa uskutočnilo ďalšie valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o premenovaní fondu na Stratégia-Invest IF. O mesiac neskôr schválili akcionári zrušenie fondu bez likvidácie a jeho zlúčenie so spoločnosťou Interfin Group, a.s., Bratislava. Začiatkom októbra tohto roku sa na valnom zhromaždení spoločnosti Interfin Group rozhodlo o zrušení spoločnosti a jej rozdelení na dva subjekty - spoločnosti Intermark, a.s., Bratislava a Istrofin, a.s., Bratislava. Základné imanie zrušenej spoločnosti sa rozdelilo v pomere 55 % pre Intermark a 45 % pre Istrofin. Akcionármi spoločnosti Intermark sa stali všetci veľkí akcionári bývalého fondu. Všetci ostatní, to znamená malí akcionári, ktorých bolo približne 160-tisíc, sa stali akcionármi Istrofinu.

Boj o IF PSIPS

Pravdepodobne najviac si vytrpeli akcionári investičného fondu PSIPS, a.s., Banská Bystrica. Ten najskôr odľahčil o niekoľko miliárd pôvodný zakladateľ a štatutár fondu Miroslav Nakládal prevodom najhodnotnejších akcií na iné spoločnosti. Už počas nútenej správy fondu pôvodní štatutári v roku 1997 odľahčili finančné účty fondu o ďalších niekoľko miliónov korún prostredníctvom exekučných príkazov. V súčasnosti vykonáva nútenú správu fondu Harvardská investičná spoločnosť, a.s., Bratislava. Peniaze, ktoré sa nakoniec podarilo zachrániť - niečo vyše miliardy korún, boli uložené na účte u depozitára fondu. Tým je však smutne preslávená a dnes už skrachovaná AG Banka. Harvardskej investičnej spoločnosti sa predtým podarilo previesť do inej banky približne len 100 mil. Sk, a tak vyše 1,1 miliardy korún ostáva zmrazených v AG Banke. Akcionári PSIPS tak musia čakať na jej likvidáciu a aj tak je otázne, koľko z pôvodne vyše miliardy nakoniec fond získa späť. Až potom bude možné pristúpiť k likvidácii samého IF PSIPS, aby sa akcionári dostali aspoň k likvidačnému zostatku. Likvidáciu IF PSIPS schválilo valné zhromaždenie fondu začiatkom februára.

Aj na tejto línii je stále boj. Okresný súd v Banskej Bystrici prerušil konanie o zápise likvidátora tohto fondu do obchodného registra, pretože čaká na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o likvidácii fondu PSIPS. Ten však 8. marca odročil svoje rozhodnutie s tým, že počká na rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici. Do sporov o zápis núteného správcu a teraz likvidátora už boli zapojené okrem súdu na najnižších stupňoch aj Generálna prokuratúra SR, Najvyšší súd SR a naposledy aj Európsky súdny dvor v Štrasburgu. Tam zástupcovia pôvodných štatutárov žalujú SR o štyri miliardy korún ako náhradu škody a spravodlivé zadosťučinenie.

Posledným prekvapením bolo predbežné opatrenie na zákaz nakladania s majetkom IF PSIPS v AG Banke, ktoré uvalil súd na návrh trojpercentného akcionára fondu, ktorý patrí do skupiny Penta Group. To súviselo s mimosúdnym zmierom medzi spoločnosťou ARDS, o.c.p., a.s., Košice a právnym zástupcom pôvodných štatutárov IF PSIPS. Tí sa totiž dohodli na neplatnosti obchodu s akciami Investičnej a rozvojovej banky, a.s., Bratislava, ktoré IF PSIPS predal v lete 1996 firme ARDS. Na majetkový účet IF PSIPS v Stredisku cenných papierov SR sa podľa tejto dohody mali vrátiť akcie banky a z účtu depozitára fondu malo odísť 124 mil. Sk. Zákaz je už zrušený a táto transakcia sa tak neuskutočnila. Hodnota akcií IF PSIPS na trhu klesla na 30 korún.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Financie

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.