Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Martinskú mliekareň môžu zachrániť len dodávatelia mlieka

01.12.1999, 08:46 | Milan Velecký | © 1999 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Firmy v SR

Martinskú mliekareň, a.s, Martin kontroluje po novembrovom mimoriadnom valnom zhromaždení Slovenská investičná a realitná spoločnosť, a.s., Žilina. Od drobných akcionárov z prvej vlny kupónovej privatizácie skúpili necelých 30 percent akcií, ďalších 18 percent spravuje pre žilinskú spoločnosť obchodník s cennými papiermi.

Generálny riaditeľ spoločnosti George Trabelssie tvrdí, že do nákupu akcií investovali necelých 350-tisíc Sk - 34 Sk za jednu akciu. Slovenskú investičnú a realitnú spoločnosť nechce bližšie konkretizovať. Uvádza len, že ide o spoločnosť so zahraničnou účasťou, kde partner pochádza z Blízkeho východu. Riaditeľ spoločnosti je napriek cudzokrajnému menu rodák zo Žiliny.

Budúcim možným partnerom spoločnosti by mohla byť neďaleká mliekareň v Žiline, G. Trabelssie sa však k tomu nechce vyjadriť s odôvodnením, že rokovania sa len začali. "Plán je taký, že uvažujeme o hlbokej spolupráci so Žilinskou mliekarňou. Nie o konkurenčnom vzťahu, ale o spolupráci," zdôrazňuje.

Poľnohospodári mliekarni neveria

Najväčším problémom Martinskej mliekarne je neochota poľnohospodárov dodávať mlieko. Firma im totiž za predchádzajúce dodávky dlhuje podľa interpretácie jej predstaviteľov 45 mil. Sk, poľnohospodári výšku pohľadávok nechcú zverejniť. Tieto dlhy vznikli ešte pred vstupom Slovenskej investičnej a realitnej spoločnosti, a preto sa jej riaditeľ k tomu nechce vyjadrovať.

Staré dlhy voči dodávateľom mlieka chce nové vedenie mliekarní vyriešiť kapitalizáciou pohľadávok. Poľnohospodári by namiesto peňazí za predchádzajúce dodávky mlieka získali majetkovú účasť v mliekarni. "Ústne dohody sú zatiaľ také, že to akceptujú," tvrdí G. Trabelssie. Podľa neho by súčasné vedenie bolo ochotné pristúpiť aj na alternatívu, že by väčšinový podiel získali práve dodávatelia mlieka.

Najväčší producent mlieka v Turci - Poľnohospodárske družstvo (PD) Mošovce - však s Martinskou mliekarňou spolupracovať nechce. "Do apríla tohto roku sme im zhruba rok dodávali mlieko. Bola to tá najhoršia vec, ktorú sme mohli spraviť," tvrdí predseda družstva Milan Jesenský. V PD SNP Sklabiňa sú zasa radi, že už štyri roky dodávajú konkurenčnej Žilinskej mliekarni. Tvrdia, že v dôsledku neistej situácie v Martine tam dodávať ani nebudú. Riaditeľ PD v Belej Bohumír Sumka nechce o Martinskej mliekarni hovoriť napriek tomu, že mliekareň si najviac sľubuje práve od spolupráce s týmto družstvom.

Poľnohospodári dostali na výber - alebo kapitalizáciou pohľadávok majetkovo vstúpia do mliekarne a ako spoluvlastníci, a najmä dodávatelia vstupnej suroviny sa ju pokúsia zachrániť, alebo vedenie mliekarne požiada o vyhlásenie konkurzu. V tom prípade by sa prednostne zabezpečovali dlhy voči štátu, poistnému systému a zamestnancom. Dodávateľom mlieka by na uhradenie starých dlhov pravdepodobne nezvýšilo.

Výroba tvarohu na ceste

Majetkový vstup poľnohospodárov bude mať význam len vtedy, ak sa zaviažu mliekarni dodávať mlieko. Lebo dnes ho turčianski producenti vozia do iných okresov, najmä do Liptovskej mliekarne v Liptovskom Mikuláši a do Žiliny. Riaditeľ Martinskej mliekarne si sťažuje, že im mlieko nechcú dodávať ani za platbu v hotovosti. Preto ho oni vozia zasa späť - zo Žiliny, a najmä z Liptovského Mikuláša "Nie je to žiadna sláva, ale aspoň nestojíme a nemusíme poslať zamestnancov domov so šesťdesiatimi percentami mzdy," uvádza G. Trabelssie.

Kvôli preprave mlieka z Turca najskôr do Liptovského Mikuláša a potom späť do Martina stráca Martinská mliekareň približne 70 halierov na každom litri. Boli dni, keď sa takto prepravilo až 10- -tisíc litrov mlieka, čo bola približne tretina mlieka, ktoré tam predtým z Turca priviezli. Časť mlieka sa nakupuje aj v Žiline. Mliekareň spracúva len technologické minimum, nutné na to, aby sa spracovateľská linka v mliekarni nezastavila. Spracovanie takého malého množstva mlieka je hlboko pod normou efektívneho využitia spracovateľskej linky.

Hovorca Liptovskej mliekarne Ján Kresák tvrdí, že dodávky mlieka do Martina považujú za krátkodobú formu pomoci. "Naši turčianski dodávatelia majú pohľadávky v Martinskej mliekarni. Ak by zbankrotovala, peniaze by pravdepodobne neuvideli. Ak sa zachráni a bude ďalej vyrábať, budú mať dodávatelia mlieka šancu, že peniaze získajú," argumentuje J. Kresák.

Ostane aspoň renomovaná značka

V Martine sa však na Liptákov spoliehať nemôžu. V zime ani Liptovskej mliekarni nestačia tradiční dodávatelia a mlieko vozia z južných okresov. Dodávky do Martina sa preto pravdepodobne čoskoro skončia. Pred dvoma týždňami do Martina predali približne 30- -tisíc litrov mlieka, minulý týždeň to bolo o polovicu menej a nikto nevie, koľko to bude v budúcich dňoch.

Liptovská a Martinská mliekareň si priamo nekonkurujú, liptovská sa špecializuje najmä na syry a martinská na jogurty. "Podľa nášho odhadu bude musieť zo súčasných 40 mliekarní skončiť možno 35. Pri vstupe Slovenska do Európskej únie bude fungovať päť či šesť veľkých mliekarní, ktoré na podmienky únie budú patriť ešte medzi tie menšie," mieni J. Kresák. Posledným tromfom Martinčanov môže byť známa a dobre vnímaná značka Majo, ktorú ochotne odkúpi úspešnejšia mlieka-reň.

Budúceho roku sa vedenie Martinských mliekarní neobáva. A to i napriek tomu, že by sa podľa podmienok Európskej únie mali sprísniť kritéria na kvalitu spracovaného mlieka a pravdepodobne sa zvýši aj nákupná cena mlieka. Konečné ceny mlieka pre spotrebiteľa by sa mali zvýšiť o 10 až 15 percent, čo pravdepodobne zníži odbyt mliekarenských produktov.

"V Martinskej mliekarni už horšie nemôže byť," sarkasticky poznamenáva riaditeľ G. Trabelssie. Podľa neho so sprísnenými kvalitatívnymi podmienkami nebudú mať problémy a odbyt svojej produkcie majú zaistený najmä v domácom regióne Turca. "Aj tí odberatelia, ktorí majú 30-dňové lehoty splatnosti, nám platia po 14 dňoch. Je to prejav ich dobrej vôle pomôcť tejto fabrike," uvádza G. Trabelssie. Rozhodujúcou úlohou podľa neho ostáva presvedčiť poľnohospodárov, aby mliekarni dodávali vstupnú surovinu.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Firmy v SR

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.