Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Historické pamiatky: Aj z ruín môže vzísť atrakcia

04.08.2005, 00:00 | Marián Benka | © 2005 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Téma



Z väčšiny slovenských hradov ostali len ruiny. Aj zrúcanina však dokáže vypovedať veľa o histórii a zároveň môže byť atraktívnym miestom pre turistov.



Základným predpokladom je, aby sa o ňu starali a udržiavali ju v stave, keď sa nebude ďalej rozpadávať, alebo ju dokonca zrekonštruovali do podoby historického sídla. Kým v Českej republike má takmer každá ruina svojho opatrovateľa, na Slovensku sa väčšina z nich rozpadáva.



Donedávna chátral aj Lietavský hrad, nachádzajúci sa v blízkosti Žiliny. Pre nevyjasnené majetkové pomery sa jeho rekonštrukciou počas socializmu nikto nezaoberal. V súčasnosti je jasný aspoň vlastník pozemkov pod hradom – miestne Lesné spoločenstvo. To prenajíma hrad Združeniu na záchranu Lietavského hradu. Združenie založili mladí ľudia z obce v roku 1999. Hrad majú v prenájme od roku 2003 a snažia sa o jeho zachovanie.



Snaha o odbornosť



„Pred nami občianske združenia, zachraňujúce zrúcaniny, nefungovali veľmi dobre. Pre pamiatkarov boli skôr postrachom. Ak sa partia amatérov nadšene vrhne obnovovať hrad, dobrou snahou môže spôsobiť nenapraviteľné škody,“ hovorí čestný člen združenia, český fotograf Aleš Hoferek. Nadšenci z Lietavy sa najprv snažili celú problematiku poctivo naštudovať v pražskom Národnom pamiatkovom ústave. Potom začali aktívne spolupracovať s pamiatkarmi. Snažili sa, aby ich práca pri obnove hradu nebola krikľavo viditeľná a aby nenarušila jeho autenticitu. „Bežný návštevník to síce neocení, ale na zachovanie poznania našej minulosti pre budúce generácie je to mimoriadne dôležité,“ myslí si A. Hoferek.



Dnes sami organizujú školiace akcie pre amatérov z iných združení a sprostredkúvajú im kontakty na profesionálov. Fakticky teda pôsobia celoslovensky. Dokonca to vyzerá tak, že tento rok budú spolupracovať s ministerstvom kultúry pri vydaní metodických pokynov pre tých, ktorí sa chcú záchrane pamiatok venovať.



Nestavajú nový hrad



Prvý rok sa lietavské združenie financovalo z vlastných peňazí. Jeho členovia to brali ako nevyhnutnosť. Potrebovali začať, aby vôbec dali o sebe vedieť a dokázali, že ich práca si zaslúži finančnú podporu sponzorov a štátu. Ďalší rok dostali osemstotisíc korún z fondu Obnov si svoj dom.



Na to, aby si mohli dovoliť objednať väčšie práce v profesionálnej stavebnej firme, by potrebovali získať naraz aspoň päť miliónov korún, čo je nepravdepodobné. Preto sa spoliehajú skôr na dobrovoľnícku bezplatnú prácu svojich členov. Zámerom združenia pritom nie je obnoviť rozpadnuté budovy do podoby hradu, ale zachrániť dochované ruiny pred ďalším rozpadom a citlivými úpravami vytvoriť miesto, ktoré bude v sebe spájať historickú atmosféru s prírodným prostredím.



„Za komunistov obnovené zrúcaniny ako Strečno či Beckov sú skôr betónovými maketami hradov. S históriou nemajú nič spoločné,“ tvrdí riaditeľ združenia Ľubomír Chobot. Preto sa snažia zachovať charakter ruiny podľa najnovších trendov v Írsku a ďalších európskych krajinách. To neznamená, že sa niektoré narušené štruktúry nemôžu dokončiť. Podľa Ľ. Chobota by napríklad bolo vhodné osadiť hradnú bránu, čo by umožnilo vyberať vstupné a získavať ďalšie prostriedky na obnovu. Ako dodáva, v Nemecku na reguláciu návštevnosti ruiny stačí retiazka prevesená krížom cez cestu. Slovenskí návštevníci nie sú natoľko disciplinovaní, aby takéto symbolické zamedzenie vstupu jednoducho neprekročili.



Nevyužité Čachtice



Čachtický hrad známy najmä vďaka „krvavej pani“ Alžbete Báthoryovej začal pustnúť už v roku 1708, keď ho dobyli vojská Františka Rákocziho II. Jeho rozpad dodnes pokračuje. Pritom zrúcaniny sú pomerne zachované a na hornom hrade sú dokonca aj fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Dôvodom, prečo sa s hradom doteraz v podstate nič nerobilo, boli dlhé roky nevyjasnené vlastnícke vzťahy.



Časť patrila obci, časť neznámym vlastníkom. Keďže potomkovia všetkých vlastníkov už zomreli a o hrad či jeho časť sa ani v reštitúciách nikto nehlásil, snažila sa samospráva v Čachticiach prevziať hrad do svojho vlastníctva. Rudolf Udvorka z obecného úradu hovorí, že sa usilovali doriešiť vlastnícke vzťahy najmä preto, aby mohli ovplyvňovať, čo sa s hradom deje. Nedávno sa Čachtický hrad stal výlučným majetkom obce. Tá na jeho opravu či údržbu peniaze nemá, chcela by ho však predať či prenajať.



„Už tu boli nejakí záujemcovia, všetko je to však príliš čerstvé, takže ešte nič nie je rozhodnuté,“ konštatoval R. Udvorka. Podľa neho by sa niektoré časti hradu dali opraviť či nejakým spôsobom využívať, každý krok však treba konzultovať s pamiatkarmi. Obec minulý rok investovala stotisíc korún na zabezpečenie niektorých hradných múrov, no je to veľmi malá časť z toho, čo by oprava hradu vyžadovala. Z Čachtického hradu je pritom pekný výhľad na Malé Karpaty aj Myjavskú pahorkatinu, takže by mohol poslúžiť na oživenie turistiky v obci.



Spišský hrad zarába



Na rozdiel od neznámej Lietavy známy Spišský hrad sa po rozsiahlych rekonštrukciách podobá čoraz menej na ruinu. Opravy začal štát ešte v sedemdesiatych rokoch. Vďaka tomu láka dosť turistov na to, aby jeho príjmy vykryli 70 percent nákladov vrátane investícií na obnovu. V minulom roku tu stálo vstupné 60 a 30 korún. V tomto roku správca zmenil cenotvorbu. Základné vstupné zvýšil na sto korún pre dospelú osobu, no zaviedol množstvo  zliav vo forme vstupeniek pre deti, študentov, dôchodcov, rodiny a organizované skupiny. Kamil Tomčofčík, marketingový pracovník Spišského múzea v Levoči, ktoré hrad spravuje, tieto zľavy považuje za dobrý marketingový ťah, ktorý sa v tomto roku zaslúži o medziročný 40-percentný rast príjmov zo vstupného.



Turisti musia pri návšteve hradu odstaviť autá na jednom z dvoch parkovísk, ktoré vlastnia obce Spišské Podhradie a Žehra. Cena za parkovné sa pohybuje od 50 do 60 korún. K. Tomčofčík podotýka, že tieto ceny nevie múzeum ovplyvniť a je škoda, že parkovisko nespravuje samo múzeum.





  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Téma

Diskusia (0 reakcií)

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.