Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Napriek reštrukturalizácii dávajú staré dlhy cvernovky o sebe vedieť

01.08.2001, 08:00 | Peter Kremský | © 2001 News and Media Holding

1

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Firmy v SR

Dlhé roky vykazuje BCT stratu a vlastné imanie podniku so 600 pracovníkmi na konci roku 2000 kleslo na 22,2 mil. Sk, čo nie sú ani štyri percentá základného kapitálu firmy. Výroba a ďalšie aktivity cvernovky, ako aj najlukratívnejšie budovy v širšom centre Bratislavy sa pred piatimi rokmi z BCT presunuli na dcérske a prepojené spoločnosti. Materskej firme ostali najmä dlhy a nehnuteľnosti na Mierovej ulici, v Dunajskej Strede a Novom Živote.

Zmeny od základu

BCT prešla kupónovou privatizáciou, od roku 1995 je však rozhodujúcim akcionárom spoločnosti belgický investor Albert Jan Oostergetel.

Prostredníctvom spriaznených osôb a firiem získal v BCT postupne takmer 80-percentný podiel. Ako hovorí členka predstavenstva firmy Eva Pačesová, rozhodol sa preorientovať výrobu z dodávok nití pre odevný priemysel na finálnu výrobu háčkovacích a pletacích priadzí pre maloobchod. Zmenilo sa tiež smerovanie predaja najmä do západnej Európy, ktorá dnes tvorí zhruba dvojtretinový podiel na odbyte oproti štvrtine v polovici 90. rokov. Zvyšok sa predáva na Slovensku a v Českej republike.

Paralelne prebiehala finančná reštrukturalizácia spoločnosti, ktorá mala podľa E. Pačesovej v čase privatizácie dlhy okolo 600 mil. Sk, z toho 370 mil. po lehote splatnosti. Veľká časť z nich sa premenila na dlhodobé záväzky voči firmám majoritného akcionára, niektoré úvery voči slovenským bankám nahradili devízové úvery. Generálny riaditeľ BCT Dušan Vagaský odhaduje súčasnú zadlženosť po lehote splatnosti na 180 mil. Sk.

"Do konca roka by sme chceli splatiť väčšinu dlhov, máme dohodnuté splátkové kalendáre a prisľúbené odpustenie penále," tvrdí šéf firmy. Súčasťou reštrukturalizácie tiež bolo, že sa jednotlivé časti podnikania presunuli na dcérske spoločnosti. "Okolnosti nás donútili," vysvetľuje prokuristka BCT Věra Kadlecajová. "Zadlženej firme žiadna banka nedá ani korunu. Keď sme vyčlenili majetok do nových spoločností, dostali sme úvery na rozvoj."

Za holandský úver kontrolu

Pôvodnej výrobe priadzí a nití sa venuje spoločnosť BCT-Texcel, a.s., Bratislava, ktorá v skupine vytvára najväčšiu časť tržieb. BCT do nej vložila výrobné technológie a prevádzkový kapitál, vlastní v nej vyše 80-percentný podiel. Zvyšok patrí holandskej spoločnosti Texcel B.V., ktorá však disponuje 51 percentami hlasovacích práv. V. Kadlecajová to odôvodňuje potrebou získania úveru vo výške päť miliónov guldenov (v súčasnom kurze 97 mil. Sk) od Holandskej investičnej banky v roku 1995. Rozhodujúci priamy vplyv zahraničného investora bol podmienkou banky.

"Vklad holandskej firmy bol menšinový, tak sa to v stanovách ošetrilo tak, že hoci má nižší vklad, na jednu akciu má štyri hlasy, čím má na valnom zhromaždení viac hlasov ako BCT," vraví prokuristka firmy. "Je to veľmi výhodný úver s odloženou splatnosťou. Rokujeme o jeho premene na kapitálový vstup."

Výroba má perspektívu

BCT-Texcelu sa vlani podarilo zastaviť prudký pokles predaja na slovenskom a českom trhu, z ktorého podnik za päť rokov stratil zhruba tretinu. Nahradil ho export. Tržby firmy tak stagnujú na úrovni okolo 200 mil. Sk. Ani počas piatich mesiacov tohto roka oproti vlaňajšku nevzrástli, keď dosiahli 85,3 mil. Sk. Spoločnosť zaznamenala prevádzkový zisk 10,3 mil. Sk, pre tvorbu rezerv na kurzové straty riziko však skončila v mínuse 2,4 mil. Sk. "Nedá sa čakať, že by textilná výroba na Slovensku bola výrazne efektívna," myslí si E. Pačesová. Na otázku, aký zmysel teda má pre A. J. Oostergetela, vysvetľuje, že ten plní svoj prísľub udržania výroby. "Tak ju drží za každú cenu," tvrdí členka predstavenstva BCT.

Námietku, že za stratovosťou BCT-Texcelu môže byť to, že majiteľ presúva zisk do svojich pradiarní v Beneluxe, E. Pačesová rozhodne odmieta. "Vyrábame finálne výrobky a aj ich priamo predávame. Firma Alfa-BCT, ktorú v Belgicku A. J. Oostergetel zriadil kvôli BCT, je len jednou zo spoločností, ktorým dodávame. K ostatným odberateľom to ide priamo, bez medzičlánkov."

Budúcnosťou výroby, ktorej mesačné tržby na pracovníka sú okolo 30-tisíc Sk, je podľa jej slov zvýšiť odbyt i produktivitu práce, aby bola sebestačná, a potom nechať nehnuteľnosti, aby si prenájmami zarobili na opravy a investície.

D. Vagaský tiež pokladá za nevyhnutný ďalší rozvoj. "Musíme investovať do technológie. Bude treba rozširovať kapacity pradiarne, odsťahovať ju z centra mesta. Ak sme dali toľké milióny do oddlženia, iba desatina do strojov nás dostane do celkom inej pozície." Fabrika nestíha plniť objednávky, výroba by sa mala rozšíriť do závodov v Dunajskej Strede a Novom Živote. Tam sa BCT postupne chystá presunúť aj stroje z tovární na Trnavskej a Páričkovej ulici. Budovy by sa mali premeniť na administratívne centrá.

Nedotiahnutá prestavba

Práve správa nehnuteľností je druhou oblasťou podnikania BCT. Veľmi sľubne sa vyvíjala najmä prestavba starej továrne na Trnavskej ulici na administratívne centrum. Začala sa na jeseň 1998 a malo sa tu preinvestovať 287 mil. Sk. Financovanie, prestavbu, prenájom a správu budovy, ktorú BCT vložila do majetku svojej dcéry Empire Estate, a.s., Bratislava, sa podujala zabezpečiť medzinárodná realitná spoločnosť Spiller Farmer. Najväčšiu časť administratívneho centra chcela obsadiť IBM Slovensko, s.r.o., Bratislava, ktorá v ňom mala zriadiť kompetenčné centrum pre strednú Európu.

Už na jar 1999, keď bola preinvestovaná polovica prostriedkov, však podľa slov V. Kadlecajovej IBM odstúpila od nájomnej zmluvy. Svoje centrum presunula do komplexu Polus a otvorila ho v tomto roku. Pretože sa na tohto nájomníka viazal úver zahraničnej banky, tá Empire Estate požiadala o jeho okamžité splatenie. "A. J. Oostergetel musel úver splatiť z vlastných zdrojov a odvtedy sa nedarí získať financujúcu banku. Už sme ju tento rok znovu mali, ale keď sa objavila hrozba konkurzu, tiež od projektu odstúpila," vraví V. Kadlecajová. Transakcia navyše opäť zvýšila objem cudzích zdrojov BCT. Spoločnosť sa v januári tohto roka rozhodla riešiť problém predajom Empire Estate. Firmu za hodnotu stanovenú znalcom kúpila opäť firma patriaca A. J. Oostergetelovi.

Čo rozdelili, chcú spojiť

Ďalšími dcérskymi spoločnosťami, ktoré spravujú nehnuteľnosti, sú bratislavské akciové spoločnosti Real Estate a Business Centrum Nivy. Patria im budovy na Košickej, Svätoplukovej a Páričkovej ulici. Celkové výnosy BCT z prenájmov dosiahli vlani 100 mil. Sk pri desaťpercentnom medziročnom poklese. D. Vagaský to vo výročnej správe odôvodňuje poklesom cien prenájmov v Bratislave. Dcérska spoločnosť Super G Market, a.s., Bratislava, ktorá sa zaoberá veľko- i maloobchodom s textilom, vlani mierne zvýšila tržby na úroveň 67,4 mil. Sk.

Podľa D. Vagaského sa belgický investor v tomto roku chystal zvýšiť základné imanie BCT o sto až dvesto miliónov korún kapitalizáciou svojich pohľadávok i finančným vkladom. Spoločnosti by to umožnilo kúpiť nové stroje a zefektívniť výrobu. Ako tvrdí V. Kadlecajová, víziou A. J. Oostergetela bolo okrem toho tento rok znovu spojiť všetky časti vrátane BCT-Texcelu a areálu na Trnavskej ulici do a.s. BCT. "Už sme sa k tomu blížili, ale celé je to teraz maximálne ohrozené, kým sa nevyjasní situácia okolo hroziaceho konkurzu," prezrádza D. Vagaský.

A. J. Oostergetel kúpil vyše 40-percentný balík akcií od FNM v roku 1995 za 67,5 mil. Sk. O rok neskôr jeho manželka Theodora Laurentius Oostergetel získala od fondu ďalších 11,1% akcií za 3,7 mil. Sk. Každý z nich v súčasnosti vlastní balík akcií tesne pod hranicou tridsať percent. Oostergetelovci stoja aj za ďalšími akcionármi ARA Trading Ltd. Gibraltár (13,1%) a Texcel, s.r.o., Bratislava (8,23 %). Investičnému fondu PSIPS patrí 9,4-percentný podiel v BCT, zvyšok je medzi drobnými akcionármi.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Firmy v SR

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.